Eurolanche

Zabudnuté osudy: Hendricks a Laperriere

Organizácia Colorada Avalanche sa v posledných rokoch vyznačuje miestami kurióznymi krokmi, ba priam škandálmi. Na čele zoznamu jednoznačne stoja vyjadrenia brankára Craiga Andersona a obrancu Kylea Quinceyho. Po výmene do iného klubu obaja hovorili o tíme „Lavín“ v negatívnom slova zmysle. Nemôžeme povedať celkom jednoznačne, ktorá strana mala pravdu.

Určite obaja hráči nemali reagovať takýmto spôsobom. No ich vyjadrenia dokázali, že za ich odchodmi môžeme hľadať vzájomné konflikty s klubom. Čo sa však stalo pri nečakaných odchodoch hráčov akými sú Matt Hendricks či Ian Laperriere? Dva podobné typy hráčov chceli v klube zostať. Za nie veľké peniaze. Napriek tomu nedostali ponuky na nové zmluvy. Oni však zostali ticho a v médiách nič nepovedali. Možno ani nebolo treba. Možno nemali konflikt s klubom. Avšak potom len ťažko nájdeme vysvetlenie, prečo v ňom naďalej nezostali.

Dve kariéry, niekoľko podôb

Kariéra Matta Hendricksa (*1981) stojí za krátky prehľad. Bol draftovaný v roku 2000 Nashvilleom Predators. V školských hokejových ligách bol veľmi úspešným hráčom. Napriek tomu sa do profesionálnej ligy, do AHL, dostal až v roku 2004. S Nashvilleom nepodpísal zmluvu bez toho, aby čo i len odohral za neho jediný zápas. Cez nižšiu súťaž ECHL sa dostal do niekoľkých klubov AHL a napokon do organizácie Bostonu Bruins. Opäť si ich dres neobliekol ani raz. V roku 2008 bol vymenený do Colorada Avalanche za obrancu Johnnyho Boychuka. Najprv hrával na farme. Debutu v NHL sa konečne dočkal o niekoľko mesiacov neskôr v marci 2009. V prvom zápase sezóny 2009/10 sa dokonca prebojoval na otváraciu súpisku. Vo svojej prvej sezóne v NHL odohral 56 zápasov so ziskom 9 gólov a 16 asistencií. Avalanche ho nominovali na zisk trofeje pre najoddanejšieho hráča hokeja v NHL. Napriek tomu mu klub neposkytol predĺženie kontraktu.

Kariéra staršieho Iana Laperriera (*1974) je o niečo bohatšia. Do NHL sa dostal cez draft 1992, kedy si ho vybrali St. Louis Blues. Prvý zápas v prestížnej lige odohral v roku 1994. V rokoch 1995 a 1996 sa dočkal dvoch výmen. Krátko hral za New York Rangers potom nasledujúcich osem rokov za Los Angeles Kings. V roku 2004 podpísal ako voľný hráč zmluvu s Coloradom Avalanche. Po lockoute odohral najlepšiu sezónu v kariére so ziskom 45 bodov. Prekonal aj klubový rekord Scotta Parkera v počte bitiek. Taktiež bol tímom nominovaný na rovnakú trofej ako Hendricks. V roku 2009 s ním Colorado nepredložilo zmluvu.

Dve veľké osobnosti

Hendricks i Laperriere si takmer okamžite získali na svoju stranu veľký počet fanúšikov. Takéto hráčske typy vždy priťahovali davy. K tomu samozrejme nesmeli chýbať veľké individuálne osobnosti. Obaja vždy tvrdo bojovali. Išli na pokraj svojich možností. Nebáli sa hocikedy a hocikde zhodiť rukavice. Chránili hviezdy, ale dokázali aj skórovať. Hendricks získal v 137 zápasoch NHL 41 bodov, Laperriere v 1083 dueloch 336 kúskov.

K ich popularite im nepomohla iba veľká bojovnosť a skutočne obrovské srdce, ale aj ich vystupovanie. Oboch som stretol osobne a obaja vysoko prevyšovali priemer. Matt aj Ian sa vždy usmievali, prehodili pár slov. „Lappy“ nás zdravil po slovensky. Skutoční srdciari, na ktorých musí stavať každá športová organizácia. Manažment už roky stavia v tomto prípade všetko na Cody McLeodovi. Áno, je rovnaký bojovník. Možno sa zhoršil v schopnosti zbierania bodov. Bohužiaľ, chýba mu iskra, ktorú mali jeho bývalí spoluhráči dokonalú.

Dva rozdielne osudy

Ani jeden z dvoch srdciarov nedostal ponuku na novú zmluvu od Colorada Avalanche. Hendricks ani nežiadal navýšenie platu a išlo by o dvojcestný kontrakt. Na miesto neho prišiel David Kočí. Úplne odlišný typ hráča, ktorý v súčasnej NHL už pomaly nemá uplatnenie. Laperriere chcel menšie navýšenie, ale nie veľa. Napriek tomu sa záhadne nenašli peniaze na zotrvanie bojovníka číslo jeden.

Hendricks išiel v roku 2010 doslova na skusy do Washingtonu Capitals. Podpísal skúšobnú zmluvu. V tréningovom kempe presvedčil. Po prvom roku podpísal novú zmluvu na ďalšie dva roky, takže mu končí o rok. Natrvalo sa presadil v zostave klubu a opäť si vyslúžil nomináciu na zisk Bill Masterton Trophy. Pred pár hodinami vstrelil v siedmom zápase prvého kola play-off gól proti Bostonu Bruins. Jeho Washington nakoniec postúpil ďalej.

Laperriere prišiel v roku 2009 do Philadelphie Flyers. V novembri toho istého roka utrpel vážne zranenie. Počas oslabenia sa ako inak obetoval. Hodil sa do strely, ktorá mu zasiahla ústa. Lekár mu tržnú ranu zašil 50-100 štichmi. Napokon sa v tom istom zápase vrátil, aj keď stratil sedem zubov (dva umelé a päť vlastných). Nasledujúci zápas už odohral bez najmenších problémov. V play-off 2010 utrpel rovnaké zranenie za rovnakej hernej situácie. Tentoraz sa k tomu pridal aj otras mozgu. Vynechal celú jednu sériu, no predsa sa ešte vrátil. Najbližší tréningový kemp priniesol krutý ortieľ – vynechanie celého nasledujúceho ročníka a aj tohto finišujúceho. Za všetko mohli symptómy otrasu a poškodené nervy v očiach pre dva zásahy s pukom. Lekár odporučili Ianovi skončiť s hokejom. Dodnes tak nespravil a stále sa zúčastňoval mimo arénových aktivít klubu. V roku 2011 získal trofej Bilal Mastertona. V lete sa stane voľným hráčom.

Dve podobné kariéry, dve podobné osobnosti, dva podobné typy hráčov, absolútne odlišné rozuzlenia. Čo keby obaja zostali v Colorade Avalanche? Skončila by kariéra Iana takýmto spôsobom? Skončil by Hendricks definitívne v AHL? No na „ak“ sa nikdy nehrá. Bohužiaľ, aj o tomto je život.

Názor Eurolanche: Čo dodať? Colorado jednoznačne stratilo odchodom týchto hráčov. Naozaj nechápem, prečo nemohli v klube zostať. Videli sme veľa kontroverzných rozhodnutí. Za niektorými stáli konflikty s hráčmi, niektoré z nich mali byť veľkým riskom, ktorý by neskôr priniesol prínos. Avšak Hendricks a Laperriere neboli takýmito prípadmi. Jednoducho odišli len tak za absolútne nič. Dodnes sa nenašiel nikto, kto by ich dokázal nahradiť. Modlime sa, nech sa ním stane Steve Downie. Počkať. Končí mu zmluva. Hádam sa rovnaká chyba nezopakuje do tretice.

Seriál „Zabudnuté osudy“ sa v nepravidelných intervaloch bude venovať hráčom Colorada Avalanche (možno neskôr aj Quebecu Nordiques), na osudy ktorých mohlo viacero fanúšikov zabudnúť – a zaslúžia si podľa mňa takýto typ spomienky. Toto je prvý diel.