Frei: Roy je srdcom učiteľ

Počas novembra v roku 2006, v ten istý večer, počas ktorého uviedli Patricka Roya do Hokejovej siene slávy, som bol jedným z mála tých, ktorý mali možnosť byť na Royovej tlačovke. Po dlhej debate o jeho neslávne známom odchode z Montrealu a otázkach, či už zakopal vojnovú sekeru so všetkými, ktorý za ním stáli, sa ho zrazu jeden fanúšik spýtal, či by si vedel predstaviť to, že by jedného dňa trénoval Canadiens. V tom čase bol Roy ešte len druhý rok trénerom Quebec Remparts.
„Viem, že možno zmením svoj názor,“ začal Roy, „avšak neviem si sám seba predstaviť ako trénera v NHL. Potrebujeme ľudí, ktorý chcú trénovať juniorky. Potrebujeme ľudí, ktorý to budú robiť dobrovoľne, ktorý chcú pomôcť 16 až 20-ročním chalanom naplniť ich ciele a sny. V mojej lige sú oveľa lepší tréneri ako som ja. Ich snom je trénovať v NHL a ja im to z celého srdca prajem. Prajem im to viac ako si to prajem ja sám.“
Snáď netreba pripomínať, že sa medzičasom jeho názor zmenil.
Na jeho slová som si spomenul počas sledovania zápasu medzi Avalanche a Winnipeg Jets, ktorý Avalanche nakoniec rozhodli pre seba a vyhrali tak už 10 z 11 zápasov. Taktiež som ho navštívil krátko po tom ako ukončil svoju kariéru. V tom čase bol ešte len spoluvlastníkom a generálnym manažérom Remparts.
Stále je učiteľom. Kvôli rozprávkovému štartu Avalanche sa akoby stratila jedna z najdôležitejších úloh nového trénera. Roy je predsa len v prvom rade vychovávateľom.
Mnoho obrázkov ukazuje ako ho hráči Avs počúvajú doslova so zatajeným dychom. Je to niečo viac ako typický pohľad profesionálneho športovca. Roy to proste s mladíkmi vie, o tom niet pochýb. Veď mal dostatok času na to, aby sa naučil s nimi zaobchádzať. Presnejšie 8 rokov strávených trénovaním v QMJHL. Roy do svojho trénerského tímu angažoval bývalého súpera z QMJHL, ex-trénera a generálneho manažéra Rouyn-Noranda Huskies, Andreho Tourignyho. Tourigny strávil v QMJHL 11 rokov. Roy doviedol do svojho tímu jedného z tých „lepších“ trénerov, o ktorých hovoril počas svojej tlačovky v sieni slávy.
Samozrejme už nemusia chodiť po autobuse a hovoriť nadmerne talentovaným mladíkom, aby si robili domáce úlohy alebo im vysvetľovať koncepty hry, ktoré sú už na profesionálnej úrovni samozrejmosťou.
Stále sú však učiteľmi a to je jedným z dôvodov, prečo to celé zatiaľ funguje tak dobre.
„Je to zábava,“ povedal kapitán Gabriel Landeskog, ktorý mal v roku 2003, v ktorom Roy ukončil kariéru ešte len 10 rokov. „Je skvelým učiteľom a skvelým chlapíkom. Páči sa mi, že je mimo ľadu proste sám sebou, no v deň zápasu je opäť vážny a všetci musíme robiť našu prácu. Najlepšie však na tom celom je, že je taký skvelý učiteľ. To je podľa mňa na celej veci najpodstatnejšie.“
Roy odmietol ponuku trénovať Avalanche v roku 2009. V prvom rade to bolo z rodinných dôvodov, no sám neskôr priznal, že pred 4 rokmi ešte nebol pripravený viesť tím v NHL. Dnes sa majú veci inak. Jedným z dôvodov je to, že si uvedomil, že učenie má svoje miesto aj na tejto úrovni hokeja a to nie len preto, že má zostava Avalanche až 8 hráčov, ktorý majú 25 alebo menej rokov.
„Je tu možno viac učenia ako som si myslel,“ povedal Roy.
On a jeho tím hodnotia prácu každej jednej formácie pomocou videí zo zápasov a potom si počas tréningov prechádzajú špecifiká. „Vysvetľujeme všetko, všetky detaily o ktorých si myslíme, že sú dôležité – pozície korčúľ, hokejok a tak ďalej. Niekedy by ste najradšej vysvetlili veci čím skôr, lebo nechcete byť na ľade až pridlho. Zatiaľ som si však tento mix vychutnával.“
Zdroj: Denver Post
Michal Hezely, Slovakia, hezely@eurolanche.com
30/10/2013 - 08:00