Eurolanche

Dôvody nepostupu do play-off

Je to tu zase. Play-off zostalo len snom. Fanúšikovia opäť budú ukrátení o nádherné emócie, zápolenie a slzy šťastia alebo sklamania. Colorado Avalanche po roku znovu skončilo svoju misiu po základnej časti. Kúzelný prútik trénera Patricka Roya bol zlomený, stena s názvom Semyon Varlamov bola zbúraná a jedovaté šípy si ofenzíva toho roku niekde zabudla. Aký to bol rozdiel po tom fantastickom ročníku, kedy sme sa nestihli diviť, čo naši hráči naozaj dokážu. Teraz nás čaká dlhé obdobie čakania a dúfania, že sa minuloročné ľady navrátia a my budeme môcť opäť kráčať víťaznou cestou. Avs túto sezónu už definitívne budú medzi osmičkou chýbať, rozhodlo sa o tom počas posledného zápasu, ktorý Colorado odohralo. Nastal ten správny čas pozrieť sa na dôvody, pre ktoré sezóna 2014/15 dopadla tak katastrofálne.

Ležérny prístup v úvode sezóny

Už príprava nám dala znamenie, že v tíme nefunguje všetko tak ako má. Z ôsmych zápasov Colorado prehralo sedemkrát. Očividne sme v lete zaspali na vavrínoch a to nenarážam na bývalú priateľku Varlamova  Jevgeniju Vavriňukovú. Tú už do tohto príbehu nezaťahujme, aj keď by sme mohli o tom popísať viac. Najväčší problém bol v prístupe hráčov. Povedal to aj samotný Roy a to niekoľkokrát. Niektorí jedinci, ktorí mali tím ťahať, prišli do prípravy totálne nepripravení, nezohratí a výsledky bolo vidieť už v prvých prípravných zápasoch. Fanúšikovia zostávali ale v dobrej nálade, predsa príprava je niečo iné ako sezóna. Naozaj?

Prvé dva zápasy základnej časti ukázali skutočnú realitu. Nikto to nevedel pochopiť, čo sa stalo. Avalanche boli hanbou ligy. Proti Minnesote Wild dvakrát nedokázali ani skórovať, následne prišla séria prehier, ktorá priniesla jediný svetlejší okamih v podobe víťazstva nad inak v tej dobe slabým Bostonom Bruins. Sladké pocity sme prežívali, keď v poslednej sekunde stretnutia strelil rozhodujúci gól Daniel Briere. Na dlhú dobu to bolo ale jediné, čo fanúšikov, hráčov a členov vedenia mohlo naozaj potešiť.

 Avs v úvode prehrali aj s Torontom Maple Leafs

Od začiatku ročníka po Vianoce sa Colorado hľadalo a bohužiaľ sa nenašlo. V tomto období hráči Avs odohrali 31 zápasov, vyhrať dokázali len desaťkrát. Suma sumarum z možných 62 bodov získali zverenci Patricka Roya mizerných 28 bodov. Strata na play-off bola v tej dobe veľmi veľká. Keď sa pozrieme na tabuľku dnes, vidíme, že začiatok sezóny je hlavným faktorom, pre ktorých Avalanche chýbajú v play-off. Jednoducho sa stalo to, čo nikto nečakal a hráči musia pochopiť, že leto je čas na oddych, ale netreba zabúdať na tvrdú prípravu.

Vášnivý a motivujúci Roy

Sú to nádherné spomienky, ako Patrick Roy búra plexisklo a ide brániť svojich zverencov v prvom zápase sezóny 2013/14 proti Anaheimu Ducks. Počas minulého ročníka sa mnohokrát stalo, že výbušný tréner dal najavo, keď sa mu niečo nepáčilo. V zápase proti vtedy ešte Phoenixu Coyotes si na plné hrdlo zakričal, keď Patrick Bordeleau urobil zásadnú chybu a Coyotes sa ujali vedenia 3:1 po tom, čo Avs práve strelili kontaktný gól. Tento rok Roy pôsobil dojmom pokojného baránka, ktorý tím totálne nedokázal nabudiť, vyhecovať a nieto ešte viesť.

Keby sme sa vrátili v čase, myslíte si, že by Brad Stuart urobil takú chybu, ako si dovolil spáchať v predĺžení proti Ducks? Aj taký skúsený a ostrieľaný obranca, ktorý na prste nosí prsteň za víťazstvo Stanley Cupu by sa bál vrátiť na striedačku, keby vedel, že na nej stojí rešpektovaný tréner. Realita bola iná, Stuart sa vrátil na lavičku ako keby sa nič nestalo. A podobne to prebiehalo počas celého roka. Hráči kopili chyby, zápasy sa nevyvíjali podľa predstáv a Patrick Roy zostával pokojný a najmä spokojný.

Obranná stratégia + Nick Holden

Večný a neriešiteľný problém je defenzíva Colorada. Koľko rokov už máme s ňou problémy. Joe Sakic priviedol cez leto obranného matadora Brada Stuarta a očakával, že jeho príchod priveje do obrany lepšie vetry. Nestalo sa, Sakic bol naivný a podčiarkol to tým, keď ponúkol Stuartovi dvojročný kontrakt bez toho, aby odohral čo i len jeden prípravný zápas. Legenda tímu sa učí viesť klub, ktorého renomé tak dlho budovala. Stuartov podpis bol veľký nezmysel, to musí uznať každý.

Holdenové chyby stáli Avs nespočet veľa gólov

Osobitnou kapitolou celého príbehu je famózny a bezchybný Nick Holden, Royov miláčik. Tento hráč môže v zápase predviesť stotisíc chýb a o miesto v zostave nikdy nepríde. Je to absolútne nepochopiteľné! Minulý rok sme chápali, prečo Holden hráva. Strelil 10 gólov a bol platným členom presiloviek. V obrane nehral najhoršie, aj keď už v tej dobe ukazoval svoj skutočný potenciál. Ten tento rok  vyplával na povrch. Keby sme si robili čiarky pri každej jeho chybe, nestačil by nám na to ani múr nárekov v Jeruzaleme.

Nespoľahlivý Semyon Varlamov

Určite väčšina z vás nesúhlasí, ale je to tak. Semyon Varlamov zaostal za svojim tieňom. Ruský brankár je možno najlepší a najužitočnejší hráč Avs v tejto sezóne, ale v porovnaní z minulým rokom bol totálne nespoľahlivý. Varly v každom zápase ukázal niečo zo svojho umenia, často predviedol nejaký fantasmagorický zákrok, po ktorom súper len krútil hlavou. Avšak inkasoval aj nespočetné množstvo lacných gólov, ktoré by si mal finalista Vezina Trophy odpustiť.

Posledný lacný gól dostal Varly v poslednom zápase proti Kings. Tento rok inkasoval vyše 50 gólov, ktoré mal ruský brankár chytiť.

Varlamov nebol spoľahlivý počas celého roka. Najmä v úvode sezóny pôsobil dojmom zaspatého medveďa. Jednoducho keď to tím potreboval, jeho potrebný zákrok zostal niekde v šatni. Hráči nemali v ňom takú dôveru, ako práve v spomínanej rozprávkovej sezóne. Ruský cár nedodával spoluhráčom dostatočný pokoj na hokejky a najmä taký Nick Holden to často potreboval. Ale nie len on.  

Mladé jadro alebo šípkové Ruženky?  

Všetci členovia mladého jadra si zaslúžia poriadnu kritiku. Začať by sa dalo od Tysona Barrieho, ktorý ak si dobre spomínate, v úvode sezóny kopil jednu defenzívnu chybu za druhou. Ani v ofenzíve sa mu vôbec nedarilo a osobne som ho chcel vidieť na tribúne. Po určitom čase sa ale mladý obranca našiel a stal sa najzodpovednejším hráčom smerom dozadu. To čo ukázal v útoku je len bonus, ktorý netreba ďalej komentovať.

Inou kapitolou boli Matt Duchene, Ryan O´Reilly a Gabriel Landeskog. Títo hráči prvú polovicu sezóny iba odkorčuľovali, pretože museli. Duchene stratil dynamit z nôh a ani hlava mu nepracovala poriadne. Zároveň sa na jeho hokejku lepila totálna smola, keďže skoro každá jeho strela skončila na tyčke. Podobne ale aj v jeho prípade by sme mohli povedať, že druhú polku sezóny zvládol výborne.

O´Reilly ako defenzívny špecialista a rodený strelec totálne zlyhal. V určitom období sezóny sa pohyboval na úrovni -17 bodov. Nie je div, že sa ho vedenie snažilo potajomky vymeniť, čo sa im nepodarilo, pretože kto by chcel hráča, ktorý každé leto robí scény len a len kvôli peniazom. Prefíkaný útočník nakoniec našiel spoločnú reč po boku kapitána, ktorý ho herne potiahol a v posledných zápasoch obaja hráči hrali hokej na vysokej úrovni. Treba len dúfať, že si spoločnú chémiu prenesú aj na začiatok budúcej sezóny.

Nathan MacKinnon. Ťažko sa komentuje hráč, ktorý má stále len 19 rokov, ale treba povedať, že sa jedná o najväčšie sklamanie. Všetci sme od neho očakávali viac. Play-off mu vyšlo, leto strávil po boku Sidneya Crosbyho a dokonca si našiel priateľku. Všetko toto mu skôr ale uškodilo. MacKinnon pôsobil dojmom zatúlaného zajačika, bojovnosť a snahu mu nikto nemôže odoprieť, ale kanadský talent ukázal, že hokejovo vôbec ešte nedozrel. Situácie riešil zbrklo, často volil strelu namiesto prihrávky a nenašiel si dvojičku pri ktorej by herne pookrial, ako ostatní hráči. Mack sa celú sezónu trápil, aj napriek tomu, že ako jediný hráč Colorada v tejto sezóne strelil hattrick. Sezóna sa pre neho predčasne skončila kvôli zraneniu a samotný hráč si mohol poriadne vydýchnuť. Treba dúfať, že prípravu na nasledujúci ročník zvládne lepšie, ako tomu bolo minulé leto.

Môj dnešný článok je možno ostrý a veľmi kritický, ale podľa môjho názoru je na mieste. Všetci zúčastnení sa pohybujú vo svete profesionálneho hokeja, zarábajú veľké peniaze a často sa v noci pri sledovaní zápasov sám seba pýtam, za čo? Opäť sme bez play-off, treba aby všetci poniesli následky tohto veľkého neúspechu. Kritika je potrebná. Čakajú nás posledné tri zápasy v sezóne a želám si, aby už bolo po nich.

Súvisiace články

Paródia na hokej a prehra s Kings

Pre Schroedera je česť spievať hymnu

Barrie prekonal prvý veľký míľnik