Exkluzívny rozhovor s Wojtekom Wolskim
Fanklub Eurolanche urobil rozhovor s bývalým hráčom Colorada Avalanche, ktorý rozprával aj o svojej kariére v Denveri.Wojtek Wolski sa narodil v roku 1986 v Poľsku, kde žil len tri roky. Jeho rodine sa za dramatických okolností podarilo ujsť z tzv. Východného bloku až do Nemecka, z kade sa nakoniec presťahovali do Kanady. Práve tam začal mladý Wolski robiť prvé hokejové kroky a neskôr začal nastupovať v OHL v drese tímu Brampton Battalion. V tomto tíme vytvoril 14 klubových rekordov vo všetkých hlavných štatistikách.
Wolski bol draftovaný do NHL v roku 2004 v prvom kole z celkového 21. miesta. Vybralo si ho vedenie Colorada Avalanche. Ďalšiu sezónu prebehla v NHL výluka, takže debut v najprestížnejšej hokejovej lige sveta si odbil až v závere ročníka 2005/06 a zahral si tiež v play-off. Nasledujúce štyri roky strávil v Denveri. V zostave si vydobil pevné miesto, nastupoval totiž v prvých dvoch útokoch. Najčastejšie hrával po boku Joea Sakica. Stal sa z neho inteligentný hráč a hlavne špecialista na samostatné nájazdy, keďže skoro každý jeho pokus dokázal úspešne premeniť. Jeho premiérový rok u Avalanche je zároveň aj jeho najlepším v celej kariére v NHL. Nastúpil na 76 zápasov, získal v nich 50 bodov.
Počas sezóny 2009/10 zmenil dres. Bol vymenený do Phoenixu Coyotes, kde pôsobil jeden rok. Potom opäť menil klub. Tentokrát bol súčasťou obchodu medzi Coyotes a New Yorkom Rangers, kde sa však dlho neohrial. Po deviatich zápasoch bol poslaný na farmu a neskôr v priebehu sezónu opäť vytrejdovaný na Floridu. Pre Wojteka to bolo ťažké obdobie, veď za necelé dva roky tak hrával v piatich rozdielnych tímoch.
Wojtek Wolski nastupoval aj v poľskej súťaži, a to počas bojkotu, ktorý poznačil sezónu 2012/13. Po jeho ukončení sa stal hráčom Washingtonu Capitals, v drese ktorého odohral 27 stretnutí. Práve vo Washingtone sa ukončila jeho kariéra v NHL, keďže jeho ďalšie kroky smerovali do Európy. Nakoniec sa ukázalo, že štyri roky, ktoré strávil ako hráč Colorada boli jeho najúspešnejšími v najlepšej lige sveta.
Od roku 2013 Wolski hráva v KHL. Prvé dve sezóny po presťahovaní sa do Európy pôsobil v tíme Torpedo Nižnij Novgorod, kde dokonca jedným rokom zastával rolu kapitána. Ďalšie dva roky bol súčasťou Metallurgu Magnitogorsk, kde si siahol na Gagarinov pohár. Aktuálny ročník rozbiehal v Číne ako hráč Kunlunu Red Star, ale po pár zápasoch sa vrátil do Magnitogorsku.
Fanklub Eurolanche zastihol Wojteka Wolskeho v Bratislave po tréningu Metallurgu, kde jeho tím odohral duel proti Slovanu Bratislava. Wolski si spomenul na Eurolanche, keďže sa stretol s účastníkmi prvých troch Invázií v rokoch 2008 až 2010. V tej dobe bol hráčom Colorada Avalanche.
Mohol by si nám vysvetliť, ako sa tebe a tvojej rodine podarilo dostať do Kanady, keď si bol ešte dieťa?
Najskôr sme sa presťahovali do Nemecka, odkiaľ sme sa potom presťahovali do Toronta, kde som hokejovo vyrastal. Poľsko sme opustili preto, lebo sme snívali o lepšom živote. V tom čase bola moja rodná krajina stále pod nadvládou komunistov. Odišli sme s nádejou na lepší život.
Bolo to jednoduché ujsť z Poľska do Západného Nemecka?
Nie, to nebolo. Museli sme ujsť z krajiny a takmer dva roky sme museli žiť v utečeneckom tábore v Západnom Nemecku. Odtiaľ sme sa dostali do Toronta vďaka organizácii Church in Canada, ktorá sídli práve v Toronte.
Pamätáš si niečo zo svojho detstva v Poľsku?
Musím povedať úprimne, že nie. Bol som ešte veľmi malý. Mal som len dva roky, keď sme žili v Poľsku a štyri, keď sme opúšťali Nemecko.
Prvý zápas NHL, ktorý si v živote navštívil bol duel medzi Coloradom a Torontom Maple Leafs?
Áno, hralo sa v Maple Leafs Garden. Bol to veľký zážitok. Sedeli sme za bránou. Bolo to úžasné. Mohol som sledovať hokejový zápas a tiež som strávil nejaký čas s mojim otcom.
Ako si sa cítil, keď si ťa na drafte vybral tím, ktorý si videl pri svojej prvej návšteve hokejového zápasu?
Mal som neskutočnú radosť! Myslel som si, že ma vyberú skôr, ale potom, keď ma draftovali Avalanche som bol naozaj veľmi rád. Bolo to vzrušujúce, že budem súčasťou tímu, v ktorom hrávali hráči, ktorých som v detstve obdivoval. Ako malý som sa stretol s Petrom Forsbergom a ako dospelý som hrával po boku Joea Sakica. Bolo to naozaj veľmi pekné, užíval som si to.
Bol Sakic najlepší hráč, s ktorým si hrával?
Áno, myslím si, že je to tak.
Ako spätne hodnotíš svoje pôsobenie v organizácii Avalanche?
Myslím si, že to boli asi moje najvydarenejšie hokejové roky. Veľmi som mal rád hráčov, s ktorými som tu mohol hrávať. Hlavne v mojej poslednej sezóne v Denveri. Tiež mesto bolo veľmi pekné.
Stal si sa slávnym kvôli premieňaniu samostatných nájazdov. Môžeš nám povedať, prečo si v tejto hernej činnosti tak vynikal?
Myslím si, že to bolo preto, lebo som na tom pracoval. Vtedy som bol ešte mladý hráč a nájazdy boli novinkou v NHL. Bolo to niečo, na čo väčšina brankárov nebola zvyknutá a pre mladého hráča, akým som bol aj ja, to bolo niečo vzrušujúce. Páčilo sa mi to. Teraz sa mi to už nepáči. Už aj ja preferujem myšlienku, že objektívnejší spôsob rozhodovania zápasov je hra 3 na 3.
Keby si si mal vybrať najkrajší okamih, ktorý si zažil ako hráč Colorada, čo by to bolo?
Pravdepodobne môj prvý zápas v play-off, v ktorom sa mi podarilo streliť gól a zaznamenal som aj asistenciu. Bol to tak vzrušujúci moment v mojom živote. Bol som mladý a bolo to niečo, čo sa ti podarí len raz. Vôbec po prvýkrát som hral o Stanley Cup. Asi toto bol môj najpamätnejší okamih, ktorý mám zo svojho pôsobenia v Colorade.
Ako si sa cítil, keď si sa dozvedel, že si bol vymenený do Phoenixu Coyotes?
Vždy je hráč sklamaný, keď sa dozvie, že bol súčasťou výmeny. Zažíval som skvelú sezónu a chcel som tam zostať. Konečne som sa tam začínal cítiť ako doma, spoznal som celé mesto, ľudí. Želal by som si, aby som tam mohol zostať dlhšie, ale je to súčasť hokeja – sme stále v pohybe, meníme tímy, hráme v rôznych miestach.
Neskôr si hrával v ďalších troch tímoch NHL. Prečo si myslíš, že si musel toľkokrát zmeniť dres?
Veľa rokov som o tom premýšľal. Meníte tímy, neviete nájsť pohodu, nedarí sa vám herne. Vidieť to na mnohých ďalších hráčoch. U mňa hrali rolu aj zranenia, ktoré ma trápili, a ktoré ma neskutočne spomaľovali v hokejovom raste. V tom čase som nedokázal držať krok s najlepšími a ak mám povedať úprimne, ani hokej ma tak nebavil. Odišiel som do Ruska, do KHL, kde sa mi vrátila chuť k tomuto športu a opäť si hranie užívam.
Počas poslednej výluky v NHL si sa na deväť zápasov objavil v poľskej súťaži. Aké to pre teba bolo?
Bola to zábava. Išiel som tam so svojimi rodičmi, s ktorými sme strávili nejaký čas cestovaním po Poľsku. Chceli sme vidieť rodinu, ktorú sme dlho nevideli a stráviť s nimi nejaký čas. Aby som pravdu povedal, bolo to zvláštne. Na druhú stranu aj teraz, stále sa snažím vracať do Poľska keď sa to dá a snažím sa pracovať s mladými chlapcami. Rozbieham tam hokejové kempy.
Nepohrával si sa s myšlienkou, že by si niekedy reprezentoval Poľsko?
Práve teraz sa pokúšam dostať na Olympijské hry ako hráč Kanady, takže o tejto možnosti vôbec neuvažujem (smiech).
Čo si myslíš o hokeji v Poľsku? Zlepšuje sa táto situácia?
Myslím si, že sa to zlepšuje. Bol som tam v apríli, keď som mal kemp s malými deťmi. Najväčším problémom v Poľsku je nedostatok skúsených trénerov a tie deti sa potom nemajú od koho učiť. Problém vidím aj v dostupnosti ľadových plôch. Napríklad v Kanade môžete ísť na ľad kedykoľvek chcete, je tam veľké množstvo nekrytých štadiónov, veľa trénerov, kempov... V Poľsku to nie je vidieť, preto toľko zaostávajú za ostatnými hokejovými krajinami. Myslím si však, že v nasledujúcich rokoch sa to zmení k lepšiemu.
Vyzerá to, že si svoje pôsobenie v KHL užívaš. Čo sa ti v tejto lige najviac páči? Mnoho hráčov zo Severnej Ameriky povedalo, že sa neplánuje vrátiť späť.
Nie je to súťaž pre každého. Je to veľká zmena, na ktorú si jednoducho musíš zvyknúť. Ja som si našiel v Magnitogorsku dobré miesto. Áno, odišiel som na pár mesiacov do Číny, no vrátil som sa späť. Páči sa mi tu, aj hokejovo. Prístup trénerov a to, ako sa tu o nás starajú, je skvelý. Máme silný tím, v ktorom panuje zdravá konkurencia. Darí sa nám. Užívam si to tu plnými dúškami. V tíme ako je tento je hokej naozaj veľmi zábavný.
A ako si na tom po zdravotnej stránke? Minulú sezónu si bol zranený.
Bolo to ťažké. Myslel som si, že budem musieť odísť do hokejového dôchodku. Som rád, že som tak nakoniec nemusel urobiť a že môžem opäť hrať hokej, športovať a žiť normálny život. Snažím sa nad tým toľko nerozmýšľať, ale je to niečo, čo sa stalo. Bolo to veľmi ťažké obdobie v mojom živote, ale podarilo sa mi vrátiť. Zotavil som sa.
Nemal si ponuky aj z iných európskych súťaží?
Samozrejme, že som mal, ale momentálne nechcem hrať nikde inde, iba tu. Myslím si, že môžem hrávať v KHL ešte pár rokov a potom by som mohol skúsiť švajčiarsku ligu a následne odísť do hokejového dôchodku. Zatiaľ sa však chcem sústrediť na svoju hru v KHL, kde by som chcel hrať budúcu sezónu a možno ešte aj tú ďalšiu. Uvidíme.
Takže si v poriadku a o návrate do NHL už neuvažuješ?
Ani na to nemyslím. Nechcem sa vrátiť do NHL. Viem, znie to asi divne, ale mne osobne sa v KHL veľmi páči. Opäť ma tu začal hokej baviť, opäť som sa začal tešiť zo športu. Cítim sa šťastný, že tu môžem hrávať.
Aké máš plány do budúcna, keď zavesíš korčule na klinec? Zostaneš v Európe alebo sa vrátiš do zámoria?
Nie som si ešte istý. Rozprávali sme sa o tom so ženou. Vieš, vyrastal som v Toronte a rád sa tam v lete vraciam za trénermi, priateľmi. Páči sa mi však aj Kalifornia, možno Florida, alebo niekde, kde je ešte teplejšie. Pekný je aj Londýn. Existuje niekoľko miest, ktoré sa mi páčia viac ako Toronto, takže ešte uvidíme.
Posledná otázka na záver. Sledujete počínanie Joea Sakica ako generálneho manažéra Avs?
Nie, fakt nie.
Poznámka redaktora – Wojtek Wolski bol nedávno nominovaný do kanadskej hokejovej reprezentácie na nadchádzajúce Olympijské hry v Pjongčangu. Fanklub Eurolanche by tak rád zablahoželal Wojtekovi k tomu, že bol nominovaný na svoju prvú Olympiádu a to aj napriek tomu, že minulý rok utrpel vážne zranenie. Jeho vytrvalosť by mala slúžiť ako príklad pre ostatných.
Rozhovor urobil David Púchovský.
Desať Eurolanche Invasion (10.)
Eurolanche.com, Worldwide, eurolanche@eurolanche.com
03/02/2018 - 12:00
