Viac článkov v slovenčine a češtine

Holden vďačný za príležitost v NHL

Holden vďačný za príležitost v NHLObranca Avalanche sa dočkal svojej vytúženej šance v NHL.

Je nedeľný večer a obranca Avalanche Nick Holden stojí pred svojim miestom v kabíne v útrobách Pepsi Center. Pred necelou hodinou strelil svoj prvý gól v NHL a ním dopomohol k ďalšiemu víťazstvu Avalanche. Na svojej tvári ma obrovský úsmev zatiaľ čo rozpráva s reportérmi, ktorých zrazu 26-ročný Kanaďan nesmierne zaujíma.

Štadión sa za ten časť pomaly vyprázdňuje a fanúšikovia Avs majú opäť raz dôvod na radosť. Medzi fanúšikmi, ktorý smerujú pred arénu je aj Angela, Holdenova manželka a ich syn Parker, ktorý je rovnako ako Holden nadmieru spokojný s výsledkami Colorada za posledné týždne.

Jeden z reportérov poprosil Holdena, aby mu opísal svoje pocity keď uvidel, že jeho strela prešla okolo vystretej lapačky Bradena Holtbyho a do brány Capitals. „Som rád, že to mám konečne z krku,“ hovorí s veľkou pokorou Holden. „Snáď sa mi ešte pár podarí streliť... zavrel som oči a mal som šťastie.“

Iný reportér sa ho zase pýta na strelu. Na tú strelu, ktorá dostala Avalanche do vedenia iba 28 sekúnd po tom, čo Washington zrovnal stav na 1-1. Holdenov gól mal zároveň prívlastok víťazný a stal sa tak túto sezónu už desiatym hráčom, ktorému bol v drese Colorada pripísaný víťazný gól.

„Je veľmi dôležité, aby ste mali po inkasovanom góle veľmi dobré striedanie,“ povedal Holden. „Podarilo sa nám využiť chvíľku nepozornosti súpera a dostali sme sa tak opäť na koňa. Akurát som korčuľoval od modrej a Gabriel Landeskog sa vracal naspäť. Kričal som na neho najhlasnejšie ako som mohol a on mi nahral krásnu plochú prihrávku. Do puku som sa zaprel najsilnejšie ako som mohol, snažil som sa mieriť na odľahlú stranu a nejako si tam puk našiel svoju cestu.“

Každého v miestnosti zaujíma Holdenov gól, no on sám ako keby myslel na niečo úplne iné.

Niekto sa zrazu Holdena pýta, aby to celé zhrnul – svoj gól, hranie v NHL; byť súčasťou tímu, ktorému sa na začiatku sezóny nesmierne darí. Samému sa mu nechce veriť, že je vôbec pri tom. Zároveň mu z tváre nemizne úsmev.

„Vždy som dosť veselý, snažím sa zakaždým myslieť pozitívne,“ hovorí Holden zvierajúc puk, ktorým strelil svoj prvý gól v NHL. „Je veľmi pekné, že dostávam príležitosť hrať a pomôcť tomuto tímu viac ako len tým, že s nimi trénujem. Myslím si, že my hokejisti máme šťastie. Našou náplňou práce je šport, ktorý milujeme. Nikdy to nebudem brať ako samozrejmosť. Veľmi si cením všetko, čo tu dostávam a budem sa snažiť pracovať na sebe aj naďalej, zostať pokorný a stále myslieť na to, že sa to môže ľahko celé skončiť.“

Holden sa na svoju šancu v NHL pripravoval už od detstva nespočetnými hodinami strávenými trénovaním v St. Albert, Alberta v Kanade. Strávil 6 sezón v AHL, v ktorej obliekal dres Syracuse Crunch (štát New York), v tom čase ešte farma Columbusu. Následne sa Columbus dohodol na zmluve so Springfieldom a Holdenove kroky smerovali do štátu Massachusetts, kde hrával vo farbách Springfield Falcons. Tímy v AHL nemajú k dispozícii leteckú prepravu a hráči sa na zápasy vozia autobusmi. Tieto dlhé hodiny v autobuse trávil Holden snívaním o tom, že raz už nebude musieť takto cestovať a konečne si zahrá v NHL.

„Už detstva snívate o tom, že budete hrať v NHL,“ povedal po nedeľňajšom víťazstve pre NHL Live. „Pre mňa to bolo to jediné čo som chcel. Chcel som sa tam proste dostať.“

Prvýkrát okúsil NHL počas sezóny 2010-11 v drese Columbusu. V NHL odohral počas spomínanej sezóny 5 zápasov a nasledujúce 2 roky hral už opäť v Springfielde. Minulú sezónu sa na ľad dostal počas 2 stretnutí a v lete podpísal ako voľný hráč zmluvu s Coloradom. Keďže nemal veľa skúsenosti s NHL nasvedčovalo všetko tomu, že bude musieť všetkých presvedčiť o tom, že si svoju príležitosť v NHL naozaj zaslúži.

To sa mu aj podarilo, aj keď sedel počas prvých 11 zápasov sezóny iba na tribúne. Aj napriek tomu, že nebol poslaný do AHL, pomáhal tímu iba počas tréningov. Iba málo fanúšikov by ho spoznalo na ulici alebo hocikde inde.

Po zranení Jamieho McGinna na konci októbra bol nakoniec tým, ktorého si tréner Patrick Roy vybral na to, aby ho nahradil. Plánom bolo, že by Holden hral na poste útočníka aj napriek tomu, že celú svoju kariéru sa snaží zlepšovať svoju defenzívnu hru.

„Spýtal som sa ho, či niekedy hral ako útočník,“ povedal so smiechom Roy. „Povedal, že už párkrát v útoku hral, na čo som mu povedal, že som čakal, že povie nie a kvôli tomu bude teraz hrať proti Dallasu. Veľa šťastia.“

Nebola to najlepšia príležitosť na to, aby urobil dobrý prvý dojem. Avšak Holden nechcel za žiadnu cenu svoju šancu premárniť. Do zápasu išiel s tým, že sa pokúsi o to, aby zabránil gólu a sem-tam niekoho obiť o mantinel. Nakoniec strávil na ľade okolo 5 minút.

Nasledovali 2 zápasy na tribúne (proti MontrealuNashvillu) a následne sa Holden opäť vrátil do zostavy. Tento krát už ako obranca. Proti Flames strávil na ľade pomaly 16 a proti Capitals až cez 18 minút.

„To, že som dostal od Colorada príležitosť v NHL a príležitosť dať svoj prvý gól je niečo neuveriteľné,“ povedal Holden. „V lete som tu podpísal s cieľom, že chcem tímu pomôcť akokoľvek budem môcť a že sa posnažím, aby som po prípravnom kempe zostal v tíme. Som veľmi vďačný za všetko, čo mi Avalanche a Patrick ponúkli. Patrick mi celý čas hovoril, že mám byť trpezlivý a že skôr či neskôr dostanem svoju šancu. Svoje slovo dodržal a veľmi si to cením.“

Holden povedal, že nie je nadšený z toho, že dostáva príležitosti hrať kvôli zraneniam jeho spoluhráčov – najprv McGinna a teraz Ryana Wilsona – avšak bude sa snažiť vyťažiť z toho čo najviac.

Počas dlhých jázd autobusom v AHL myslel na veľa vecí, mimo iného aj na jeho priateľov a rodinu, ktorý sledovali to, ako dal v nedeľu Avalanche náskok, ktorý už nestratili. Väčšina si jeho výkon pozrela v televízii, no jeho manželka a syn sledovali na vlastné oči ako sa Holdenovi splnil sen.

„Myslím si, že sa na zápas pozeralo dosť ľudí. Moji rodičia, môj brat a moja sestra. Manželka so synom sem prišli iba minulý víkend, čiže som rád, že to celé mohli vidieť na vlastné oči. Bolo to niečo špeciálne, niečo na čo nikdy nezabudnem.“

Zdroj: Colorado Avalanche


Michal Hezely, Slovakia, hezely@eurolanche.com
14/11/2013 - 11:00