Eurolanche

Parkerov život po zraneniach

Scott Parker leží v posteli so strachom pred tým, čo môže nasledovať. Po prebudení mu v ušiach piští ako keby počul tucet protipožiarnych alarmov. Dostáva záchvaty úzkosti až dokedy nemusí zvracať. Jedného z najtvrdších hráčov v histórii NHL položí iba ranné vstávanie z postele.

Pomaly 6 rokov po skončí kariéry v NHL je pre bývalého bitkára najväčším strašiakom namiesto súperových bitkárov každodenná rutina. Niektoré dni sa cíti fajn. Inokedy pociťuje následky nespočetných úderov do hlavy, ktoré počas svojich hráčskych dní dostal. Šerifa, ako ho počas jeho kariéry prezývali, často sužujú záchvaty. Počas dňa nosí slnečné okuliare, pretože priveľa svetla mu spôsobuje neznesiteľné migrény. Pri pohľade nadol poriadne nevníma objekty a má záchvaty úzkosti a cíti sa malátne.

Scott Parker počas bitky proti Jodymu Shellymu. (Zdroj: Associated Press)

Parker má iba 35 rokov, no jeho krátkodobá pamäť je na úrovni seniora. Je tak zábudlivý, že si musí veci zapisovať na papierik, dokonca jednoduché veci ako ísť na nákup. Často krát si fotí a nahráva veci do mobilu aby vedel ako používať náradie vo svojej dielni.

„Vždy si na ňom všimnem keď má zlý deň,“ hovorí jeho manželka Francesca, s ktorou sú manželia už 15 rokov. „Väčšinou keď vstane je niekde úplne inde. Môžem mu niečo hovoriť a on to vôbec nevníma. Veľa zabúda. Myslí na niečo a vzápätí hovorí niečo úplne iné ako to, na čo vôbec myslel.“

Parkerove symptómy sú podobné ako u narastajúceho počtu bývalých bitkárov v NHL a iných atlétov, ktorý mali časté zranenia hlavy, problém, ktorý sa väčšina kompetentných v profesionálnych športov už roky snaží odstrániť.

Parker sa celú svoju kariéru snažil ochraňovať ostatných. To je totiž práca bitkára v NHL. S týmto cieľom korčuľujú na ľade a sú prvými, ktorý prídu na obranu tým, ktorých napadol protihráč. Sám odhaduje, že bol v približne 400 bitkách a súperi mu uštedrili okolo 4000 rán do hlavy a tváre. Tvrdí, že utrpel okolo 20 až 25 otrasov mozgu, no ako bitkár v NHL si nechcete pripustiť, že nie ste fit a nemôžete ísť opäť na ľad.

Vysmiaty 9-ročný Scott Parker na ľade v Eagle River. (Zdroj: Rodger Parker)

NHL sa rovnako NFL snaží o to, aby zamedzila počet zranení hlavy a vedela sa s nimi lepšie vysporiadať. Za posledné roky došlo k úmrtiam Wadea Belaka, Dereka Boogaarda a Ricka Rypiena, ktorý boli známejší svojimi päsťami ako hokejovými zručnosťami. To vyvolalo vlnu protestov proti bitkám v NHL.

Minulý týždeň sa 10 bývalých hráčov NHL rozhodlo podať žalobu na ligu z dôvodu, že podľa nich neurobila dostatočne veľa pre to, aby zamedzila zraneniam hlavy. Táto žaloba prichádza iba 3 mesiace po tom, čo NFL zaplatila 765 miliónov dolárov bývalým hráčom, u ktorých sa objavili príznaky demencie a iných problémov spojených so zraneniami hlavy. Parker však nie je súčasťou tejto žaloby. Dodnes obhajuje bitky počas zápasov a sám hovorí, že bol vedomí rizika, ktoré podstupoval.

Od ukončenia aktívnej hráčskej kariéry sa snaží pomáhať iným ľudom, otvoril si holičstvo a tetovací salón Lucky 27 Social Club, pomenovaný po čísle, ktoré nosieval na drese. Je to miesto pre ľudí, obzvlášť vojenských veteránov, ktorý si proste potrebujú pohovoriť a chcú si niekde len tak posedieť. Mimo iného má už dlhé roky charitatívnu organizáciu, ktorá okrem iného organizuje rybárske a iné výlety pre zranených veteránov, obzvlášť pre tých, ktorý trpia post-traumatickou stresovou poruchou. Tento krát je Parker tým, kto potrebuje pomoc.

Scott Parker dnes. (Zdroj: John Leyba, Denver Post)

V mnohých ohľadom má Parker šťastie. Má mnoho priateľov a milujúcu manželku. Nie je nahnevaný, skôr má obavy z chronickej traumatickej encepalopatie, degenerujúcej choroby, ktorá postihuje ľudí po opakovaných zraneniach hlavy. „V podstate sa nebojím. Chcem iba zopár odpovedí,“ hovorí Parker. „Ľudom musím vysvetľovať symptómy a im to je jedno. Niekedy im proste poviem, že sa majú za mnou vrátiť ak utrpia 20-plus otrasov mozgu. Potrebujete niekoho, kto vám verí, niekoho, kto vám povie, že nie ste blázon, že to nie je vami. Zatiaľ sa ešte presne nevie, čo je vlastne príčinou tohto všetkého. Nie je to ešte dostatočne presvedčivé.“

Parker sa možno čoskoro dočká nejakých odpovedí. 20. januára odcestuje do Národného inštitútu pre zdravie v Bethesde, kde sa podrobí 3-dňovej sérii testov na mozgu. Dr. James Kelly, priekopník v oblasti testov na zranenia hlavy a otrasy mozgu, to bude celé konzultovať na základe získaných informácii. Kelly prevažne pracuje s vojenskými veteránmi. Súhlasil však s testovaním civilnej vzorky obyvateľstva, ktorá zahrňuje aj Parkera. Kellyho zaujíma, prečo Parkerove symptómy nemiznú. Počas svojej práce v Anschutz Medical Center v roku 2008 bol práve on tým, kto musel Parkerovi oznámiť, že už nikdy nebude môcť hrať hokej. Kelly poprosil Parkera aby nechal jednu nohu v škatuli a trocha poskákal. „Nedokázal to a zároveň vykazoval príznaky neurologických disfunkcií. Pre profesionálneho hokejistu, ktorý je stavaný ako grécky boh bolo to, že nebol schopný trochu poskákať na mieste veľmi abnormálne,“ povedal Kelly, ktorého test na otras mozgu bol v NHL prijatý v roku 1997 a neskôr aj vo väčšine iných profesionálnych športov.

Parker mal vo veku 30 rokov po kariére. „Pamätám si, že mi položil ruku na koleno a povedal, že už nikdy nebudem môcť hrať. Bol som šokovaný. Myslel som si, že zošalel a nechcel som si to priznať. A dnes som tu stále s rovnakými symptómami. V podstate je to horšie. Dr. Kelly mal pravdu a teraz dúfam už iba v nejaké odpovede, pretože to, že neviete čo s vami vlastne je na tom celom najhoršie.“

Aj napriek nespočetným úderom od súperov si myslí, že zvrat nastal v roku 2005 počas prípravného zápasu v drese San Jose, počas ktorého ho zasiahol puk do pravého oka. Okamžite pociťoval príznaky, ktoré nikdy pred tým nemal. „Vždy som si myslel, že som nezraniteľný. Mohli ste ma mlátiť koľko ste chceli a ja by som sa iba smial,“ hovorí Parker. „Zvykol som trénovať tak, že som si okolo rúk obtočil reťaze a udieral som čo najsilnejšie do stromov.“

V tom čase bol jedným z najlepších bitkárov v lige a zarábal niečo okolo 600-tisíc až 800-tisíc dolárov ročne. „Bol veľmi silný, nebojácny. Bol naozaj kvalitným súperom. Nikdy sa ničoho nezľakol. Pred Scottom som mal veľký rešpekt,“ spomína na Parkera bývalý bitkár Stu Grimson.

„Parks by pre tím urobil všetko. To si na ňom chalani veľmi cenili a rešpektovali to. Všetci dúfajú, že bude môcť opäť viesť zdravý život,“ povedal na Parkerovu adresu legendárny Joe Sakic.

Všetko sa zmenilo po nešťastnom zásahu pukom.

„Spomínam si, že sa spoluhráč Jim Fahey otočil v rohu a prihral mi puk. Následne som vystrelil a prvé na čo si potom pamätám je, že som ležal na ľade a nevedel som, čo sa stalo. Myslel som si, že ma niekto nabral zozadu. Viem, že som sa postavil na nohy a všimol som si, že puk ma musel zasiahnuť do hokejky a odrazil sa mi presne do pravého oka. Mesiace som z nosa fúkal krv. Bolo to brutálne. Mal som pocit, že moja hlava je héliový balón a chcel som ho proste prasknúť. Hlavu som mal kdesi v oblakoch a bol som proste mimo.“

Trénerom a doktorom v San Jose o svojich symptómoch nepovedal. Naopak, povedal, že sa cíti dobre. „Mal záchvaty. Keď sa ho však tréneri spýtali, či je v pohode, tak povedal, že je pripravený na všetko. Bolo to však celkom inak,“ hovorí Francesca. „Chcel robiť svoju prácu, chcel sa biť za spoluhráčov. Aj dnes je stále taký. Ak niekto počas zápasu rýpe do niekoho z Avs, tak by bol schopný preskočiť plexisklo a vyzvať ho na súboj. Je proste taký.“

Po spomínanom zásahu do oka odohral 4 sezóny – za San Jose a Colorado, no celkovo odohral iba 56 zápasov pred tým, ako mu Kelly povedal, že má skončiť. Jeho posledná bitka prišla v roku 2008 počas prípravného zápasu medzi Avs a Kings v Las Vegas proti nováčikovi v drese Kings Kevinovi Westgarthovi.

„Prišiel za Scottom a povedal mu, že potrebuje nejaké trestné minúty, inak ho tím pošle na farmu. Spýtal sa, či sa s ním môže pobiť,“ spomína Francesca. „Scott mu povedal, že to nie je problém. Snažil sa chalanovi pomôcť. Vždy sa snaží pomáhať ostatným.“

Parker je veľmi vďačný za podporu, ktorú od ľudí dostáva. Francesca sa o svojho manžela neúnavne stará a ich podnik navštevuje množstvo bývalých ale aj súčasných hráčov Avs a hráčov z NHL, ktorý sa prídu opýtať na svojho priateľa. Francesca hovorí, že život v strachu sa ťažko zvláda.

„Už nemôže chodiť na svojich Harleyoch. Nemôže cvičiť, pretože nezvláda fyzickú aktivitu,“ hovorí Francesca, aj keď je pravda, že Parker môže šoférovať na krátke vzdialenosti. „Samozrejme sa aj môj život drasticky zmenil. Naši zamestnanci vám povedia, že niekedy musím ísť domov, pretože má ťažký deň a nemôže zostať sám.“

Scott Parker a jeho manželka Francesca v ich Lucky 27 Social Club. (Zdroj: John Leyba, Denver Post)

Obaja hovoria, že sú veľmi radi, že otvorili lokál pre veteránov, kam sa môže prísť iba tak vyrozprávať. „Chodí ich sem fakt veľa. Neviem sa stotožniť s tým, čo si prežili na bojisku, no rozumiem ich symptómom,“ hovorí Parker. „Chlapi neradi hovoria o svojich problémoch. Tu je to však normálne. Snáď pomôže výsledky mojich testov aj iným ľudom.“

Parker je aj napriek svojim odhadom 25 otrasom mozgu aj naďalej zástancom názoru, že majú bitky v hokeji svoje miesto. Dosť ho vie nahnevať otázka, či by mali byť bitky zakázané.

„Určite nie. Zaručujem vám, že bitky eliminujú viac zranení ako ich spôsobujú. Nedávno som na Hockeyfights.com čítal štatistiku, podľa ktorej bolo z prvých 80 dokumentovaných zranení v lige iba 1 spôsobené bitkou. George Parros sa počas bitky proti Coltonovi Orrovi pošmykol a narazil si hlavu. Hokej je hra zodpovednosti. Bez hráčov ako som bol ja by sa počas zápasov lámali kosti a osekávalo hlava-nehlava.“

Na otázku, či ľutuje niečo na výbere svojej kariéry, odpovedá Parker jasným nie. „Jediné, čo ľutujem je to, že som dostal pukom do oka,“ dodáva s úsmevom na tvári. Ak však túto otázku trošku rozviniete, tak sa dostanete k odpovedi, že si želá, aby mohol zmeniť to, že sa na začiatku svojej kariéry zaškatuľkoval „iba ako bitkár“.

„Mal som sa viac snažiť, aby som bol celkovo lepším hráčom,“ hovorí Parker, ktorý je výber Avalanche z prvého kola draftu. Vedenie Avalanche ho považovala za dobrého silového hráča. „Tímy, za ktoré som hral takého hráča proste nepotrebovali. Chcel som len robiť svoju prácu a bol som pripravený pre to urobiť čokoľvek. Ak to znamenalo pobiť sa, tak som s tým aj napriek pískaniu v ušiach a bolestiach hlavy nemal najmenší problém. Miloval som svoju prácu a chýba mi to.“

Nedávno sa Francesca svojho manžela spýtala, či by opäť začal hrať ak by mu to lekári povolili. Nájsť odpoveď na túto otázku nebolo pre Parker problémom. Áno.  

Zdroj: Denver Post

Súvisiace články

Bývalí hráči žalujú ligu

Hráči Avs v nemocnici