Eurolanche

Sakica nezlomil ani osud

Dávno pred tým, ako sa Joe Sakic stal „Chorvátskou senzáciou“ po tom, ako urobil dieru do sveta počas pôsobenia za Quebec Nordiques a pred tým, ako mu prischla prezývka „Nezvyčajný Joe“, keď sa z Nordiques stali Avalanche bol jeho skutočný charakter podrobený obrovskej skúške.

30. decembra 1986 obletela svet novina o tragédii autobusu, ktorý viezol hokejový tím Swift Current Broncos. V ten deň o život prišla štvorica hráčov Broncos, menovite Trent Kresse, Scott Kruger, Chris Mantyka a Brent Ruff. Po niečom tak hroznom bolo treba nájsť niekoho, kto dá tím opať dokopy. Sakic to urobil po svojom. Začal na sebe pracovať ešte tvrdšie ako doteraz a vďaka tomu ukončil sezónu so 60 gólmi a celkovo 133 bodmi na svojom konte, za čo si vyslúžil titul najlepšieho nováčika východnej divízie WHL.

Bývalý reportér Broncos Brian Costello cestoval v ten deň spolu s tímom na zápas do Reginy. Jeho spomienky na osudný deň, keď tímový autobus dostal šmyk a vyletel z nadjazdu, spadol do priekopy a prevalil sa na pravú stranu za sprievodu neznesiteľného kriku, nepominuli.

Havárii padlo za obeť kvarteto, ktoré v zadnej časti autobusu hralo karty. Všetci štyria zomreli na následky zranení chrbtice. Je ťažké, na takúto udalosť zabudnúť, no taktiež sa nedá zabudnúť na to, ako sa s týmto všetkým vysporiadal Sakic.

O necelé tri roky neskôr vyhrali hráči Broncos Memorial Cup. Ten istý rok strelil Sakic 23 gólov počas jeho nováčikovskej sezóny v drese Nordiques. No bol to práve on, kto stanovil istý štandard pre jeho juniorský tím a za to môžu Broncos, za ktorých hrával aj jeho brat Brian, bývalému prvému výberu draftu a v pondelok už aj oficiálnemu členovi Hokejovej siene slávy ďakovať.

„Joeovi trvalo roky, pokým vyšiel zo svojej ulity a v tom čase bol, čo sa týka rozhovorov, jedným z najhorších,“ povedal Costello, dnes pracujúci pre The Hockey News. „Bolo to vďaka jeho kľudnému prístupu. Ukázal, že je pravý vodca. Veď nahradil dvoch najlepších strelcov. Čo sa týka ofenzívy, tak tím ťahal on sám.“

„O tej nehode veľa nerozprával a nebol jedným z tých, ktorý ronili slzy alebo upadli do depresií. Bolo to jeho tiché vodcovstvo. Joe bol veľký pohoďák, bolo nemožné, aby ho niekto nemal rád.“ Sakic hľadal útechu v hokeji. Vedel, že vďaka nemu môže do svojho života prinavrátiť obyčajnosť, keď sa bude zdať, že sa všetko naokolo rúca.

„Rozhodne to bolo zdrvujúce,“ spomína Sakic.

„Strašná tragédia. Pre všetkých to bolo neopísateľne ťažké, no určite to bolo najťažšie pre rodiny. Zakaždým, keď myslím na juniorský hokej v Swift Current, tak si spomeniem na tú štvoricu. Najlepším útočiskom je ľad. Je to jediné miesto, na ktorom na to všetko môžete zabudnúť a sústredíte sa len na hru. Každí na to reaguje rôzne, pre mňa bolo najjednoduchšie vykorčuľovať na ľad a dať do svojej hry všetko.“

Zdroj: theprovince.com

• Tréneri sa zhodujú: Na Sakica nikto nemal
• Sakic skóroval v Legends Classic
• Ako sa Sakic skoro stal Rangerom
• Joe Sakic: Najkľúčovejší hráč histórie
• Profil: Joe Sakic (1.)
• Profil: Joe Sakic (2.)
• Profil: Joe Sakic (3.)
• Profil: Joe Sakic (4.)
• Profil: Joe Sakic (5.)