VIDEO: Naše stretnutie so Sakicom
Vo Švédsku sme sa na chvíľu stretli s generálnym manažérom Avs.Joe Sakic. Meno, ktoré poznajú nielen hokejoví, ale všeobecne športoví fanúšikovia. Vďaka nemu svet vie, že existuje Colorado Avalanche. Kanadský útočník, ktorého obaja rodičia sú rodení Chorváti, vyhral majstrovstvá sveta, olympiádu a dvakrát Stanley Cup, vďaka čomu je člen Tripple Gold klubu. V klubových štatistikách vedie v takmer každej kategórii. Klub si ho po skončení kariéry uctil vyvesením dresu v najbližšom možnom zápase. V rámci celej NHL je na popredných štatistických miestach. Profiliga ho do Siene slávy uviedla tri roky po zavesení korčúľ na klinec, t.j. tiež v čo najkratšom možnom čase. Nikto nepochybuje, že ide o hokejovú legendu. A po našich vlastných autentických skúsenostiach niet pochýb, že ide aj o veľkú osobnosť.
Členovia fanklubu Eurolanche nevideli Sakica nikdy hrať. V novembri 2008 odohral posledný zápas kariéry, ktorú oficiálne ukončil po skončení sezóny. Eurolanche Invasion I sa uskutočnila o mesiac neskôr… Sakica sme stretli po prvýkrát na Eurolanche Invasion III v roku 2010. Druhýkrát to bolo na Eurolanche Invasion V v roku 2013. Išlo všetko o krátke stretnutia, na ktorom sme stihli pár fotografií a získali sme aj niekoľko podpisov. Eurolanche medzičasom rástol, Sakic bol vymenovaný do funkcie generálneho manažéra a naše „vzájomné vzťahy“ sa začali uberať iným smerom.
Prišla až posledná Eurolanche Invasion IX. Sakic vystúpil z auta pred tréningovým centrom po skončení tréningu tímu. Prekvapilo nás, že bol v budove mimo hracieho dňa. Pozdravili sme sa, odfotili a všetci dostali podpisy. Našťastie sa to o pár dní celé zopakovalo, keďže som Sakicovi zabudol dať podpísať jeho známy plagát zo starého vydania časopisu ProHockey. Požiadal som ho o venovanie pre seba, takže som mu rovno povedal aj krstné meno. Na to zaregoval, že vie, kto som, čo ma príjemne prekvapilo a šokovalo. Lepší dôkaz o tom, že samotný Sakic eviduje našu existenciu, som dostať nemohol.
Bolo by to asi príliš dokonalé, ak by nám vyšlo osobitné stretnutie so Sakicom na posledných majstrovstvách sveta, počas ktorých bol vymenovaný do Medzinárodnej siene slávy. S malou dušou som Sakicovi poslal e-mail. A on odpísal. Na stretnutie nemal čas, ale dal vedieť. Normálne mi dal vedieť Joe Sakic, generálny manažér Colorada Avalanche. Toto sa zopakovalo v budúcnosti ešte niekoľkokrát.
Pred pár hodinami sa skončila Eurolanche Raid 2017. Necelých päť dní sme strávili vo Švédsku, kde sme videli dva zápasy Avalanche proti Ottawe Senators. O podmienkach a priebehu výletu, ktorý bol úplne iný v porovnaní s Eurolanche Invasion, napíšem v inom článku. Časť z dvoch dní strávili niekoľkí z nás čakaním na hráčov pred hotelom, kde obli ubytovaní. V posledný možný deň sme si povedali, že vydržíme najdlhšie. Po asi dvoch hodinách sme sa rozhodli ísť najesť a absolvovať iný program vo švédskom hlavnom meste. Akonáhle sme sa usadili v reštaurácii, informoval nás iný člen Eurolanche, že práve do hotela prišiel Sakic. Niektorí z nás utekali naspäť. Prešli ďalšie dve hodiny. Už-už sme sa chystali na náš hotel, odkiaľ sme museli čím skôr vyraziť na večerný zápas, keď Sakic odrazu opúšťal hotel.
Pribehol som k nemu a predstavil sa. Sakic ma ihneď spoznal, pozdravil ma a podal ruku. Za sebou som započul začudovanie iných fanúšikov (ktorí čakali hlavne na hráčov Ottawy). Asi moc nechápali tomu, čo sa pred nimi odohrávalo a čo sa ešte len malo stať. Sakica som požiadal o skupinovú fotku s našimi členmi, ktorí zotrvali pred hotelom aj napriek veľkej zime. Sakic neváhal, dal im niekoľko podpisov a odfotil sa. Stihol som mu dať aj moju novú knižku o fanklube Eurolanche v angličtine. Pri svojom odchode za ňu druhýkrát poďakoval, na čo som vyslovil nádej, že snáď sa mu bude páčiť a on odpovedal pozitívne. Aby som nezabudol, pred svojim definitívnym odchodom sa opýtal na našu najbližšiu Eurolanche Invasion a všetkým členom Eurolanche doradu sám od seba podal ruku. Myslím si, že v tých chvíľach žil každý z našich členov na mieste svoj sen a podľa reakcií nikto tomu nechcel uveriť, čo sa pred ním odohralo.
Až potom som si uvedomil, že už neviem ani ako som počas stretnutia so Sakicom zapol malú ručnú kameru, ktorá tak zachytila časť tohto skvelého momentu.
Joe Sakic opäť a raz ukázal svoju veľkosť. Veľkosť nielen svojich hráčskych schopností, ale veľkosť svojej osobnosti a charakteru. Doma mám asi 1000 jeho hokejových kariet a desiatky ďalších suvenírov, kde by sa mi hodil jeho podpis. Nepochybujem, že sú na tom podobne všetci, ktorí sa tohto stretnutia zúčastnili. Lenže tu vôbec nejde o podpisy. Ja som si nepýtal ani jeden, ostatní len dva-tri dokopy. Tu ide o zážitky, ktoré predčia všetky hmotné veci, suveníry, predmety. Tu ide o prístup ľudí, ku ktorým vzhliadame s rešpektom, obdivom a ktorých dlhé roky podporujeme. Tu ide o zážitky na celý život. Tu ide o maličkosti. Pozdrav od Sakica? Dokonca podanie ruky? Úsmev? Ochota odfotiť sa? Toto sú veci, ktoré si fanúšikovia vážia najviac a majú pre nich nevýčisliteľnú hodnotu.
Počas môjho fungovania v „hokejovom svete“ som sa stretol so všelijakými prístupmi. Nebudem márniť čas vypisovaním detailov. Tie osoby si túto čiernu farbu na bielom pozadí nezaslúžia. Hrdo však budem do konca života rozširovať skutočnú pravdu o Joeovi Sakicovi. Pravdu o tom, že nielenže bol na ľade kráľ, ktorému všetko vyšlo, ale aj dlho, dlho po skončení kariéry prechovával úctu k svojim fanúšikom - ktorí mu ju vrátili rovnakou kartou. A takto by to malo fungovať všade. Všetci sme totiž na jednej lodi. Fanúšikovia, hráči, tréneri, manažéri… Bez dobrých hráčov, trénerov a manažérov by nebol dostatok fanúšikov na udržanie klubu v meste. Bez množstva oddaných fanúšikov by neboli kluby. Je to vzájomný vzťah, či sa to niekomu páči alebo nie. Poklona všetkým, ktorý ho pochopia včas.
Joe Sakic zostane navždy legendou a navždy našim priateľom. Vždy sa ho budeme vo fanklube zastávať, lebo vždy budem raziť myšlienku, že pri hráčoch či činovníkoch nezáleží len výsostne na ich výkonných kvalitách, ale aj na ich vystupovaní mimo ihrísk a kanceláriách. Je zaujímavé, že to, čo Sakica a ďalšie legendy z rôznych športových odvetví oddeľuje od tých, ktorí tento model ešte nepochopili, fakt, že vo sovjich kariérách vyhrali najväčšie trofeje daných športov. Sú to rodení víťazi, ktorí zostali na zemi.
Ďakujeme ti, Joe, za ďalšie pekné spomienky!
VIDEO: Josh Kroenke zdraví Eurolanche
David Puchovsky, Slovakia, eurolanche@eurolanche.com
12/11/2017 - 23:00
