Eurolanche

Je čas zobudiť sa

Titulok by mohol evokovať názov časopisu jehovistov, ktorý núkajú staré babky na vlakovej stanici v každom väčšom meste. Už roky sa okoloidúcich snažia presvedčiť o svojej pravde, o svojej viere podivuhodným spôsobom. Nedopne im, že úspech v modernom svete majú minimálny a že celodenné státie rozhodne k ničomu neprispieva. Podobná atmosféra akoby prišla aj do Denveru. Nie, neoznačujem Colorado Avalanche za klub jehovistov, ale za tím ľudí, ktorí dookola opakuje to isté a za nič svete sa z tej malej, smradľavej a pochmúrnej stanice nepohne.

Máme za sebou ďalšiu prehru. Ďalšiu prehru z kategórie zápasov, ktoré Avalanche mali jednoznačne vyhrať, ak sa chcú niekedy nazývať tímom do play-off. Prehrať po prvýkrát v živote s Carolinou Hurricanes v Pepsi Center a to štýlom 0:1 je „obdivuhodné“. Akoby sa chcel niekto vyrovnať Joe Saccovi a jeho neslávnej ére, pre ktorú takéto pády boli príznačné.

„Dočkáme sa našej ofenzívy.“ „Je to veľké sklamanie.“ „Musíme byť lepší.“

Tri výroky od troch rôznych ľudí z klubu. Tri výroky, ktoré sa neustále opakujú od zápasu k zápasu, od tréningu k tréningu. Reči pre médiá, ktoré akoby ani nezaujímalo, či majú nejakú hodnotu. Len ich publikovať a viac sa nestarať. Neklásť nepríjemné otázky, byť s každým kamarát. Autocenzúra, ktorú si asi ani mnohí neuvedomujú. Čo by sme vlastne chceli počuť? Často sme radi túžili po kritike z úst akéhokoľvek trénera po zlom výsledku. Patrick Roy si servítku pred ústa nedával a svojich zverencov často nešetril. Lenže dokedy to tak bude trvať?

Kritizovať je síce pekné, ale nechceme mať predsa stále kritizovaný tím a nechceme, aby existovali dôvody na jeho kritiku. Bohužiaľ, skladačka sa zasekla a tak postupne prechádzame dvoma štádiami. Roy je úprimný, kritizuje hráčov a má veľké reči o zmene hry, potom možno príde medzistupienok úspechu, ktorý však rýchlo vyprchá a premení sa v druhý stupeň, keď kouč napriek prehre zostáva pozitívny a sľubuje viac, akoby som vám ja mohol dať.

Ak by sme boli v roku 2007, tak by možno tento komentár vôbec nevznikol (ani ďalšie jemu podobné z minulosti). Lenže sme o osem rokov dopredu a proces prestavby tímu akoby stále trval. Mám pocit, akoby niektoré tímy stihli počas týchto ôsmich rokov nielen prestaviť káder, ale dokonca aj vyhrať Stanley Cup a tie menej šťastné dokonca padnúť znovu na dno. Avs sa však zasekli a ani za nič sa neposúvajú ďalej. Účasť v play-off spred dvoch rokov sa preto zdá byť ako jedna veľká náhoda a súhra šťastný okolností. Tak začínajú Colorado a Roya vnímať experti a novinári. Stačí sa pozrieť na predsezónne rebríčky. Nikto im neverí. 

Je čas zobudiť sa. Ale v akej forme? Vyhodiť trénera? Vymeniť manažment? Vymeniť kľúčových hráčov? Vymeniť všetkých? Ja neviem. Nie som za to platený. Nie som platený za vstávanie o štvrtej ráno a sledovanie zápasov, aby som následne v práci pospával. Nie som platený za osemročné vedenie fanklubu, ktorý má momentálne viac ako 500 členov z celého sveta. Ja si kupujem suveníry, ja lietam do USA, ja spoločne s ďalšími tisíckami fanúšikov dotujem Colorado Avalanche. Očakávam preto jasný výsledok a dôkaz toho, že v klube je stále človek, ktoré mu na ňom záleží. Chcem zmeny a to hneď. Nech to stojí, čo to stojí. Nechcem čakať ďalších osem rokov na nič. Každý športovec chce vyhrať, každý fanúšik chce vidieť vyhrať svoj tím. Nie je o čom. Je čas zobudiť sa.

Tento komentár je subjektívny názor autora a v žiadnom prípade nereprezentuje názory fanklubu Eurolanche.

Súvisiace články

Rychlý komentář

Rychlý komentář k zápasu s Carolina Hurricanes.