Eurolanche

Johnson sa snaží naplniť očakávania

Po ukončení ságy ohľadom Ryana O’Reillyho by sa mali Avalanche sústrediť na iné problémy. Jeden z nich znie: Dosiahne Erik Johnson niekedy svoj potenciál?

21. marca oslávi Johnson svoje 25. narodeniny.

Potenciál atlétov nemá niečo ako dátum spotreby, no niekedy proste príde ten moment, keď si fanúšik povie, že daný hráč už lepší nebude, že dosiahol svoj vrchol. Spomínaný moment v Johnsonovom prípade podľa mňa ešte nenastal. Čím ďalej, tým viac sa zdá, že čas aby to dokázal už pomaly vyprchá.

Jeden z dôvodov, prečo Avalanche dotiahli vo februári 2011 v tom čase ešte 22-ročného Johnsona do Denveru bol ten, že sa mal stať obranným pilierom budúcnosti.

„Chcem zodpovednosť,“ povedal v nedeľu Johnson pár hodín pred strhujúcim víťazstvom Colorada nad San Jose Sharks. „Túžite po tom, aby ste boli najlepším zo všetkých šiestich obrancov. Chcete byť na ľade počas všetkých situácii. Pre mňa to je hlavne o obrane, ak sa však dá, tak rád pomôžem aj v ofenzíve. Chcem byť univerzálnym obrancom.“

St. Louis Blues mali po istom čase dosť nevyvážených výkonov bývalej jednotky draftu z roku 2006. V Johnsonov prospech však stále hovorili jeho výška, tvrdá hrá a dobrá mobilita. Jeho situácia pripomína konkrétne situáciu iného, známejšieho obrancu hviezdneho kalibru, Chrisa Prongera. Ten bol počas svojho pôsobenia v drese Hartford Whalers často kritizovaný. Všetko sa však zmenilo po jeho výmene k Blues. Prongerov talent potvrdila výhra Hart a Norris Trophy v roku 2000. Pronger mal v tom čase 25 rokov.

Počas svojho pôsobenia v drese Avs si stihol Johnson vyslúžiť povesť hráča, ktorý často chybuje a príliš dlho korčuľuje s pukom. Chris Stewart a Kevin Shattenkirk, hráči, ktorí za Johnsona putovali do St. Louis sú na tom momentálne o dosť lepšie. Stewart má najviac bodov spomedzi hráčov Blues a Shattenkirk je v počte bodov spomedzi všetkých obrancov v NHL na druhom mieste. Tieto fakty Johnsonovi jeho situáciu rozhodne neuľahčujú.

Potenciál, ak je overený, je krásna vec. 15-miliónová 4-ročná zmluva, ktorú v lete podpísal s Avalanche, sa rozhodne nejaví ako prehnaná. Napriek niektorým chybám treba uznať, že Johnson si v Colorade vedie dobre. Avalanche však potrebuje, aby bol ešte lepší.

Túto sezónu nemal Johnson na svojom konte gól a bol neškodný na prvej presilovkovej formácii. Potom prišiel otras mozgu, ktorý ho vyradil na 11 zápasov. Johnson sa do zostavy vrátil v piatok počas prekvapujúcej výhry nad Blackhawks a na svoje konto si pripísal 4 plusové body.

Proti Sharks nasadil tréner Sacco Johnsona až na druhej presilovkovej formácii. Na prvej formácii počas početnej prevahy boli opäť piati útočníci. Táto stratégia mala za výsledok presilovkový gól Matta Duchenea, no vylúčenie Ryana O’Reillyho, ktoré tak ukončilo početnú prevahu, ukázalo slabinu tejto taktiky. Ak sa Johnson nevráti na prvú power-play formáciu, tak to bude veľká chyba. Reči o „rovnováhe“ presilovkových formácii tomu nepomôžu.

Problémom je, že sa Johnson vrátil do zostavy po otrase mozgu. „Je to váš mozog a každí sa lieči ináč. Nanešťastie to v mojom prípade trvalo dlhšie, ako som dúfal. Som však šťastný, že konečne hrajem.“

Väčšou prekážkou ako otras mozgu bude pre Johnsona opätovný zisk dôvery, či už zo strany fanúšikov alebo vedenia Avalanche.

Zdroj: www.denverpost.com