Eurolanche

Iginlu vyspovedali fanúšikovia

Podpis Jaromea Iginlu bol pre Avalanche výborným ťahom. Nie len že doniesol 37-ročný rodák z Edmontonu do tímu skúsenosti, je zároveň aj najlepším kanonierom tímu a lídrom celkového bodovania Avalanche. 30. januára si počas zápasu proti Nashvillu pripísal na konto už svoj 1200. kariérny bod v NHL, čím sa stal 47. hráčom v histórii ligy, ktorému sa niečo také podarilo. Iggy má zároveň na svojom účte už 576 gólov, čo ho radí na 20. priečku v historickej tabuľke strelcov. Prednedávnom odpovedal prostredníctvom oficiálnej stránky Avalanche na Facebooku na otázky fanúšikov, ktoré siahali od jeho začiatkov až k spomínanému 1200. bodu. Tu sú už spomínané otázky a odpovede.

V čom sa dnešný hokej líši od toho, ktorý ste zažili počas svojich začiatkov?

V minulosti sa oveľa viac držalo a poťahovalo za dresy. Nebolo ničím výnimočným, že vám rozhodcovia počas forčekingu odpustili hákovanie. Nebol problém predbehnúť brániaceho obrancu, lebo ste mali v podstate dovolené zahákovať hociktorou stranou hokejky. To je asi najväčší rozdiel a som rád, že sa to zmenilo k lepšiemu.

S kým ste počas vašej kariéry hrali najradšej?

Môj úplne najobľúbenejším útokom, v ktorom som hral, je útok zo Svetového pohára. Mal som česť hrať na pravom krídle spolu s Mariom Lemieuxom a Joeom Sakicom. Bolo to úžasné. Počas základnej časti som mal možnosť hrať s viacerými skvelými hráčmi, no toto bolo o niečom úplne inom. Bol som ako malé dieťa v hračkárstve, nedokázal som tomu proste uveriť. Koniec koncov to bol pre nás vydarený turnaj a mám dojem, že mám ešte zopár fotiek. Dosť som trval na tom, aby sme sa fotili, pretože som chcel mať pamiatku na to, že som s nimi mohol hrať v jednom útoku. Bolo to fakt neuveriteľné.

Po boku Joea Sakica si Iginla zahral aj na olympijskom turnaji v Salt Lake City

Aký je váš najpamätnejší moment v NHL?

Asi keď som bol povolaný počas play-off v sezóne, počas ktorej som oslávil svoje 18. narodeniny, kedy som mal možnosť prvýkrát okúsiť NHL. Hral som v útoku s Theom Fleurym a Germanom Titovom, dokonca som spomínaný útok centroval. Večer pred tým sme v juniorke prehrali, ja som pozeral zostrihy z NHL a zrazu mi volali, že ma povolali do NHL. Bol to poobedňajší zápas. Popravde som ani nečakal, že by som mohol hrať, no oni ma naozaj povolali a povedali mi, že budem hrať, no nechceli mi to povedať večer pred tým. Bol to obrovský adrenalín. Z pozerania zostrihov som sa dostal až sem. Zrazu som strieľal na Eddieho Belfoura a hral som v útoku s Theom proti Jeremymu Roenickovi a Chrisovi Cheliosovi. Bol to naozaj akýsi šok, pretože to bol obrovský rozdiel. Bol to môj prvý zápas, na ktorý som sa v podstate pripravoval odkedy som mal 7 rokov. Nikdy pred tým som sa netešil tak, ako počas toho zápasu. Zažil som aj kopec iných skvelých okamihov, zažil som olympiádu, hral som vo finále Stanley Cupu, no vôbec sa dostať do NHL bolo niečo, na čo ja a celá moja rodina nikdy nezabudneme.

Čo považujete za váš najväčší úspech v NHL?

Ja osobne na také veci zvlášť nemyslím, no rád by som vyhral Stanley Cup. Dostať sa do finále bolo skvelé. Taktiež dokázať streliť 500 gólov bolo niečo, o čom som počas svojich začiatkov ani nesníval. Bol to skvelý pocit, zvlášť preto, že vidíte ako sa to podarí iným hráčom, potom to začnete analyzovať, prepočítavať, vypočítate si koľko potrebujete dať na sezónu a keď to porovnáte s tým, koľko v priemere trvá hráčska kariéra... Asi to budú tieto veci.

Aký to bol pocit pripísať si na konto bod číslo 1200?

Výborný. Pocit po tom je skvelý. Je úžasné ak sa vám to podarí počas výhry – každý je potom v dobrej nálade a je to o to lepší pocit. Nad niečím takým som počas svojich začiatkov naozaj ani nesníval. Ani by ma nenapadlo koľko by to trvalo dosiahnuť, no nad tým počas kariéry ani nerozmýšľate. Nie je to o tom, že si zrazu poviete, že chcete mať 1300 bodov. Proste sa snažíte v ďalšom zápase podať čo najlepší výkon, snažíte sa dávať góly a bodovať. 1000. bod bol trochu o inom, predsa len som sa dostal k štyrom cifrám. Každý bod je však niečím špeciálny a za každý jeden som veľmi vďačný.

30. januára si proti Predators pripísal už svoj 1200. kariérny bod

Kto bol v detstve vašim idolom?

Vyrastal som v St. Albert, meste iba trocha vzdialenom od Edmontonu. So starým otcom som vždy pozeral zápasy NHL. V tom čase fungovala ešte Smythe Division – Calgary, Edmonton, Vancouver a Winnipeg. Pozeral som každý zápas, v ktorom hral Edmonton. Pochopiteľne boli mojimi idolmi velikáni Oilers – Mark Messier a Wayne Gretzky. Taktiež som mal veľmi rád Granta Fuhra. Preto, že patrím k menšine a to, že v NHL nehráva veľa čiernych hráčov, som sa snažil sledovať čo najviac čiernych hráčov v NHL. Boli tu samozrejme aj iní, ako Tony McKegney alebo Claude Vilgrain. No ale celkovo asi Gretzky a Messier preto, že boli proste skvelí, pre ich ocenenia na ľade a preto, že proste vyhrávali. Fuhra tiež najmä kvôli tomu, že bol viackrát v All-Star tíme. Dlhý čas som zbožňoval brankárov, dokonca som uvažoval nad tým, že by som raz jedným chcel byť.

Aké je to hrať pod Patrickom Royom?

Veľmi si to užívam. Ešte pred tým, ako som sem prišiel, o ňom chalani hovorili samé dobré veci. Keď sa otvorí trh s voľnými hráčmi, tak dúfate, že sa vám naskytnú dobré príležitosti a ja som mal to šťastie, že sa o mňa zaujímalo viacero dobrých tímov a dobrých organizácii, no jedným z najväčších dôvodov, prečo som sa koniec koncov rozhodol pre Colorado bol práve Patrick Roy. Je úspešný vo všetkom, čo robí, či už počas hráčskej, alebo už aj teraz vo svojej krátkej trénerskej kariére. Chce neustále napredovať a je nesmierne cieľavedomí. Bolo to vidieť ihneď po tom, ako som sem prišiel. Stále si prechádzame veľké množstvo detailov a taktiež tu je dobrá rovnováha v tom, že je sám bývalým hráčom, pri ktorom nemáte pocit, že hral až tak dávno. Sú tu aj iné detaily, no aj iné veci, ktoré sa prenášajú do našej hry, ako napríklad bojovnosť. Nie vždy je to dokonalé a my vieme, že ani my nie sme často dokonalí a robíme chyby, no on to dokonale chápe. Snaží sa na nás až príliš netlačiť. Vždy je pri nás, aj keď to nevyjde vždy tak, ako by malo. Sám to totiž zažil. V prvom rade od vás chce, aby ste to nabudúce napravili. Rozhodne však vidíte jeho zapálenosť pre hru a chuť po víťazstve.

Práve Patrick Roy zohral pri Iginlovom rozhodovaní dôležitú úlohu

Čo by ste poradili budúcim hokejistom?

Je to skvelá práca. Všetko, o čom som ako mladík sníval, ako som sníval, aké to bude v NHL... je to presne také, ak nie viac. Je to zábava, no taktiež je to práca, ktorú chce robiť aj mnoho iných detí. Potrebujete veľa tréningu a potrebujete viac tréningu, ako tí druhí. Hovoríte s inými chalanmi – napríklad rád sa na to pýtam Natea MacKinnona, ktorý bol stále na ľade, stále strieľal na bránu, bol v hokejových školách a kempoch, hrá hokej, hráva aj iné športy. Alebo Dutchy. Alebo hocikto iný. Spýtajte sa pokojne Sidneyho Crosbyho a ten vám tak isto povie, že to proste bez vášho času, vášho úsilia a tréningu nepôjde. Ak to je váš sen, tak sa dá splniť, no budete si na to musieť vytvoriť čo najväčšiu šancu a to práve tréningom a tým, že budete na sebe pracovať tvrdšie a dlhšie ako tí druhí.

Prečo číslo 12?

V juniorke som chcel nosiť číslo 11 a v Kamloops bolo voľné práve číslo 11 a 12. Z mne neznámeho dôvodu mi však namiesto 11-tky dali 12-tku a odvtedy sa z toho stal proste zvyk. Nie je to kvôli ničomu inému, žiadna poverčivosť ani nič. Keď som sa dostal do NHL, tak som nosil číslo 24, no hneď v prvej sezóne tím vymenil Paula Kruseho, ktorý nosil číslo 12 a generálny manažér sa ma potom spýtal, či by som nechcel 12-tku, tak som ju zobral. Po čase si na isté číslo proste zvyknete.

Zopár zápasov nosil Iginla na drese číslo 24 

Zdroj: Colorado Avalanche

Súvisiace články

Frei: Iginla bol dobrý ťah

Mr. 1200: Jarome Iginla