Moje bizarné momenty s Avs (3.)
Zoznam netradičných zážitkov tradičného fanúšika.Pred pár mesiacmi sme vám na Eurolanche.com priniesli článok o trejde Erica Lindrosa, ktorého dopad bol v organizácii Colorada Avalanche cítiť aj po 24 rokoch, v podobe Brandona Gormleyho. Toto bizarné spojenie ma inšpirovalo v tom, aby som sa zamyslel nad ďalšími bizarnosťami týkajúcich sa Colorada, ktoré som prežil ja sám. Samozrejme privítame aj tie vaše v diskusii pod článkom.
8. Lockout
Lockout v sezóne 2012/13 síce sklamal veľa fanúšikov, no mne osobne priniesol rad nekonečných možností. Coloradskí hráči, ktorí sa rozhodli hrať v Európe, boli odrazu bližšie k Eurolanche ako kedykoľvek predtým. Vďaka nášmu redaktorskému tímu a spolupracovníkom sme sa stali zdrojom číslo jeden pre novinky o hráčoch Avs na Starom kontinente. Americké médiá vrátane Denver Postu nás citovali takmer každý deň.
K dosiahnutiu tohto úspechu prispeli aj osobné stretnutia s hráčmi. Bizarné stretnutia, keďže nikdy by mi nenapadlo, že mi postačí pocestovať pár minút, aby som sa s nimi mohol rozprávať.
Toto je len časť z dlhočizného zoznamu:
V Bratislave som sa rozprával s Ryanom O’Reillym. Bol to prvý rozsiahly rozhovor v čase, keď to vyzeralo, že sa do Colorada nevráti a zostane v KHL. Mimochodom, fotku, ktorú som na stretnutí vyhotovil mal O’Reilly nastavenú ako hlavnú na svojom Twitteri, keď tam mal ešte konto.
V Zlíne som vyspovedal Semyona Varlamova. Jeho Jarosľavl tam hral exhibičný zápas. Varlamov nehral, ale odchytil som si ho po zápase medzi dvoma arénami. V jednej sa totiž odohral duel, v ďalšej boli šatne. Preto hráči museli v teniskách, ale za to v celom výstroji prejsť bez ochranky pomedzi fanúšikov.
Návšteva Zlínu bola súčasťou môjho trojdňového „turné“. Ešte predtým som odcestoval do Liberca, kde mal hrať za Švédsko Gabriel Landeskog, lenže ráno na tréningu sa zranil. Tak som sa aspoň druhý deň stretol s Chrisom Stewartom, ktorý v tom čase hral za Liberec. Jeho tamojšie bizarné pôsobenie sa skončilo rovnako bizarne, keď klub opustil bez vysvetlenia pár dní na to.
Na zoznam sa dostali aj Marek Svatoš, ktorý sa pokúšal o obnovenie svojej hokejovej kariéry, Per Ledin, ktorý za Colorado odohral tri zápasy či Ville Nieminen, víťaz Stanley Cupu z roku 2001. Jednoducho, lockout priniesol so sebou bizarné možnosti, ktoré sa asi nikdy v takomto počte nezopakujú.
9. Eurolanche Invasion
Najväčšou bizarnosťou fungovania fanklubu sa bezpochyby stali výlety do Colorada pod názvom Eurolanche Invasion. Predstavte si, že v roku 2006 pozeráte zápas Avs na Galaxii v strede noci (jeden z mála živých prenosov) a odrazu o dva roky stojíte v šatni v Pepsi Center a kráčate si tam, akoby ste prišli len tak mimochodom na návštevu. Predtým ste už stihli o všetkom porozprávať do kamery... Toto bol asi najvýstižnejší opis toho, aký „efekt“ Invasion spôsobil. Spojili sme dva na prvý pohľad nespojiteľné svety a dostali sme sa na miesta, o ktorých sme roky snívali.
O Invasion môžete každý rok čítať desiatky článkov. Všetko je navyše dostupné na špecializovanom webe Invasion.Eurolanche.com. Preto sa v tejto časti pozrieme na isté špecifické a bizarné zážitky z niektorých Invasion.
...Pamätám si ako som 27. decembra 2008 po prvýkrát prišiel do Pepsi Center na zápas proti Detroitu Red Wings. Dostal som do vstupnej haly a nevedel som, kam ďalej. S ďalšími dvoma členmi Eurolanche sme sa tak vybrali do najbližších dverí. Prešli sme cez kontrolu s VIP lístkami. Oproti nám kráčal vtedajší hlavný tréner Tony Granato. Zostal som ako skamenený. Zmohol som sa iba na „Good night“. Chcel som mu zaželať „Good game“ alebo niečo podobné. Snáď to nepochopil tak, že som ho pred zápasom posielal ísť spať...
...Počas Invasion III v sezóne 2009/10 sa v drese Colorada predstavili čerstvo draftovaní Duchene a O’Reilly. Ani za nič som si nevedel zvyknúť na druhého menovaného. Bol mi veľmi podobný s Ryanom Wilsonom, ktorý nosil tiež rovnakú bradu. A tak raz po zápase som O’Reillymu dal na podpis Wilsonovu fotku...
...Invasion III bola naozaj zábavná aj v iných ohľadoch. Prvý (a dúfam, že posledný) krát sme sa z hotela presúvali iba mestskou dopravou. Bývali sme v černošskej štvrti, kde sme boli jediní belosi. Raz po zápase sme v centre Denveru zmeškali autobus. Nastúpili sme omylom na inú linku a odrazu sme zistili, že nevieme, kde sme. Ubehla ďalšia hodina, než prišiel iný spoj a konečne sme sa dostali do blízkosti hotela...
...Invasion IV sa pre mňa osobne začala vo veľkom štýle. Bolo 14. decembra 2011, keď som úspešne zložil poslednú skúšku zimného semestra. Podarilo sa mi všetky skúšky naplánovať tak, že v skúšobnom období v januári som nemal ani jednu. V ten istý večer sme spolu s ďalším členom Eurolanche vyrazili vlakom do Budapešti. Z hlavnej stanice sme išli pešo s kuframi 20 minút na regionálny vlak na letisko. Okolo polnoci sme konečne prišli na terminál, kde sme zistili, že budapeštianske letisko má dva terminály, ktoré sú od seba vzdialené niekoľko kilometrov – a náš je ten, kde sme neboli. Vybrali sme sa pešo, pretože sme mali celú noc. Po asi hodine katastrofálnej cesty v strede ničoho sme konečne uvideli taxík. No a samostatnou kapitolou boli vianočné sviatky, ktoré sme vtedy v Denveri prežili. Invasion IV sa skončila tak, že som 31. decembra o 19:00 sedel v stojacom vlaku v Štúrove, ktorý mal poruchu. Silvestrovské oslavy som však stihol.
10. Eurolanche v Novom Čase
Mnohí o mne vedia, že som v minulosti pôsobil v najčítanejšom slovenskom denníku Nový Čas, kde som sa venoval aktualitám z domova a zo zahraničia. Aktualitou bol aj jeden zo zápas medzi Slovenskom a Českom na majstrovstvách sveta. Pripravovali sme k tomu veľký materiál. Na tretej strane v denníku bol vyhradený priestor pre anketu. Vyjadrite sa Česi a Slováci, ako podľa vás skončí duel odvekých rivalov! Neváhal som ani sekundy a dal som priestor členom Eurolanche. Na stranu sa nakoniec dostali aj ďalší dvaja ľudia od iného redaktora, ale aj tak sme tam mali väčšinové zastúpenie. Výhodou bolo, že som nemusel ísť do terénu, všetko som vybavil cez internet a strana bola čoskoro hotová. V redakcii som o tom nikomu nepovedal, s členmi Eurolanche sme sa na druhý deň v dobom pobavili: Eurolanche ovládol Nový Čas!
PS
Aby som nezabudol, môj prvý dres Colorada pochádzal zo známeho bratislavského trhu na Miletičovej ulici od vietnamských predavačov. Od originálnu to mal na míle vzdialené. Hlavne, že vzadu bolo meno Sakica. Kto všetko z tohto trhu dostal svoje prvé dresy či šiltovky? Asi každý druhý.
(Fotka dresu bude raz v samostatnom článku)
A niekedy nabudúce o mojich top bizarných suveníroch...
David Puchovsky, Slovakia, eurolanche@eurolanche.com
20/07/2016 - 09:30
