Eurolanche

Viac článkov v slovenčine a češtine

Veľký sumár sezóny 2011/12

Finálna bodka. Pozrime sa poslednýkrát na skončený ročník a zosumarizujme si pôsobenie Colorada Avalanche.

Colorado Avalanche malo skončiť približne na rovnakom mieste ako pred rokom – medzi poslednými piatimi celkami. Aspoň to tvrdili „hokejoví experti“. Nakoniec obsadilo jedenástu priečku v Západnej konferencii a celkovo v NHL skončilo na 20. mieste. Videli sme veľké zápasy, skvelé výkony, krásne góly a brankárske zákroky, ale aj hanebné hry, trápne pokusy a strašné pocity. Čo všetko priniesla sezóna 2011/12 pre Colorado Avalanche?

Pred začiatkom

Už počas prvého dňa otvorenia hráčskeho trhu dňa 1. júla 2011 obohatili rady tímu Avalanche viacerí noví hráči. Na brankársky post prišli Semyon Varlamov za dve voľby v drafte a voľný agent Jean-Sebastien Giguere. Obranu posilnil Jan Hejda a útok Chuck Kobasew. Čo sa týka odchodu, nenastala takmer žiadna výraznejšia zmena. Klub po skončení sezóny opustili John-Michael Liles, Tomáš Fleischman a dvaja brankári.

Príchod Varlamova za dva picky vyvolal búrlivé reakcie. Avšak jeho angažovanie sa neskôr ukázalo byť ako najlepším za posledné roky. Aj za cenu obetovania dvoch mladých talentov. Varlamov odchytal takmer celú nasledujúcu sezónu bezchybne. Ešte lepšie výkony podával Giguere, dvojka medzi troma žrďami. Stal sa Semyonovým mentorom. Vsadenie na mladíka a skúseného veterána zapadlo do seba ako kúsky puzzle. Manažment Colorada predviedol najlepší trejd a najlepšie angažovanie hráčov za posledné roky.

Október (7-5)

Začiatok základnej časti 2011/12 priniesol krutú domácu prehru 0:3 proti Detroitu Red Wings. V tábore fanúšikov nastalo veľké sklamanie. Predsa len, viacerí z nás boli zvyknutí na výhry v prvom zápase novej sezóny. Oveľa viac nás to mohlo mrzieť kvôli Petrovi Forsbergovi. Jeho dres poputoval pred začiatkom zápasu k stropu Pepsi Centra.

To, čo však nasledovalo ihneď po prehre, nikto nepredpokladal. Avs vyhrali päť zápasov v rade. Možno by to nebolo nič zvláštne, kebyže sa všetky nehrali mimo Denveru. Na úvod prišla výhra 1:0 nad Bostonom Bruins. Prvý gól Colorada Avalanche v novom ročníku a jediný kúsok zápasu vstrelil Milan Hejduk. Veľká symbolika. Nasledovala výhra 3:2 po samostatných nájazdoch nad Columbusom Blue Jackets. V poslednej minúte tretej tretiny vyrovnával prvým gólom v NHL nováčik Gabriel Landeskog. Nájazdy rozhodol Matt Duchene. Krásny výkon mladíkov.

V ďalšom dueli sme si poradili s Ottawou Senators 7:1. Málokto by vtedy predpokladal, že Sens sa nakoniec do play-off dostanú a my nie. A taktiež málo ľudí si mohlo myslieť, že dva góly Joakima Lindströma budú jeho jedinými v drese Avs. Štvrtá výhra v rade prišla proti Montrealu Canadiens – 6:5 po samostatných nájazdoch. Na záver nastúpil proti Torontu Maple Leafs po prvýkrát v našom drese Giguere. Vychytal výhru 3:2 po predĺžení, keď rozhodujúci gól vstrelil David Jones.

Zo zvyšných piatich zápasov mesiaca október vyhralo Colorado iba dva. Napriek tomu to bol vstup do novej sezóny parádny. Obaja brankári začali podávať veľké výkony, darilo sa útoku i obrane. Landeskog sa začal pomaly predierať na vrchol a už stihol zaznamenať prvý dvojgólový zápas. Slušne hral i Chuck Kobasew. „Lavíny“ boli v istý moment na čele NHL.

November (4-10)

Keď bol október úžasným mesiacom, tak november najväčšou katastrofou. Colorado vyhralo zo 14 zápasov iba štyri! S New Yorkom Islanders si poradilo až po predĺžení a to dobiehalo trojgólový náskok súpera. Víťazný gól vstrelil Kyle Quincey. Giguere dokázal vychytať veľkú výhru proti Dallasu Stars 3:0. Proti Edmontonu prišla výhra 5:2; prvý gól kariéry zaznamenal obranca Stefan Elliott. Na záver mesiaca sme rozdrvili New Jersey Devils 6:1.

Varlamove výkony začali pokulhávať a my sme začali uvažovať, či bol naozaj správnou voľbou. V októbri pustil Giguera do brány iba trikrát. Teraz bol dokonca priamo počas zápasu dvakrát striedaný. Dňa 14. novembra 2011 bol konečne vymenovaný nový kapitán. Stal sa ním Hejduk. Paradoxne, od tohto momentu začali jeho výkony klesať. Dovtedy mal na svojom konte 12 bodov. Vo zvyšku sezóny ich stihol nazbierať už iba 25, spolu 37. Stal sa jedným z najväčších sklamaní.

Novembrové série prehier – štyri a tri prehry v rade – nás pravdepodobne stáli účasť v play-off. Už v tomto období sa na hlas začalo špekulovať o odchode Joe Saccoa. Aj podľa „expertov“ bol hlavným adeptom na odchod spomedzi všetkých trénerov. Nič sa však nestalo.

December (10-5)

Posledný mesiac v roku bol pre Colorado Avalanche najúspešnejším v sezóne. Hádam sme na tom mali podiel aj my, členovia Eurolanche. V druhej polovičke decembra sme v rámci Eurolanche Invasion navštívili Denver už po štvrtý krát. „Lavíny“ vyrovnali svoje októbrové maximum, keď znovu vyhrali päť zápasov za sebou – štyri doma a posledný vonku. Na štyroch z nich sa podieľal Giguere. V tomto období nastal medzi gólmani veľký boj. Prednosť dostával najmä veterán, ktorý sa stal ako prvý hráč tímu oceneným hráčom týždňa.

Na úvod prišla výhra 2:1 proti Washingtonu Capitals, Colorado si poradilo aj s Philadelphiou Flyers 3:2 po samostatných nájazdoch, proti St. Louis Blues vstrelil víťazný gól ich bývalý hráč Jay McClement (3:2), proti Tampe Bay Ligtning rozhodol v predĺžení Duchene, no a na záver prišla výhra 4:2 na ľade Minnesoty Wild.

Colorado zakončilo posledný mesiac roka 2011 dvoma výhrami za sebou. V januári naň nadviazalo ďalšími dvoma triumfami. Opäť sme boli na vrchole. Opäť to boli krásne pocity. V pozadí výhier a radosti stála nemilá správa – Duchene si poranil členok, mimo hry bude vyše mesiaca. Bol to jeden z nenápadných kľúčových momentov sezóny.

Január (5-7)

Novoročná studená sprcha. Síce Colorado vyhralo prvé dva zápas prvého mesiaca nad Los Angeles Kings a Chicagom Blackhawks, nevyhlo sa ďalším sériám prehier. Proti Chicagu to bol jeden z najfamóznejších výkonov sezóny. Výsledok 4:0 hovorí sám za seba. Lenže ihneď potom prišla prehra 0:4 so St. Louis a následne ďalšie dve. „Čerešničkou na torte“ bol výkon proti Phoenixu Coyotes. Prehre 1:6 sa po celý čas prizeral Varlamov. Písala sa polovička mesiaca a do brány sa pozrel až v jeho úplne posledný deň.

Bohužiaľ, ani Giguere nedokázal s tímom urobiť zázraky. Síce vychytal dve výhry za sebou, no rovnako aj dve prehry. Avs nestačili na Anaheim Ducks, keď doťahovali trojgólový náskok a rovnako 2:3 prehrali aj s Minnesotou Wild. Týždňová prestávka tímu nepomohla. Nepomohol ani návrat Varlamova. Posledný zápas mesiaca priniesol do tretice tretiu prehru 2:3. Tentoraz s Edmontonom Oilers.

Jediným kladným faktom mesiaca január bol návrat Petra Muellera, ktorý aspoň čiastočne vystužil miesto zraneného Duchenea. Nanešťastie, ani tento krok neviedol k zlepšenej výkonnosti. Pred Coloradom Avalanche stáli posledné dva mesiace sezóny. Až teraz sa začal boj o všetko.

Za zmienku ešte stojí Landeskogova účasť na All-Star Game. Mladý Švéd po celú sezónu predvádzal, že je hodný NHL. Čakala ho skvelá budúcnosť a skvelý mesiac.

Február (7-5)

Avalanche skutočne zabojovali a predviedli posledný solídny boj. Síce sa séria z minulého mesiaca natiahla až na rekordných päť prehier v rade, prišli aj svetlé momenty. Do polovice mesiaca bránu okupoval Giguere. Po prvýkrát v sezóne bol označený za jednotku tímu. Colorado opäť porazilo Chicago a to 5:2. S Carolinou Hurricanes skóre stále doťahovalo, až duel nakoniec rozhodol dve sekundy pred koncom predĺženia fantastický Ryan O´Reilly. Varlamov sa vrátil, lenže Vancouver Canucks nás zdolali 3:1. Dva dni pred prvou zmenou v tíme prišla krutá prehra 1:5 proti Winnipegu Jets. Dovtedy to bol nevšedný mesiac. Všetko sa však razom zmenilo.

Do tímu prišli behom týždňa Steve Downie, Jamie McGinn a mladíci Mike Connolly a Michael Sgarbossa. Naopak, klub opustili Kyle Quincey, TJ Galiardi a Daniel Winnik. Downie prispel svojou bojovnosťou a dravou povahou. McGinn sa stal rodeným strelcom s fantastickou strelou. Po príchode Downieho nasledovali na konci februára štyri výhry v rade: 4:1 nad L.A., 5:0 nad Columbusom Blue Jackets, 4:3 nad Detroitom a 4:1 nad Anaheimom Ducks. McGinn sa do akcie dostal až na začiatku marca. Bol jedným z hlavných dôvodov, prečo sme naše nádeje živili až do úplného konca.

Obrovský bojovný výkon podal v mesiaci február Landeskog, za čo si vyslúžil ocenenie pre najlepšieho nováčika mesiaca. V 12 zápasoch získal 13 bodov za sedem gólov a šesť asistencií.

Marec-Apríl (8-10)

„Supermesiac“ odštartoval katastrofálne. Po štyroch skvelých výkonoch a veľkých výhrach za sebou prehrali „Lavíny“ 0:2 s Blue Jackets. Na nulu ich porazil najhorší tím NHL. Náladu sme si napravili v dvoch dueloch proti Wild – oba sme vyhrali. Prvý sa skončil 2:0 a oba góly vstrelil McGinn. Druhý vysoko 7:1. Colorado týmto výkonom odstavilo z boja o play-off prvého súpera. Škoda, že už na ďalšie boje nemalo síl.

Posledným skvelým momentom sezóny 2011/12 bolo päť výhier zo šiestich zápasov. Aj tá jedna prehra prišla až po samostatných nájazdoch. New Jersey Devils si s nami poradilo 1:0. Na úvod vyhralo Colorado 3:2 po nájazdoch nad Edmontonom. Rozhodujúci nájazd vstrelil Hejduk. Proti Ducks sa skóre skončilo rovnako, no teraz len v predĺžení rozhodoval Landeskog. S Buffalom Sabres to bola doťahovacia dráma. Dve sekundy pred koncom vyrovnal McGinn a v nájazdoch rozhodol Mueller. Varlamov ustál najväčší tak sezóny proti New Yorku Rangers, Avs vyhrali 3:1. Úplne posledný svetlý moment prišiel proti Calgary Flames. V predĺžení rozhodol o dôležitej výhre David Jones.

A ten zvyšok už poznáte. Phoenix ani nevedel ako, ale predsa len vyhral 3:2. Kľúčová prehra. Hneď na to sme viedli proti Vancouveru 2:0, no nakoniec prehrali po predĺžení. So San Jose Sharks to mal byť veľký súboj, skončil sa prehrou 1:5. Vancouver nás vyprevadil výhrou 1:0. Prehral s Calgary mohla všetko definitívne uzavrieť. Hráči Avalanche sa však poslednýkrát zomkli a vyhrali. No posledné dva zápasy základnej časti priniesli dve prehry. Prvá, proti Columbusu na vlastnom ľade rozhodla o našej neúčasti v play-off a bola najväčšou prehrou sezóny.

Hodnotenie brankárov: 1

Varlamov mal v sezóne pár slabších momentov, no vďaka skvelým výkonom na ne nechal zabudnúť. Giguere ho vedel vždy dokonale zastúpiť. Nebolo zápasu, keby sklamal. Ich príchod bol tou najlepšou investíciou. Obaja odchytali fantastický ročník a nemohli už urobiť viac. Bohužiaľ, spoluhráči sa im nevedeli za to odvďačiť. Z drvivej časti je to hlavne ich zásluha, že tím získal o 20 bodov viac ako v predošlej sezóne.

Semyon Varlamov: 1-
Jean-Sebastien Giguere*: 1+

Hodnotenie obrany: 3+

Defenzíva bola o niečo stabilnejšia ako po minulé roky. Erik Johnson sa pomaly stával jej lídrom. K lepšiemu hodnoteniu prispeli určite aj debutové zápasy Elliotta a Tysona Barrieho. O budúcnosť máme postarané. Hejda predvádzal výkony ako na hojdačke a nevyvaroval sa chýb. Takýto typ obrancu nám však v tíme chýbal. Shane O´Brien a Ryan O´Byrne patrili medzi najlepších. No ani ich snaha nedokázala odvrátiť kruté prehry, ktorý sme sa prizerali. Niekedy nikto z nás nevedel pochopiť ich kroky. Napriek skvelej vyhliadke majú pred sebou ešte kus roboty.

Tyson Barrie*: 1
Stefan Elliott*: 1-
Jan Hejda: 3
Matt Hunwick*: 3
Erik Johnson: 2
Shane O´Brien: 2
Ryan O´Byrne: 2
Ryan Wilson: 3

Hodnotenie útoku: 3

Ako na hojdačke, podobne ako obrana. Niekedy im nerobili problém dať veľa gólov, niekedy nedali ani jeden. Taktika bola hrôzostrašná. Paul Stastny opäť sklamal. Peniaze si nezaslúži a na post centra nemá. Ducheneho zužovali zranenia a pôsobenia v poslednom útoku. Mueller sa už nedokázal vrátiť do starej formy. Jones strieľal góly ako kedy. O´Reilly takisto poľavil. Tímu už roky chýba pravý ofenzívny líder a strelec. Nenašiel sa nikto, kto by potiahol zdecimovaných spoluhráčov. Žiaden vodca. Niekedy mi pripadalo, že útok hrá spolu po prvýkrát v živote. Ani tak, ani tak. Určite v ňom potenciál je, ale bez strelca na krídle to nikdy nepôjde.

Steve Downie: 2
Matt Duchene: 4
Milan Hejduk: 5
David Jones: 2-
Chuck Kobasew: 4
Gabriel Landeskog: 1
Jay McClement: 2
Jamie McGinn: 2
Cody McLeod: 3
Peter Mueller: 3
Ryan O´Reilly: 3+
Mark Olver*: 2
Kevin Porter*: 5
Paul Stastny: 4+

*hráč neodohral ani polovicu sezóny (známkovanie ako v škole)

V prvom tíme sa ešte mihli: David Van Der Gulik, Mike Connolly, Cedrick Desjardins (nehral), Brad Malone a Evan Brophey.

Hodnotenie trénerov a manažmentu: 5 a 2

Greg Sherman i Sacco by mali odísť. Tak aspoň zneli fanúšikovské názory pred rokom. No čas a výkony nových hráčov ukázali, že Shermanove výmeny neboli až tak zlé, ako sa predpokladalo. V súčasnosti pretrváva názor o jeho zotrvaní. Nezostáva mi nič iné len súhlasiť. Avšak na druhej strane figuruje Sacco. Opäť nedoviedol tím do play-off a opäť predvádzal počas zápasov kontroverzné rozhodnutia. Zahrnul do nich aj Ducheneho. Svojou podivuhodnou taktikou prispel značným podielom k súčasnému stavu v tíme. Mal odísť už dávno, no paradoxne, má tu zostať ďalší rok.

10 naj sezóny 2011/12

Najlepší hráč – Semyon Varlamov

Najlepší nováčik – Gabriel Landeskog

Najväčšie sklamanie – Matt Duchene

Najhorší kapitán – Milan Hejduk

Najmenší posun – Paul Stastny

Najväčší posun – Matt Hunwick

Najhorší výkon – prehra s Columbusom 2:5

Najlepší výkon – výhra nad Chicagom 4:0

Najkrajší moment – séria výhier počas Eurolanche Invasion

Najhorší moment – nepostup do play-off

Suma sumárum

Bola to pre mňa zlá sezóna plná sklamania. Ťažko sa dalo predpokladať, čo by sme mohli čakať. Lenže hráči Colorada Avalanche začali predvádzať kvalitné výkony a vyhrávať. Nakoniec predviedli taký výkon, že ak by sa darilo hráčom, ktorým sa malo dariť, mohli sme atakovať hranicu 100 bodov. Najviac práve sklamali tí, od ktorých by sme to čakali najmenej. Musela ich zastúpiť skupina hráčov, od ktorých sa schopnosť zbierať bod po bode neočakávala. Tím nedokázal nájsť vhodného lídra a na tom pohorel. Druhým faktorom sa stal tréner Sacco. S jeho prístupom to môže byť ešte horšie. Nielenže sa líder hľadá ťažko, no my o neho môžeme prísť ešte v zárodku. Zbabrané výkony a neschopnosť odvrátiť série prehier nás stáli to najcennejšie. Neprejavila sa neschopnosť hráčov, ale trénera. Tento káder mal byť v play-off. Ale nie je.

David Puchovsky, Slovakia, eurolanche@eurolanche.com
10/04/2012 - 12:30