Staré dobré Colorado ide na Stanley Cup
Všeobecná analýza včerajšieho diania v tíme Colorada Avalanche.Kto včera sledoval dianie na trhu s voľnými hráčmi, nemohol si nevšimnúť, že svetu NHL vládol v tú chvíľu jediný tím. Colorado Avalanche. Klub spod Skalistých hôr sa športovému svetu pripomenul vo forme, ktorú by mu mohol hádam závidieť aj legendárny generálny manažér Pierrea Lacroix. Ťahy súčasného manažmentu na čele s Joe Sakicom totiž pripomínali staré dobré Colorado z rokoch minulých. Akoby ani neexistoval žiadny platový strop, žiadne zábrany a obmedzenia. Agresia, s ktorou Sakic operoval bola obdivuhodná. Nevyšiel Paul Stastny? Nič sa nedialo. Dostal sem Jarome Iginlu.
Colorado bolo včera najaktívnejším klubom. Len do hlavného kádra dostalo troch hráčov. Rátajme aj deň predtým, keď prišiel Daniel Briere a už sú to hneď štyria „nováčikovia“, z toho traja na kvalitnej úrovni. Trojlístok Iginla, Briere a Stuart má najlepšie roky kariéry za sebou. Sú to už skôr hokejoví starčekovia. Ich príchod spôsobil rad udalostí. Po prvé, o tíme Avalanche sa už nebude hovoriť ako o mladom a neskúsenom. Vekový priemer išiel rapídne nahor. Po druhé, platový strop sa navýšil do takých výšin, že mal včera pred polnocou nazvyš už iba desať miliónov dolárov. Z kedysi lacného klubu sa stal 12. najnaplnenejší. Sakic razantne poprel dva prívlastky, ktoré sa ťahali s Avalanche roky. Odvčera už žiadny mlaďasi, odvčera už žiadni šetrní.
Angažovaním trojice veteránov a špeciálne Iginlu načrtlo jednoznačný smer do ďalšej sezóny. Útok na Stanley Cup. Iginla pripomína Raya Bourquea, ktorý prišiel v roku 2000 do Colorada, aby konečne po 21 rokoch kariéry vyhral Stanley Cup. Po roku a pol sa mu to splnilo. V rovnakej situácii je Iginla, ktorý to za posledné dva roky skúšal v Pittsburghu Penguins a Bostone Bruins. Silné kluby. A teraz si zoberte, že si po nich vybral Colorado. Znamená to veľa. Cíti, že tu môže byť najúspešnejší.
Ak sa vám na prvý pohľad zdá, že Colorado včera obchodovalo nejako divne, neštandardne a možno prerobilo, chápem vás. Minulé roky sme boli zvyknutí na príchod menších a menej známych mien, ktoré sa vždy javili byť otáznikom. Alebo to boli mladšie posily. Colorado sa však prehuplo do ďalšej fázy svojho vývoja. Dostalo sa do pozície, kedy mohlo osloviť špičkových veteránov. Nie, ešte stále si nemôže dovoliť najväčšie hviezdy, ale má k tomu blízko. Včerajšie kroky boli nevyhnutné na to, aby sa ku konečnej fáze priblížili.
A odchod Stastneho? Berme to ako tragický koniec tragického príbehu. Sakic ukázal, že nie je ochotný preplácať ani tých hráčov, ktorí v jednom klube strávili dlhé roky svojej doterajšej kariéry. Nenechal sa zmiasť, mal pevné nervy a radšej na úkor drahých peňazí priviedol silné posily a najmä veľké osobnosti. Preplatiť niekoho by znamenalo vrátiť sa o pár rokov dozadu. Sakic spravil racionálne rozhodnutie, za ktoré mu môžeme byť vďační.
Čo dodať na záver? Colorado sa činilo a dostalo sa na úroveň, kedy sa začínam sám seba pýtať, či mu chýba vôbec ďalší faktor, aby už konečne mohlo získať Stanley Cup. Zdá sa, že v priebehu dvoch nocí získalo všetko podstatné. Nemôžeme prehliadať ani to, že ďalšími podpismi podporili kvalitnými hráčmi aj farmu Lake Erie Monsters, ktorú bude môcť využívať na pomoc v nečakaných situáciách. Máme hráčov, ktorí smerujú do svojho najlepšieho veku, máme odrazu nejakých veteránov, máme stále menej skúsených mladíkov, máme pomaly všetko. Včerajšiu noc môžeme o necelý rok velebiť. Veteráni prišli do Denveru po rokoch s jediným a najvyšším cieľom. Nech je včerajšok pamätným dňom. Nocou veteránov.
David Puchovsky, Slovakia, eurolanche@eurolanche.com
02/07/2014 - 09:00
