V predvečer Eurolanche Invasion X
Komentár k desiatemu zájazdu do USA.Kto čítal moju knihu o Eurolanche tak vie, že niektoré riadky sa budú opakovať... Dávno, pradávno, asi v roku 2006 sme mali v škole hodinu etickej výchovy. Hodinu o tom, ako sa treba správať v spoločnosti a tak. Proste najslušnejší predmet na prvý pohľad. Z nejakého dôvodu sme každý mali odpovedať učiteľke, aké sú naše životné sny. Moja odpoveď bola jednoznačná: chcem ísť na hokej do Colorada. V tom čase som cestu do USA vnímal ako nedobytný Olymp, ku ktorému sa tak skoro nepriblížim. To však nebránilo učiteľke vysmiať ma pred celou triedou, že vraj čo to mám za životný sen... Odvtedy si vždy v predvečer každej Eurolanche Invasion na túto príhodu spomeniem. A spomeniem si aj na to, že nikdy sa nemôžeme vzdávať a vždy si treba ísť za svojimi snami bez ohľadu na názor okolia, a hlavne neprajníkov.
Vtedy pred viac ako desiatimi rokmi som sedel v triede, nerobil si z učiteľkinej reakcie nič a sníval som. Sníval som o ceste do Colorada za hokejom Avalanche. Vôbec mi vtedy nenapadlo, že sa tam dostanem už o dva roky, že sa tam vrátim ďalších osemkrát a že sa počet výletov, ktoré budem organizovať, vyšplhá na číslo desať. Desať Eurolanche Invasion. Z toho deväť mojich výletov. Videl som už 52 zápasov Avs v Denveri a dva vo Švédsku. Čaká ma ďalších sedem. Je to neuveriteľné.
Nebolo všetko vždy o hokeji. Môj životný sen „vidieť raz hokej Colorada Avalanche“ nezostal iba pri tejto jednej vete. Rozvinul sa do celého spektra, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnilo môj celý život. Tento sen som si chcel splniť za každú cenu. Založil som Eurolanche. Vytvoril som najväčšiu komunitu fanúšikov NHL na svete. Spoznal som Petra Budaja. Vďaka nemu a ostatným členom sme išli po prvýkrát do Denveru a napokon sa vracali opakovane. Zaslúžili sa o to ďalší a ďalší, nielen ja. Vďaka výletom som sa naučil lepšie po anglicky. Naučil som sa organizovať zájazdy. Spoznal som zákulisie NHL. Naučil som čo-to z PR komunikácie ako hlavný „reprezentant spoločnosti“. Naučil som sa komunikovať so športovcami, manažérmi, poskytovať americkým médiám rozhovory...
Bola to doslova škola života, vďaka ktorej som získal a stále získavam nenahraditeľné schopnosti – a vďaka nim som začínal ako novinár v najčítanejšom slovenskom denníku, kde sa mi podarilo nájsť tri unesené deti... Vďaka tomu spravujem facebookovu stránku slovenskej polície. A tak ďalej, a tak ďalej. Už chápete, že to nebolo iba o hokeji? Bol to skutočný životný sen, ktorý mi mnohé priniesol a mnohé samozrejme aj ubral. Čas, energiu, financie, dovolenku, nervy... Ale tak to je asi vo všetkom.
Nikdy nezabudnem na Eurolanche Invasion I. Na to nekonečné čakanie na odlet. Na nekonečný, problémový let. Na zmeškanie lietadla. Na prvé reálne obrázky Denveru pred očami. Na prvú noc, na prvé zaspávanie, na prvý zápas... V tom čase, čo mu je už viac ako deväť rokov, sa u mňa vyvinula drogová závislosť. Nie, neskúšal som marihuanu, ktorá bola vtedy aj v Denveri nelegálna. Vyskúšal som Denver a Colorado samotné. To oni sa stali mojou drogou. Drogou, ktorá ma stále presviedča o tom, že sa oplatí vrátiť rok čo rok a navštevovať nielen nové, ale staré-známe miesta. Colorado má jednoducho svojskú atmosféru, svoju prírodu a napokon miesta, ku ktorým si každý vytvára citový vzťah. Potom už je ťažké odolať.
Viackrát do roka sa mi sníva ako som v Denveri, v Colorade. Škoda, že to nie je neustála realita. Aspoň takou akou satisfakciou je čakanie. Čakanie na ďalšiu Eurolanche Invasion potom, čo máme nakúpené letenky. To tak trvá zvyčajne 4-6 mesiacov. Je to super pocit vedieť, že aj keď za takú dlhú dobu, ale predsa sa na svoje milované miesto vrátite. Určite neprežívam to, čo pred Invasion I, ale môžem povedať, že prežívam veľké nadšenie pred každou ďalšou Invasion a opäť sa neviem dočkať dňa odletu. Čím sa počet dní kráti, tým eufória narastá. Až sa všetci stretneme na letisku a Eurolanche Invasion sa môže začať.
O tejto téme by sa dalo písať dookola. O pocitoch, o očakávaniach, o predošlých výletoch, o krásnych i zlých zážitkoch. To, že Eurolanche Invasion dosahuje číslo desať robí z tohto projektu fenomén, ktorý nemá obdobu. Na svete neexistuje nič podobné, nič také, čo robia nadšenci, čo by dostalo 58 Európanov na 63 zápasov NHL. Koľkí z nich by sa do Colorada dostali bez Eurolanche a bez Eurolanche Invasion? Dostal by som sa tam vôbec ja? Možno áno, ale nie viac ako raz.
Dovoľte, aby som pri tejto príležitosti poďakoval všetkým účastníkom Eurolanche Invasion, ktorí sa svojim prístupom a správaním pričinili o bezproblémový chod výletu, ktorého sa zúčastnili a ktorí vedeli oceniť to, čo dostali vďaka tomu, že značka Eurolanche si vybudovala svoje meno. Poďakovanie patrí aj našim priateľom a známym v USA, ktorí sa dodnes starajú o našu pohodu a spríjemňujú nám program. Nebolo vždy všetko ľahké, nešlo vždy všetko bez problémov. Preto sú dobrá partia a podpora zvonka veľmi cennými stavebnými piliermi každej Invasion.
Ak ty, čitateľ, premýšľaš nad svojou účasťou na Eurolanche Invasion do budúcna, už asi niet ani o čom. Napísalo sa toho tak veľa. Nafotili sa tisícky záberov. Nakrútili sa desiatky minút videí. Napísali sa desiatky článkov – aj v ostatných médiách. Už to je len na tebe, ako sa rozhodneš. Či si pôjdeš za svojim cieľom a spravíš preň všetko, čo bude potrebné. Lebo pre akýkoľvek cieľ v živote platí, že k jeho splneniu prekáža vždy iba človek sám.
Všetky základné informácie o Eurolanche Invasion a o predošlých deviatich výletoch nájdete na Invasion.Eurolanche.com. Ak uvažujete o účasti na budúcej Invasion a máte otázky, posielajte ich na eurolanche@eurolanche.com. Prihlasovanie bude spustené neskôr a budú naň upozornení členovia fanklubu, ktorí pri registrácii uviedli svoju e-mailovú adresu.
Eurolanche.com, Worldwide, eurolanche@eurolanche.com
23/02/2018 - 20:00
