Eurolanche

Klady a zápory poslednej sezóny

Ročník 2013/14 priniesol fanúšikom opäť úsmev na tvár, v závere ale prišiel čas aj na slzy a trpké sklamanie. Prehra v 7. zápase musí a vždy aj bude mrzieť, dokonca i bolieť. Ale šport je už raz taký, z chýb sa treba poučiť. Nie nadarmo sa hovorí, že každé víťazstvo predchádza pád. Avšak nezabúdajme na to, ako výborne hrali naši chlapci v základnej časti. Dnes sa pozrieme na klady a zápory poslednej sezóny.

ZÁPORY

5. Duchene – Parenteau

Medzi najväčšie zápory minulej sezóny patrí určite P.A. Parenteau. Skúsený krídelník na konci predchádzajúcej sezóny viedol kanadské bodovanie tímu, zároveň bol aj najlepším strelcom spomedzi všetkých hráčov Avalanche. Sezóna 2013/14 bola pre PA veľmi zlá. Podpísali sa pod to aj zranenia, ale povedzme si pravdu. Parenteau sa celý ročník hľadal a nakoniec sa nenašiel. Od hráča, ktorý má potenciál za sezónu nazbierať minimálne 60 bodov je zisk 33 veľmi málo. Čo sa týka strelených gólov ani tam sa PA veľmi nepretrhol. V útoku väčšie sklamanie asi nenájdeme.

Matt Duchene taktiež ukázal svoju odvrátenú tvár. Vstup do sezóny mal senzačný, bol to práve Dutchy, ktorý gólovo ťahal Avs za víťazstvami. Potom prišlo menšie zranenie a Matt absolútne vypadol. Od 16. novembra do 6. februára odohral Duchene 36 stretnutí, v ktorých strelil mizerných 5 gólov. Práve v tomto období Matt totálne sklamal, aj napriek tomu, že bodoval skoro v každom zápase. Patrick Roy od neho očakával góly a tie jednoducho neprichádzali aj napriek tomu, že Duchene v každom zápase vystrelil aspoň 3 strely.

4. Mladosť, neskúsenosť

Colorado Avalanche patrí k najmladším tímov v celej NHL. Mladosť a dravosť môžeme nájsť ako v útoku, tak aj v obrane. Dokonca Semyon Varlamov patrí k najmladším jednotkám v celej lige. S mladosťou ide ruka v ruke samozrejme aj neskúsenosť. Napríklad taký Tyson Barrie. V prvej polovici sezóny sa tento mladý a nádejný obranca často zabudol v útočnom pásme a následne celá defenzíva horela. Barrie ale nie je jediný, ktorému treba vyčítať nejakú mládežnícku nerozvážnosť. Nathan MacKinnon hral výborne, ale často sa mu stávalo, že nezmyselne prihrával a opäť sa z toho rodila šanca na opačnej strane. Netreba zabudnúť na Gabriela Landeskoga, ktorý zbytočne a pravidelne fauloval v útočnom pásme. Všetky tieto povedzme že chyby sa dajú pripísať mladosti a zároveň neskúsenosti.

3. Oslabenia

Oslabenia alebo aj početná nevýhoda. Tento rok to Colorado jednoducho nezvládalo. Avs patrili k tomu najhoršiemu, čo NHL v oslabení ponúkla. 24. miesto v základnej časti je veľmi slabá vyzitka pre Patricka Roya. Pravda je ale taká, že oslabenia neboli hrané zle, ale čísla ukazujú pravý opak. Mnoho gólov Avalanche inkasovali po tom, čo jeden zo štvorice hráčov zle čítal hru alebo namiesto jednoduchého odpalu puku sa s ním bavil. Netreba zabudnúť aj na zblokované strely, ktoré taktiež nepatrili medzi silné stránky Colorada v oslabení. Na tomto musí Roy a celý trénerský tím popracovať, pretože herné situácie ako sú oslabenia rozhodujú o úspechu a neúspechu.

2. Zranenia

Zranenia sú samostatná kapitola. Keby som sa spýtal otázku, ktorý hráč sa v sezóne 2013/14 vyhol zraneniu, koľkí z vás by vedeli správne odpovedať? Odpoveď na túto otázku znie, Nathan MacKinnon a Patrick Bordeleau. Dlhé absencie si pripísali kľúčový hráči ako Matt Duchene, Paul Stastny, P.A. Parenteau, Tyson Barrie a hlavne najskúsenejší hráč v zostave Colorada Alex Tanguay, ktorý v tomto ročníku odohral len 16 duelov.  Z menšími zdravotnými problémami sa pasovali všetci hráči, dokonca aj Bordeleau, ktorý sa priznal, že viac ako dva mesiace hral so zlomenou rukou. Na tejto stránke treba súrne popracovať, pretože bez elitných hráčov sa dá ťažko vyhrávať.

1. Ležérnosť a uspokojenosť

Najväčší zápor posledného roku. Každý fanúšik, ktorý pozeral nejaký ten zápas vie o čom idem teraz písať. Koľkokrát sa stalo, že Avalanche viedli v zápase o dva/tri góly a nakoniec sa do poslednej sekundy museli obávať o výsledok? Nespočetne veľa krát. Ide o istú dávku uspokojenia, ktorú ale v NHL vedia ostatné tímy kruto trestať. Mladý tím, ktorým Avs stále sú, zvyčajne majú s týmto problémy. Ležérnosť sme ale mohli vidieť skôr na strane skúsenejších hráčov a najmä v play-off. Nebudem tu teraz menovať o koho sa jedná, pretože skoro každý obranca sa zahrával s ohňom. V play-off sa to tímu vyplatilo.

KLADY

5. Duchene – ROR – Holden

Medzi najväčšie klady poslednej sezóny patrila presilovková súhra, v ktorej figurovali Matt Duchene, Ryan O´Reilly a Nick Holden. Prví dvaja menonaní si aktívnym pohybom zakaždým dokázali vytvoriť priestor na manévrovanie, Holden bol zabiják, ktorý si v správnom čase nakorčuľoval od modrej čiary až pred bránkovisko a zakončoval do prázdnej brány. Tento signál sa Royovi vydaril a práve táto presilovková formácia bavila fanúšikov skoro celý rok. Bohužiaľ v play-off Duchene marodoval a druhú nebezpečnú kombináciu už Avs nacvičenú nemali.

4. Defenzíva

Aj napriek tomu, že defenzíva je stále achylovou pätou celého tímu, treba ju pochváliť. Len v porovnaní z predchádzajúcim rokom, tu vidieť neskutočný postup smerom k lepšiemu. V skrátenom ročníku 2013 priemerne Colorado inkasovalo 3,12 gólu na zápas, čím sa radilo na 29. miesto v celej súťaži. Pod Royom sa Avalanche posunuli smerom hore o 13 miest. V ročníku 2013/14 Avs inkasovali len 2,63 gólu na zápas, čo je o 0,5 menej ako rok pred tým.

Ďalším plus faktorom pre obranu je ten, že okrem skvalitnenej hre v obrannom pásme dokázali často pridávať aj niečo naviac a to sú góly. V skrátenej sezóne len dvaja obrancovia strelili gól, Jan Hejda jeden, Tyson Barrie dva. Teraz sa do čierneho trafil každý obranca až na jednu výnimku a tou je Ryan Wilson, ktorý ale odohral len 28 zápasov. Najlepším v tomto ohľade bol Barrie, ktorý strelil až 13 gólov v 64 stretnutiach, druhý bol Holden s 10-timi presnými zásahmi, ktoré strelil v 54 zápasoch.

3. Varlamov, MacKinnon, O´Reilly

Tri najväčšie otázniky pred sezónou. Semyon Varlamov ukázal, že je to elitný brankár, ktorý musí chytať v NHL ako jednotka. Predsezónne vyjadrenia mnohých „odborníkov“ a „fanúšikov“, ktorí tvrdili, že jednoducho na to nemá, vymazal zo stola. Varly bol faktor, ktorý dotiahol Avalanche až k titulu v Centrálnej divizii a stal sa jedným z najlepších brankárov v celej súťaži (ak nie aj najlepším).

Nathan MacKinnon a Ryan O´Reilly. Nikto nepochyboval o tom, že MacKinnon bude žiariť. Všetci sme to očakávali, ale nikto z nás nemohol ani tušiť, že bude žiariť až tak moc. Nathan sa nestratil v žiadnej formácií, patril k najlepším strelcom v presilových hrách a s určitosťou získa Calder Trophy, trofej pre najlepšieho nováčika. O´Reilly to už je iný príbeh. Hráč, ktorý 4 roky hrával na centri sa zrazu ocitol na krídle. Bolo to ale správne rozhodnutie. Ryan a Matt vytvorili nebezpečnú dvojku, ktorej sa začal báť skoro každý tréner. ROR ukázal svoj veľký potenciál, dokázal sa prispôsobiť skoro okamžite a svoje miesto v tíme si zastal.

2. Zápasy na štadiónoch súperov

Neskutočný posun hore nastal aj v zápasoch, ktoré odohrali Avalanche na štadiónoch súperov. Len pre porovnanie, v skrátenej sezóne Colorado vyhralo 4 stretnutia na štadióne súpera, 20-krát prehralo, čím sa Avs radili na posledné miesto v celej NHL. O rok na to je Colorado Avalanche 1. Žiaden iný tím v NHL nevyhral na štadióne súpera 26-krát, iba Avalanche a v počte získaných bodov Coloradu taktiež patrí prvé miesto, keď zo 41 stretnutí, ktoré odohrali mimo Pepsi Center zverenci Patricka Roya vyťažili 56 bodov. Druhý skončil Anaheim so ziskom 54 bodov.

1. Znovuzrodenie

Najväčší plus, ktorý sa Royovi podaril. Paul Stastny bol dlho odpisovaný a dá sa povedať že právom. No pod Patrickom sa aj tento hráč dokázal nakopnúť k lepším zajtrajškom a v play-off ukázal, že je tým správnym lídrom. Paul zabojoval o novú zmluvu a vedenie mu ju určite ponúkne. Staz vynikal nielen vo viacerých aspektoch. V ofenzíve bol kreatívne nebezpečný, vhadzovania vyhrával s veľkou pohodou (najlepší v tíme) a spomedzi všetkých ofenzívne ladených útočníkov bol najlepším hráčom aj do defenzívy.

Erik Johnson bol taktiež odpisovaný. Už nikdy nenaplní svoj potenciál, bola chyba vymeniť ho za Kevina Shattenkirka... Takéto vyjadrenia vychádzali z úst skoro každého fanúšika Avs pred rokom. Erik ale ukázal svoje kvality a stal sa vôbec najlepším obrancom celého tímu. Johnson sa rozohral tak ako nikdy pred tým. Počas celej sezóny hral pod veľkým tlakom, ale bol skoro bezchybný. To čo pridal v útoku tiež treba spomenúť. Napríklad gól proti Oilers je to najkrajšie, čo vymyslel obranca Colorada za posledných 10 rokov.

Je vidieť, že Patrick Roy má pred sebou ešte veľa práce, ale ak bude pokračovať v nastolenom trende už o dva roky Colorado nebude mať žiadnu slabinu. V minulý rok by sme len ťažko hľadali nejaké pozitíva, tento rok ich bolo veľmi veľa. Roy a celý trénerský tím môžu ísť spokojne na dovolenku, majú za sebou skvelú prácu.

Článok je subjektívny názor autora, v žiadnom prípade nereprezentuje názory fanklubu Eurolanche! 

Súvisiace články

Cesta za SC skončila hneď na začiatku

Hokejové IQ Nathana MacKinnona (2.)

Avs oživily hokej v Denveru