Eurolanche

Profily top 4 talentov

Colorado Avalanche si o približne 24 hodín vyberie svoju budúcu hviezdu. Všetko nasvedčuje tomu, že to bude center Nathan MacKinnon. Medzi alternatívami figurujú aj rôzne výmeny, ktoré by do klubu mohli dostať iných hráčov na nižších pozíciách. Jedno je však isté – Avs sa ani výmenou nedostanú nižšie ako na štvrté miesto. Prečítajte si profily štyroch najlepších hráčov tohtoročného draftu.

1. Nathan MacKinnon (*1995), center, 180 cm, 81 kg, pravé držanie

MacKinnona často prirovnávajú k Sidneymu Crosbymu, ktorý sa narodil v rovnakej kanadskej provincii Nové Škótsko. Spojitosť ich kariér môžeme nájsť aj v žiackych rekordoch. Nathan nazbieral ako žiak 200 bodov v 50 zápasoch – v jednej sezóne to bolo z 50 zápasov 110 bodov a v druhej 145 bodov v 35 dueloch. Podobne ako Crosby, aj on opustil v tínedžerskom veku Kanadu a pripojil sa k úspešnému minnesotskému programu. V novom tíme získal 101 bodov z 58 zápasov a napriek tomu, že bol druhý najmladší v kádri, zbieral priemerne dva body na zápas. V druhej sezóne v Minnesote bodoval celkovo 93-krát v 40 zápasoch.

Keď mal MacKinnon 16 rokov, žiacka a dorastenecká kariéra v Kanade, respektíve v Minnesote sa pre neho skončila. Na drafte do ligy Quebec Major Junior Hockey League (QMJHL) si ho vybral z celkovo prvého miesto tím Baie-Comeau Drakkar. MacKinnon strávil draftový deň tréningom s klubom Omaha Lancers z americkej USHL (top americká liga pre juniorov). Šikovný hokejista ešte nebol rozhodnutý, kde bude hrať, pretože nevedel po francúzsky, čo bolo v prípade Baie-Comeau Drakkar čiastočne nevyhnutné. Nakoniec to vyriešil frankofónny klub za neho – vymenil ho do Halifaxu Mooseheads za dvoch hráčov a tri voľby v prvých kolách na drafte.

MacKinnon skóroval svoj prvý hetrik v decembri 2011, keď sa presadil celkovo päťkrát, čím vyrovnal klubový rekord. Pred 13 rokmi vyrovnával v roku 1998 klubový rekord Alex Tanguay. Vtedy to však boli ešte len štyri góly. Vo svojej prvej sezóne za Halifax vstrelil Nathan 31 gólov, prihral na 47 a získal 78 bodov v 58 zápasoch. V play-off odohral 17 zápasov so ziskom 28 bodov. V druhej sezóne nastúpil k 44 zápasom, získal 75 bodov za 32 gólov a 43 prihrávok. V play-off to bolo znovu 17 zápasov za 33 bodov. Halifax sa výhrou v QMJHL kvalifikoval na Memorial Cup, ktorý aj získal. MacKinnon vstrelil v rozhodujúcom zápase hetrik, pridal dve prihrávky, dostal sa do All-Star tímu a vďaka siedmim gólom a šiestim prihrávkam zo štyroch zápasov sa stal najužitočnejším hráčom turnaja.

Nathan sa v roku 2012 zúčastnil turnaja Ivana Hlinku v slovenských Piešťanoch, kde získal s tímom Kanady zlato. Na posledných juniorských majstrovstvách sveta odohral šesť zápasov, pričom získal jediný bod a Kanada zostala bez medaile.

2. Seth Jones (*1994), obranca, 193 cm, 93 kg, pravé držanie

Jones sa narodil Ronaldovi „Popeyemu“, ktorý je v súčasnosti asistentom trénera v NBA. Rodina sa presťahovala z Dallasu do Denveru, kde Seth začal hrať vo veku piatich rokov hokej. Joe Sakic poradil vtedajšiemu hráčovi Denveru Nuggetts, Ronaldovi Jonesovi, aby jeho syn začal s lekciami korčuľovania. Seth bol ako malé dieťa v prvom rade na rozhodujúcom zápase finále Stanley Cupu v roku 2001. Nasledujúce roky strávil Jones hraním za denverské tímy. Po návrate späť do Dallasu sa zaregistroval do amerického rozvojového programu pre mladých hokejistov.

• Exkluzívny rozhovor so Sethom Jonesom

Jonesa si na juniorskom drafte vo Western Hockey League (WHL) vybral z 11. pozície tím Everett Silvertips. Jones bol vybratý z nižšej pozície, pretože panovali obavy, že ako člen amerického programu sa do Kanady nepresťahuje a nebude tam hrať. Nakoniec sa tieto predpoklady naplnili a ďalší rok strávil Jones v Dallase. Z jeho dorasteneckej kariéry stojí za spomenutie 33 bodov v 31 zápasoch.

Z dorasteneckej ligy sa presunul do USHL, kde vo veku 17 rokov hral aj za tím 17 i 18 ročných. V 37 zápasoch bodoval 21 krát, čo bol najlepší výkon obrancu v tíme. V druhej sezóne bol rovnako ako v predošlej asistentom kapitána a s 31 bodmi z 52 zápasov skončil medzi obrancami na druhom mieste. Predošlé čísla zápasov zahrňujú v systéme amerického programu nielen ligové, ale aj medziligové a medzinárodné zápasy.

Po dvoch rokoch strávených v top juniorskej americkej lige sa Jones musel rozhodnúť, či svoju draftovú sezónu 2012/13 strávi vo vysokoškolskej NCAA alebo vo WHL. Za Everett Silvertips, ktorí ho draftovali ešte v roku 2009, nechcel hrať, preto ho tím vymenil za štyroch hráčov do Protlandu Winterhawks. Stále panovali obavy, že Jones bude predsa len hrať v USA v lige NCAA, nakoniec zakotvil v Portlande. Vo svojej jedinej sezóne v kanadskej juniorke odohral 61 zápasov, v ktorých vstrelil 14 gólov a na 42 prihral. V play-off WHL jeho Portland vyhral, keď Jones nastúpil k 21 zápasom so ziskom 5 gólov a 10 asistencií. Vo finále Memorial Cupu prehral práve s MacKinnanovým Halifaxom. Jones sa stal top prospektom v celom systéme CHL.

Jones sa na čelo niektorých rebríčkov pre draft 2013 dostal aj vďaka bohatej medzinárodnej kariére. V roku 2011 získal s výberom tímu USA pod 17 rokov striebro a dostal sa do All-Star tímu turnaja. V rokoch 2011 a 2012 získal zlaté medaily s 18 ročným výberom USA. Jones mal v roku 2012 hrať už na juniorských majstrovstvách, ale pre zranenie sa ich nezúčastnil. Napokon nastúpil na MS do 18 rokov, bol kapitánom USA, ktoré dostali iba 4 góly v 6 zápasoch. Jones bol medzi top troma hráčmi amerického výberu turnaja. Američania aj vďaka nemu vyhrali turnaj po štvrtýkrát za sebou. Na posledných juniorských MS bol asistentom kapitána, získal zlatú medailu a v siedmich dueloch nazbieral rovnaký počet bodov.

3. Jonathan Drouin (*1995), ľavé krídlo, 180 cm, 80 kg, ľavé držanie

Nenápadný Drouin bol draftovaný z druhého miesta do ligy QMJHL do tímu Halifaxu, kde sa stal spoluhráčom MacKinnona. Drouin začal sezónu 2011/12 ešte v dorasteneckej lige, ale po pár týždňoch sa sťahoval do Halifaxu. Hneď vo svojom prvom zápase prihrával dvakrát, aj na víťazný gól. Svoju prvú sezónu v QMJHL zakončil víťazným gólom v predĺžení siedmeho zápasu finále ligy proti Quebecu Remparts. V prvom ročníku odohral nakoniec 33 zápasov, v ktorých získal 29 bodov a play-off to bolo 26 bodov zo 17 duelov.

V ďalšej sezóne reprezentoval výber QMJHL v jednom zápase proti ruskému tímu. Raz skóroval a pridal tri prihrávky. Darilo sa mu v celom ročníku, keď v 49 zápasoch vstrelil 41 gólov, prihrával na 64, čím získal neskutočných 105 bodov. V úspešnom play-off to bolo 35 bodov zo 17 zápasov. Na konci sezóny sa stal top hráčom roka nielen v QMJHL, ale aj v OHL i WHL. Ďalšie ocenenia zahrňovali titul top hráča v QMJHL, top prospekta v QMJHL, top osobnosť v QMJHL a nomináciu do All-Star výberu ligy. Vo finále Memorial Cupu asistoval päťkrát.

Na medzinárodnej scéne získal zlato s Kanadou na turnaji pre 18 ročných v Piešťanoch v roku 2012 a svoj národný tím reprezentoval aj na neúspešných posledných juniorských MS.

4. Aleksander Barkov (*1995), center, 191 cm, 93 kg, ľavé držanie

Barkov je synom rovnomenného ruského hokejistu, ktorý hral 21 sezón v Rusku, Fínsku a Taliansku. Barkov junior sa narodil pravé počas otcovej kariéry vo Fínsku, ale má aj ruské občianstvo. V sezóne 2010/11 hral za juniorský tím Tappara a v 25 zápasoch získal 17 bodov. V ďalšom ročníku odohral za juniorku už iba päť duelov a následne sa sťahoval do rovnakého tímu v elitnej fínskej lige. V októbri 2011 sa stal najmladším hráčom v histórii súťaže, ktorý zaznamenal bod – prihrával na gól. Vo svojej prvej sezóne medzi mužmi získal v 32 zápasoch 16 bodov. Posledných ročník už strávil bez prerušenia v seniorskej súťaži. Odohral 53 zápasov a získal slušných 48 bodov za 21 gólov a 27 asistencií. Nastúpil po prvýkrát do play-off, kde zostal v piatich zápasoch bez bodu.

• Exkluzívny rozhovor s Barkovom

Čo sa týka medzinárodnej kariéry, v decembri 2011 sa stal najmladším hráčom v histórii Fínska, ktorý reprezentoval krajinu na juniorských MS. Vo veku 16 rokov na turnaji skóroval a stal sa druhým najmladším hráčom v histórii turnaja, ktorému sa to podarilo. V siedmich zápasoch získal štyri body. Fínsko reprezentoval aj na posledných juniorských MS, v šiestich zápasoch bodoval sedemkrát.