Eurolanche

Prečo si Landy zaslúži byť kapitánom?

Veľa-veľa krát som postrehol diskusie o Gabrielovi Landeskogovi a jeho kapitánstve. Fanúšikovia sa aj po roku od jeho vymenovania do tejto role pýtajú, či si to skutočne zaslúži alebo nie. Prvé diskusie sa objavili už hneď po vymenovaní pred rokom, ďalšie pribudli počas a po skončení jeho nepodarenej sezóny či majstrovstvách sveta a naposledy sme si ich mohli prečítať pri príležitosti podpisu novej, sedem ročnej zmluvy. Ako to teda je? Zaslúži či nezaslúži?

Svoj názor môžem obohatiť o prvok, ktorý nie je častou súčasťou článkov na fan weboch tímov NHL – o vlastnú skúsenosť. Eurolanche vám totiž ponúka možnosť cestovať do Denveru a stretnúť sa s každým hráčom Avs osobne. Ja som Landeskoga stretol celkovo 13-krát počas posledných dvoch Eurolanche Invasion, ktoré sa uskutočnili v posledných dvoch sezónach. Takže som ho vlastne stretol zatiaľ v každej jeho sezóne v NHL. Preto budem čerpať zo svojich vlastných skúseností z Denveru, čo by mohli čitatelia tohto článku brať viac do úvahy. Na druhej strane rešpektujem všetkých ostatných fanúšikov, ktorí nemali také možnosti ako ja, avšak budem rád, ak všetci prihliadnu na moje osobné skúsenosti a budú ich považovať za výhodu – dostanú sa k nim o trochu viac objektívnejšie informácie.

V nedávnom rozhovore mi Landeskogov agent, ktorý s ním spolupracuje dlhé roky, povedal, že na jeho klientovi je veľmi cenné to, ako sa správa – vždy bol o triedu vyššie než jeho rovesníci, bol zodpovednejší, vedel ako komunikovať so spoluhráčmi, s fanúšikmi a podobne. Presne túto vlastnosť som si u neho všimol hneď počas jeho prvej sezóny v NHL. Vždy usmievavý, po ťažkej prehre skleslý, ale aj tak komunikatívny a ochotný. S fanúšikmi to jednoducho vedel vždy. Jeho agent mi povedal, že Landeskog neabsolvoval žiadny mediálny tréning, žiadne školenie ako správať k fanúšikom. O to viac si cením túto vlastnosť a pred vtedy 18-ročným „dieťaťom“ som mohol dať klobúk dole. Navyše, ak by som si porovnal jeho správanie s inými rovnako starými hráčmi, napríklad aj v KHL, bolo by to jednoducho neporovnateľné. Možno málo fanúšikov pozná premenu istých nemenovaných dvoch veľmi mladých hráčov z HC Slovanu Bratislava, ktorých správanie sa za rok zmenilo natoľko, že už nevedia ani pozdraviť členov realizačného tímu.

Ak som porovnával Landeskogov prístup k fanúšikom s prístupom a správaním hráčov iných tímov, mal by som sa snažiť porovnať ho aj s jeho vlastnými spoluhráčmi. Bohužiaľ, nič na svete nie je dokonalé a to ani stretnutia s niektorými hráčmi Avalanche. Myslím si, že za všetkých účastníkov Invasion môžem povedať, že 90 percent stretnutí s hráčmi bolo úplne v pohode. Avšak tých zvyšných 10 percent vám veľmi dobre zostane v pamäti. Nebudem menovať konkrétnych hráčov, ale nie vždy bol niekto dať ochotný podpis, alebo sa i len pristaviť k našej skupinke. Niekto zo zásady vždy používal iný východ. Niekto sa ani len neusmial a pôsobil tak, ako keby sme sa mali cítiť dotknutí, že čo ho po zápase otravujeme. Neberte toto ako ohováranie hráčov, ale toto sa skutočne stalo a niekoľkokrát sa aj zopakovalo. Myslím si, že podpisy pre malú skupinku Európanov, ktorí robia Avs v Európe vynikajúcu reklamu zadarmo by nemali byť problémom pre nikoho. Alebo aspoň pár prehodených slov. V opozícii týchto naozaj zopár hráčov bol Landeskog. Top hráč mimo ľadu. Ale je tento titul kráľa mimo ľadu to najdôležitejšie?

Samozrejme, že nie. Hokej sa hrá na ľade a o body, nie o úsmevy a ochotné stretnutia. Lenže keď sa už nejaký ten rok pohybujete aj v zákulisí tímu, stretávate hráčov a vidíte ich autentické pocity ihneď po zápase a to dokonca aj v šatni, tak chcete od nich trochu viac ako len super výkony na ľade. Ak by som fandil nejakému čínskemu tímu, tak by mi bolo asi jedno, akí sú hráči mimo ihriska – ak by o nejakých ich škandáloch nepísali miestne médiá, tak by som ich osobnú stránku ani nepoznal, lebo by som tam nikdy necestoval. Ale v prípade Colorada je to už o niečom inom, o vyššej úrovni. Preto je možno dobré, že veľa fanúšikov zákulisie svojho obľúbeného tímu nespozná, lebo by boli v niektorých veciach či hráčoch sklamaní...

Colorado Avalanche vymenovalo Landeskoga za kapitána preto, lebo disponuje ukážkovým správaním k spoluhráčom, trénerom a fanúšikom. Je skvelý reprezentant tímu. V NHL ide najmä o túto stránku, pretože je to veľký biznis, v ktorom zohráva obrovskú rolu marketing. Nejaký primitívny hráč typu Radulov (moja vlastná skúsenosť i skúsenosť iných novinárov) by v živote nebol v NHL kapitánom. Aj keby mal 100 bodov každý rok. Landeskog síce ešte bodovo nedozrel a stále sa musí zlepšovať aj vo svojom správaní v tíme ako kapitán, no pre Avalanche je najlepšou voľbou. V tíme je aspoň jeden ďalší hráč, ktorému sa darilo neporovnateľne lepšie ako Landymu, ale v NHL nedostane kapitánske céčko za výkon, ale za celkový dojem – a u tohto hráča dojem nie je na dobrej úrovni. Ak by sme predsa chceli nájsť Landymu konkurenta, tak určite by to bol Jean-Sebastien Giguere. Aj pred ním, klobúk dole. Brankári však nemôžu byť kapitánmi. A z ostatných hráčov tam veru nie je už žiaden kandidát.

Landeskog je vynikajúci kapitán a vodca. Z roka na rok sa v tejto úlohe zlepšuje. Určite sa poučil aj z konfliktu, ktorý zo šatne vyniesol práve Giguere. Nemôžeme od stále mladého kapitána čakať zázraky, ale jedným dychom dodám, že nikto z tímu si céčko nezaslúži viac ako on. Neexistuje (okrem Giguera) iný kandidát. Rovnaký názor má napríklad aj Jan Hejda, ktorý nám mimochodom povedal mimo záznam veľa zaujímavých vecí a ak by mal niečo proti Landeskogovi, tak by som to takto nikdy nenapísal. Hejda bol jednoducho úprimný a preto jeho tvrdenie o Landym beriem ako úprimnosť a nie povinnú reklamu na vlastný tím.

Možno časom osobnostne dozrejú ďalší hráči a budú dobrými kandidátmi na post kapitána. Dnes je však najlepšou voľbou Landeskog. Bez debaty.