Eurolanche

Najhorší zápas sezóny?

Od úvodného vhadzovania sa hra prelievala z jednej strany na druhú bez súvislejšieho tlaku s miernou prevahou hostí z Columbusu. Na našej strane sa ukazoval najmä spoľahlivý prvý útok, aktivitou prekypoval najmä Gabriel Landeskog, avšak v polovici 13.minúty to mierne prehnal a Blue Jackets dostali možnosť presilovky, ktorú už po pol minúte využil po nabití od Prospala strelou z prvej Nikitin a Varly sa tak presúval zbytočne. O chvíľu nato mohlo byť ešte horšie, keď si svoje prvé 2 minúty na lavici hanby v drese Avalanche išiel odsedieť Jamie McGinn. V tomto oslabení naši hráči už lepšie dostupovali k súperovi a nedovolili modrokabátnikom vytvoriť ďalšiu gólovú akciu. Pred odchodom do šatní sa o vyrovnanie pokúšal Steffan Elliot a s ním hráči druhého útoku v čele s veteránom Milanom Hejdukom, avšak bez úspechu a tak po prvom klaksóne svietil na výsledkovej tabuli stav 0-1.

Obraz hry, ktorej dominovali najmä obrany alebo miestami skôr jalová útočná nápaditosť sa výraznejšie nemenil ani v prostrednej 20-minútovke. A hoci hosťujúceho brankára Masona postupne preverili Matt Duchene, Peter Mueller, ktorý sa dnes objavil iba vo štvrtom útoku a David Jones, ten sa pri likvidáci ich striel takpovediac udržiaval len v prevádzkovej teplote bez vylúčenia čo i len kvapky potu. Ani Varlamov ale nemusel riešiť nejako veľa nepríjemných situácii, keď však bolo treba spoľahlivo zasiahol, až do momentu keď v obrannej tretine zazmätkoval Steve Downie, zo zaváhania ktorého pramenila rýchla akcia s úspešným zakončením Ťjutina. O pár sekúnd na to sa snažil stratený náboj do hry svojich spoluhráčov vniesť Gabriel Landeskog, keď prvý krát v kariére zhodil rukavice, konkrétne proti Jackovi Johnosonovi. Svoj účel to však nesplnilo, do hry to akurát vnieslo viac nervozity vrcholom ktorého bola slovná doberačka medzi, už na trestnej lavici sediacimi, našim Codym McLeodom a zlým mužom hostí Dorsettom. Viac táto „vojna“ nabudila po zvyšok tretiny už tak dobre naladených hráčov Columbusu, ktorý dokonca neboli ďaleko od navýšenia svojho náskoku na rozdiel 3 gólov, našťastie sa im to nepodarilo a tak sme druhý krát do kabín s cieľom prečistiť hlavy šli so stratou „iba“ 0-2.

Ani cez prestávku však nevychladli hlavy dvom kohútom McLeodovi s Dorsettom a čosi si pred začiatkom tretej časti hry medzi striedačkami opäť vybavovali. Potom sa však už všetky zraky sústredili na ľadovú plochu, kde si prevahu vytvárali bezo stresu hrajúci Blue Jackets, ktorú nijak neovplyvnilo ani vylúčenie Nikitina po vcelku vtipnej situácii. Vyslovene premárnená presilovka však naším šanciam na úspech vôbec pomôcť nemohla a po nej veru mohlo byť aj horšie keby Jan Hejda skvelo neprekazil rodiacu sa šancu, ktorú ak by Columbus dotiahol úspešne do konca by znamenala koniec všetkým nádejam. A práve toto bol ako keby zlomový moment v našej hre. Obrovskú šancu Jaya McClementa po prihrávke od Codyho McLeoda však parádnym zákrokom betónom zmaril Mason a úspešný zoči voči nemu nebol o chvíľu ani O´Brien, ktorý zakončoval poriadne tiesnený. S približujúcim sa koncom zápasu tak napriek tlaku narastala neistota na hokejkách, vrcholom čoho bolo aj trošku smolné zazvonenie žrde po parádnej strele Elliota pri snahe v záverečných minútach , pri ktorých došlo aj na odvolanie brankára. Navyše naša snaha bola umocnená ešte aj vylúčením Ťjutina, ale ani všetky tieto fakty nám nepomohli vsietiť čo i len čestný gól.