Eurolanche

Foote má hokeju stále čo ponúknuť

Bývalá stálica v obrane Avalanche, Adam Foote, je jedným zo šiestich športovcov, ktorých uvedú na slávnostnom bankete 13. apríla budúceho roka do Coloradskej športovej siene slávy. Pretože 41-ročný Foote aj po ukončení svojej bohatej hokejovej kariéry spolu so svojou rodinou – manželkou Jennifer a synmi Calom a Nolanom – naďalej sídli v Denveri, nebude mať na banket ďaleko. Svoj domov má v oblasti Cherry Hills Village, ktorú obývajú okrem Foota aj iné, či už súčasné alebo bývalé športové osobnosti.

Aj napriek tomu, že Foote aj jeho manželka pochádzajú z oblasti v blízkosti Toronta nebolo rozhodnutie ostať v Denveri ťažké. „Zbožňujeme to tu! Narodili sa tu naše deti a ja aj moja žena sme tu prežili veľkú časť nášho života. Je to skvelé mesto.“  Na svojom dvore má ľadovú plochu, ktorá počas zimy slúži nielen jeho synom, ale aj priateľom a mnohým ďalším z hokejovej komunity Colorada.  

Okrem toho trávi veľa času, vlastne viac ako si sám predstavoval, trénovaním dorasteneckého tímu jeho syna Cala, ktorý patrí pod program Colorado Thunderbirds. Jeho tím často cestuje po rôznych turnajoch a tak sa Foote stretáva s mnohými bývalými hráčmi z NHL, ktorí rovnako ako on trénujú tímy svojich ratolestí. „Trénovanie ma baví. Raz za mnou do kancelárie prišla Jen s tým, že za to nie som platený. Ja na to, že viem, no baví ma to. S chalanmi si rozumiem.“

Foote povedal, že by mu neprekážal návrat do NHL, možno aj v nejakej úlohe s Avalanche a zvažuje svoje možnosti. No v istom smere sa stále spamätáva z ukončenia svojej 19-ročnej kariéry drsného obrancu. „Bolo to zotavovanie sa z dlhej kariéry a mnohých zranení, aj po psychickej stránke,“ povedal. „No hokejový dôchodok ma zaskočil. Nečakal som niečo také. Myslel som si, že budem tak šťastný keď poviem „Poďme do hôr!“ alebo spravme toto a toto, avšak jediné čo som chcel bolo hrať hokej. Neopísateľné mi to chýbalo. Trvalo mi až do januára alebo februára  pokým som sa z toho dostal. Chýbajú vám súboje, chýba vám chodiť do šatne a vtipkovať s chalanmi. Neuvedomujete si, že to je až taká veľká súčasť vášho života, že to je jediné čo poznáte.“

Skončil Foote priskoro? „Nie nie, rozhodne nie,“ odpovedal. „Potreboval som svoje nohy každý večer. Mal som veľa súbojov jeden na jedného, pretože som hral, ako som hral. Nepáčil sa mi spôsob, ako NHL nechcela hráčov nad 35, no už chápem prečo. Slabnete. Ak by hralo veľa z nás, mohlo by to spomaliť ligu. Vtedy som si to nechcel priznať, ale už bolo na čase.“

Foote si ako hráč prešiel dvoma výlukami, v roku 1994 a v ročníku 2004-05. Teraz sa len frustrované prizerá tomu, ako vedenie zrušilo prvé 2 týždne sezóny.  „Posledná výluka... bolo smutné, že sme stratili celú sezónu.  Nemyslím, že sa to muselo stať. Teraz sa to už hovorí ľahko, ale bola to škoda. Táto... myslím si, že hráči spolupracujú s ligou. Vážne neviem, ako s týmito chlapíkmi podpíšete 100-miliónove kontrakty. Teším sa spolu s hráčmi, ale budú ešte vôbec motivovaní? Ja som bol motivovaný dostať nový kontrakt, aby som si udržal svoju robotu. Myslím, že sa musíme dostať tam kde baseball a rozdeliť si zisky. No sú tu majitelia, ktorí sa o nič nechcú deliť a to je ten problém.“

Zdroj: www.denverpost.com