Eurolanche

Prečo panikáriť?

Dnešný článok je reakciou na nespokojné názory hlavne európskych fanúšikov. Tí americkí ako by vedeli, že prvé zápasy nerozhodujú o úspechu a neúspechu. To len my Európania sme takí, že radi robíme zbŕkle uzávery a montujeme sa do vecí, do ktorých ani poriadne nevidíme. Včera na stránke fanklubu Eurolanche vyšiel článok, v ktorom David Púchovský svojim spôsobom naznačil nespokojnosť, akým smerom sa tím uberá. Osobne si dovolím nesúhlasiť s jeho názorom a vysvetlím prečo.

David od začiatku prípravy na mňa pôsobí mega negatívnym dojmom. Už počas kempu a následných zápasov vyhlasoval, že tento tím nemá budúcnoť, že nás čaká ďalšia mizerná sezóna a podobne. Áno, úvod ročníka mu dáva za pravdu. Prehrať s Minnesotou Wild po tom, ako sme viedli 4:1 alebo doslova dostať debakel od Bostonu Bruins, ktorý v úvodných stretnutiach zbieral jednu prehru za druhou je možno sklamanie. Kritizovať a haniť vieme všetci, ale treba povedať, že v oboch zápasoch náš tím nebol tým horším, len nemá v kádri skúseného lídra, ktorý by vedel mladších hráčov v dôležitých okamihoch upokojiť.

V zostave Avalanche nájdeme dve veľké mená. Jarome Iginla a Alex Tanguay doposiaľ pôsobia s prepáčením za výraz priposratým dojmom. Tanguay v prvých stretnutiach pôsobí totálne flegmaticky a k bodom sa dostáva ako slepý k husliam. Iginla je kapitola sama o sebe. 38-ročný hráč, ktorý možno bude členom Siene slávy, je v úvode sezóny najväčším sklamaním. Nie je to Matt Duchene, čo nič nehrá a počúvať názory skeptických “fanúšikov”, ktorí si ráno otvoria stránku, pozrú výsledok, po prípade pozrú skrátený záznam a robia sa hokejovými odborníkmi, ktorí už 13 rokov po sebe vyhrali cenu pre najlepšieho hokejového trénera na svete a neveria SVOJMU tímu, veľa rozumných ľudí nebaví. Fanúšik má v prvom rade fandiť a veriť, nie kydať! Čo sa týka Duchenea, je pravda, že v prvých troch stretnutiach možno nezahral najlepšie, ale od vtedy sa veľa zmenilo a v zápase proti Caroline Hurricanes bol našim najlepším hráčom a jediným, čo dačo vytvoril. Počúvať, citujem “na čo siahne, to posere” je doslova tragédia. Chcel by som vedieť, ako by autor tejto myšlienky sám naložil s tou šancou. Duchene neurobil žiadnu chybu, brankára vykúpal a aj dobre zakončil. To čo sa následne stalo bola len obyčajná náhoda, šťastie, ktoré stálo proti nám. Preto hovorím, treba si pozrieť zápas, či o štvrtej ráno alebo poobede, ale hodnotiť až potom.

Posledné dni zaplavili stránku Eurolanche reakcie fanúšikov, ktorí zbytočne panikária. Máme za sebou prvých šesť zápasov a už ideme robiť závery o tom, ako bude sezóna vyzerať na jej konci? Už ideme vyhadzovať trenéra, ktorý dostal ocenenie pre najlepšieho trénera v NHL, lebo my sami sme v hokeji dosiahli väčších úspechov ako on? Otvorte si prehliadače, napíšte do nich slovo “fanúšik” a nájdite si význam tohto slova. Fanúšik znamená nadšený prívrženec alebo obdivovateľ. Tí, čo tu kydajú a ostatným verným fanúšikom spôsobujú maximálne depresie, nie sú fanúšikovia. Sú to typické krčmové typy, ktoré pri pive a tvrdom liehu nadávajú na celý svet, lebo sami v živote nič nedosiahli a ich ego je príliš vysoké na to, aby si to priznali. Keď sa nedarí, tak sú najväčšími odborníkmi na všetko, keď sa darí, sú prvými, ktorí si nahlas búchajú po hrudi a všade vyhlasujú, akí veľkí fanúšikovia sú. Ale nie sú. Pravý fanúšik má stáť za svojim tímom aj keď sa nedarí, v šťastí i nešťastí, zdravý alebo chorobe… To si tu musí dosť ľudí uvedomiť.

A aby tento článok nebol len strieľanie do vlastných radov a nezmyselné kvákanie, treba sa pozrieť na jednu zaujímavú vec. Prvých šesť zápasov o ničom nehovorí. Anaheim Ducks sú na tom horšie ako my, v úvodných štyroch zápasoch dali len jeden jediný gól a predsa stále patria medzi najväčších adeptov na zisk Stanley Cupu. Ďalej, vráťme sa o dve sezóny späť. New York Rangers v úvodných 10-tich zápasoch prehrali 7-krát a nakoniec dokráčali do samotného finále, kde stroskotali na Los Angeles Kings. Vy, skeptickí fanúšikovia, máte ale odpoveď na všetko. Jeden taký mi v osobnej konverzácií napísal toto: “My nie sme New York Rangers.” S tým súhlasím, nie sme Rangers, sme omnoho lepší tím. Len treba, aby sa spamätali skúsení hráči a keď sa nedarí, aby nakričali na svojich mladších kolegov. Nemusíme chodiť ďaleko do histórie, keď sa Jean – Sebastien Giguere nebál otvorene pred médiami zhodiť svojich spoluhráčov a jeho slová padli na úrodnú pôdu. Prečo to neurobí Tanguay? Prečo to neurobí Iginla? Pretože nie sú takými osobnosťami, ako bol Giguere. Preto hovorím, hodnotiť celú sezónu po prvých zápasoch, ktorých výsledky ani nehovoria o tom, ako sa tie zápasy vyvíjali, je nehoráznosť najvyššieho zrna. Wild dve tretiny nevedeli kam s konope, boli zúfalí z toho, ako sme proti nim hrali. Nedokázali nič vymyslieť, až na tých päť minút, kde im padlo aj to, čo nechceli premeniť. Proti Bostonu sme vstúpili do zápasu senzačne, prvých päť minút sme hrali v ich útočnom pásme, potom ale Semyon Varlamov nedokázal podržať a všetko sa to obrátilo v náš neprospech. Hokej je ako skladačka a stačí maličká vec, ktorá keď nezapadne na svoje miesto, všetko sa premení v tragédiu. V zostave Avalanche sú také kúsky, ktoré keď zapadnú, tak budú neporaziteľné, len treba byť trpezlivý. Jedno múdre pravidlo hovorí, že trpezlivosť ruže prináša. Preto apelujem na tých, ktorým sa zdá byť osem rokov čakania dlhá chvíľa, aby čakali. Boston a Chicago Blackhawks čakali na Stanley Cup 40 rokov. Stanley Cup nie je len hocijaký pohár, je to vec, ktorá sa v živote športovca vyhráva najťažšie a na svoj čas si každý tím musí počkať. Či rok alebo sto rokov, to je jedno. Fanúšik má byť trpezlivý, dotovať svoj tím a hlavne ho neodpisovať po prvých šiestich zápasoch.

Na záver sa spýtajte sami seba nasledujúcu otázku. Som fanúšik? Odpovedzte si každý sám, potom si pozrite čo to slovo znamená a možno viacerým z vás sa otvoria oči. Svojmu tímu treba veriť, milovať ho rovnako ako svoju ženu. Tú by ste tiež neopustili a nenadávali na ňu, keby si zrovna prežívala životnú krízu. Prečo potom haníte svoj tím a ľudí, ktorí pre neho urobili viac ako my všetci dokopy? Čakám za tento článok poriadnu spŕšku negatívnych názorov na moju osobu, som možno naivný, ale v žiadnom prípade nebudem nadávať na tím, ktorý mi robí radosť, ktorý obdivujem a v neposlednom rade nebudem kaziť náladu ľuďom, ktorí veria až do samého konca.

Článok je subjektívny názor autora a v žiadnom prípade nereprezentuje názory fanklubu Eurolanche. 

Súvisiace články

Brankárske problémy

V úvode sezóny sú najväčším problémom Colorada brankári.