Johnson vyrovnal kariérne maximum

Roky hrával Erik Johnson s pocitom, že nikdy nenaplnil to, čo od neho tréneri a fanúšikovia očakávali po tom, ako sa stal draftovou jednotkou. Roky mal pocit, že nenaplňuje očakávania. Johnson mal hrať bezchybne v defenzíve. Zároveň mal byť kreatívnym hráčom, ktorý podporí ofenzívu. Musel byť všetkým, čo od neho ľudia očakávali. A to ihneď. Obrancovia v NHL majú však úplne iné starosti. V prvom rade nimi sú hviezdy súpera, ktoré na nich každý zápas útočia.
Johnson sa snažil svoju hru čo najviac prispôsobiť najlepšej lige sveta. Zaúčal sa profesionálnemu hokeju a svoju hry tomu aj primerane prispôsobil. Teraz, počas svojej siedmej sezóny v NHL, sa s Johnsona pomaly stáva elitný hráč. 26-ročný Johnson patrí túto sezónu k najlepším hráčom Avalanche. Dokonca by mal mať zaručené miesto v All-Star zápase, ktorý sa odohrá už tento mesiac v Columbuse. Johnson je tak konečne hráčom, akým mal podľa mnohých byť už dávno. Avšak s jedným rozdielom – už ho nezaujíma, čo od neho očakávajú iní.
Od momentu, kedy bol draftovaný, sa od Johnsona očakávali veľké veci
„Keď sa naňho pozeráte sa zdá, že už na seba netlačí tak, ako niekedy. Proste vyjde na ľad a hrá,“ povedal o Johnsonovi Gabriel Landeskog. „Dobre sa naňho pozerá. Je jedným z najlepších obrancov, akého som toho roku videl.“ Johnson je s 10 gólmi spolu s Mattom Ducheneom, ktorý má zhodný počet gólov, druhým najlepším strelcom tímu. Viac gólov má iba Alex Tanguay. Johnson sa nečiní len čo sa týka ofenzívy, ale zároveň je práve on obrancom, od ktorého sa každý zápas očakáva, že sa postará o bránenie najväčších súperových hviezd.
„Nechávam hre voľný priebeh,“ tvrdí Johnson. „Nesnažím sa veci zbytočne komplikovať, nesnažím sa robiť zložité kľučky ani nič špeciálne. Snažím sa jednoducho čítať hru a zbytočne na seba netlačím. V minulosti som na seba príliš tlačil. Zakaždým som sa snažil spraviť niečo viac, čo môže byť často skôr na škodu. Proste sa snažím viac dať na svoj inštinkt.“
Johnsona ako 19-ročného draftovali v roku 2006 St. Louis Blues po tom, ako odohral iba jednu sezónu za University of Minnesota. V obrane Blues nijak zvlášť nevynikal, zatiaľ čo sa hráči draftovaní po ňom pomaly stávali hviezdami. Medzi týchto hráčov patria napríklad Jordan Staal, Jonathan Toews, Nicklas Backstrom, Phil Kessel či dokonca Semyon Varlamov. Johnsonovmu vývoj taktiež pribrzdilo zranenie, ktoré si privodil počas hrania golfu. Kvôli spomínanému zraneniu musel podstúpiť operáciu na napravenie potrhaných kolenných väzov, kvôli ktorej bol nútený vynechať celú sezónu 2008/2009.
Johnson bol draftovaný po jedinej sezóne v NCAA, počas ktorej si v 41 zápasoch na svoje konto pripísal 4 góly a 20 asistencií
Podstatným rozdielom medzi Johnson a ostatnými menovanými je ich pozícia. Je totiž známe, že obrancovia sa v NHL adaptujú poväčšine podstatne dlhšie, ako hráči na iných postoch. „V prvom rade je to spôsobené tvrdosťou hry. Nie ste takí silní, ako bude neskôr v 24-ke alebo 25-ke,“ povedal o ťažkostiach nových obrancov v NHL tréner Avs Patrick Roy. Aj kvôli tomu sa v roku 2013 počas draftu Avalanche rozhodli pre Nathana MacKinnona namiesto Setha Jonesa. „Na úroveň a intenzitu hry sa obrancom prispôsobuje najťažšie,“ dodáva Roy. „Ľahko stratia sebavedomie ak sú hráči, ktorých majú brániť, silnejší ako oni sami.“
Johnson napredoval pomaly. Pomalšie, ako sa očakávalo. „Prvé roky v St. Louis som hral príliš ustráchane,“ spomína Johnson. Počas olympijského turnaja vo Vancouveri v roku 2010 však ukázal, čo všetko v ňom je. „Vedel som, že mám na to hrať dobre vo vlastnom pásme. Nechcel som však, aby kvôli tomu trpela moja ofenzívna hra. Musel som nájsť spôsob, ako to vyvážiť. Po čase som prišiel na to, že to dokážem.“ Avalanche v Johnsonovi videli potenciál, na ktorý už mnohý zanevreli. Práve kvôli tomu boli v roku 2011 ochotní vymeniť vlastného talentovaného obrancu Kevina Shattenkirka (draftovaný zo 14. miesta v roku 2007) spolu s útočníkom Chrisom Stewartom do St. Louis za Johnsona a útočníka Jaya McClementa.
Na olympiáde vo Vancouveri sa Johnson predviedol v dobrom svetle
Avalanche v tom čase potrebovali, aby bol z Johnsona primárne defenzívny obranca. Po príchode Roya sa však dostalo Johnsonovi väčšej voľnosti a mohol sa oveľa viac zapájať do ofenzívy. „Bol som neistý. Ako náhle však prišli Pat a Andre (Tourigny), ihneď mi povedali, že mám jednoducho hrať svoju hru a nemám sa ničoho báť. Presne vedeli, čo za hráča som a povedali mi, že vedia, akým hráčom sa môžem stať,“ povedal Johnson.
Po zmene na trénerskej lavičke sa Johnsonovi opäť dvihlo sebavedomie. Teraz, počas svojej piatej sezóny v Denveri, vyzerá Johnson konečne ako obranca, ktorým sa mal podľa mnohých stať už počas prvej sezóny v NHL. „Musíte si uvedomiť, akým hráčom chcete byť. Ja som chcel byť dobrým obrancom na oboch stranách ľadu. S časom som si uvedomil, že môžem byť dôležitým faktorom nie len pred svojou, ale aj pred súperovou bránou.“ V polovici sezóny už Johnson dokázal vyrovnať svoje osobné maximum v počte strelených gólov za jednu sezónu. „Možno to trvalo dlhšie, ako som sám chcel,“ dodal Johnson. „Som nesmierne netrpezlivý a chcel som čím skôr byť najlepším. Veľmi nerád na niečo čakám. Niečo to síce trvalo, no som rád, že som teraz tu. Je to skvelý pocit.“
Zdroj: Denver Post
Michal Hezely, Slovakia, hezely@eurolanche.com
06/01/2015 - 08:00