Eurolanche

Komentár: Kritika fanúšika Colorada?

„Sezóna bola dobrá... Prekvapili ma... O rok to bude lepšie...“ Približne takéto frázy hovorí najčastejšie fanúšik – optimista. Napriek sériám prehier, zlých výkonom hráčov, si naďalej myslí, že všetko dobre dopadlo. Optimistický fanúšik je pravdepodobne najväčšou obeťou zlovestného plánu Dr. Evila – Joe Sacco posiela do mysle hráčov i fanúšikov na diaľku neidentifikovateľný vírus. Jeho výsledky sú hrozivé. Hráči i fanúšikovia si začínajú zvykať na prehry.

Práve zvykanie si na prehry je nielen najhorší scenár pre hráčov, ale aj pre fanúšikov. Tím si potom môže dovoliť prehrať päť zápasov v rade. Keď konečne vyhrá, optimistický fanúšik na ne zabudne. Bude vidieť aktuálnu výhru. A keď zase prídu prehry, tak sa bude orientovať na výkony jednotlivcov. Bude pozerať do budúcnosti a nádejať sa nad ďalšou sezónou. Nevadí, že aktuálna nie je ešte ani v polovičke.

Optimistický fanúšik sa bojí otvorene kritizovať. Alebo jednoducho nemá chuť na hádky – či nemá čas na argumentovanie na internete. Optimista považuje skončenú sezónu za úspešnú a vidí nás o rok v play-off. Optimista nevidí, že len vďaka dvom skvelým brankárom sme získali o toľko bodov viac.

Pesimista

Opakom optimistického fanúšika je pesimistický. Do diskusií prispieva minimálne. Keď už však niečo napíše, tak vám stačí vidieť jeho nick a viete, o čom bude správa – v najhoršom prípade nadávky, v najlepšom neustála, neobjektívna kritika na adresu hráčov. Pesimista sa ozýva len vtedy, ak sa nedarí. Keď sa darí a náhodou sa ozve, o sekundu na to dostane Colorado gól.

Ani pesimista nemá rád hádky, aj keď to tak možno vyzerá. Svoj názor zvykne rýchlo napísať a ihneď sa uzavrie do svojho pesimistického sveta. No práve vďaka tomu môže byť za posledné roky šťastným. „Lavínam“ sa dlhodobo nedarí, jeho predpovede vychádzajú.

Pesimista sa dokáže veľmi rýchlo chytiť aj maličkosti. Ten a ten hráč nedá gól tri zápasy po sebe a už je na obetnom stole. Na trejdy sa nepozerá analyticky, ale hodnotí podľa štatistík a zvučnosti mena.

Realista

A na záver je tu niečo medzi. Realisti. Možno som ním ja, možno nie. Spadá sem pravdepodobne najviac fanúšikov. Colorado vyhrá, tak sme radi a tešíme sa na ďalší zápas. Kritika sa tu nenájde, to iba pesimista niečo zahundre. Optimista je ticho, ale v skutočnosti sa už vidí na vrchole. Colorado prehrá a už kritizujeme aj upratovačku v Pepsi Centre. Pesimista hodí do pléna pár nadávok na hráčov a ide spokojne spať. Optimista na zápas ani neprišiel. Aspoň to tak vyzerá.

Čistý realista neexistuje. Neustále sám seba prehadzuje zo skupiny optimistov do skupiny pesimistov. My realisti sme vlastne schizofrenici. Paráda. Krásna samo diagnóza na stredajšie ráno. Realistickí fanúšikovia sa snažia pristupovať ku každému zápasu osobitne – ako k samostatnej jednotke. Nehľadia na minulosť, ani budúcnosť. Sústredia sa na prítomnosť.

A na záver...

Nech už sme akí sme, nespája nás vždy a všade jediná myšlienka? Colorado Avalanche vyhrá Stanley Cup 2013. Či som teraz optimista? Alebo kto som vlastne?

Tento článok sa v žiadnom prípade nemôže nikoho dotknúť. Je to iba názor. Použil som tam veľa sarkazmov, takže buďme všetci v pohode. Nie že sa do mňa pustia optimisti, pesimisti, realisti a ja si budem musieť založiť „novú skupinu“ :P.