Kde nájdem šunku, pani Landeskogová?

Gabriel Landeskog je na odchode z Colorada Avalanche. Nejde o žiadnu špekuláciu. Samotné „Lavíny“ robia všetko preto, aby ho nielenže vymenili, ale aby o tom vedela široká verejnosť. Ako inak si môžeme vysvetliť niekoľkominútovú diskusie medzi Joe Sakicom a generálnym manažérom Bostonu Bruins, ktorá sa odohrala priamo pred novinármi? Veľmi nenápadné. Teraz, keď je jasné, že sa Landeskog bude pakovať, pozrime sa na jeho zaujímavú transformáciu, keď sa z milovaného, charizmatického a pozitívneho kapitána, ktorého kariéra sa mala začať a skončiť v Denveri, stal lodivod Titanicu.
Keď si Landeskoga vybralo Colorado v roku 2011, každý fanúšik Avs si uvedomoval, že nepôjde o zberača bodov v každom jednom zápase. Bližšie mal k tzv. power forwardovi (silovému útočníkovi), ktorý môže byť kľúčový na oslabeniach, vo svojom obrannom pásme a v rohoch ihriska. Ak sa k tomu pridajú nejaké tie body a góly, máme pred sebou typ hráča, bez ktorého sa žiadny víťaz Stanley Cupu nezaobíde. Landeskog bol navyše prvým kapitánom svojho juniorského tímu, ktorý pochádzal z Európy. Hokejové a ľudské vysoké IQ v jednom so schopnosťami hrať poriadne tvrdo a popritom aj bodovať? Ideálne.
Landeskog skutočne začal napĺňať svoj potenciál. Síce tesne, ale predsa vyhral Calderovu trofej pre najlepšieho nováčika. Hneď potom sa stal najmladším kapitánom v histórii NHL (prekonal ho až nedávno McDavid). Po svojej prvej sezóne s céčkom na hrudi dokonca podpísal veľkú, sedemročnú zmluvu, ktorá svojim ročným cap hitom ($5,571,429) nebola vôbec predražená. Vo fantastickej sezóne 2013/14 pod novým manažmentom dosiahol na métu 65 bodov. Famózny výsledok. Landeskog mal preto mnoho dôvodov na radosť. Úsmevy rozdával na všetky správy. Právo na to mu nemohol nikto odoprieť. Už-už to vyzeralo, že sa prerod Colorada Avalanche z priemerného klubu na kandidáta na Stanley Cup zavŕši, keď sa všetko začalo rúcať ako povestný domček z karát.
Nezmenil sa iba klub, ktorý má šancu stať sa najhorším klubom posledných 20-30 rokov v NHL (nerátajme expanzné tímy), ale aj Landeskog. Z pozitívne naladeného človeka sa stal zachmúrený, podpriemerný hráč. Nebolo mu čo závidieť. Od zápasu k zápasu musel (a stále ešte musí) vysvetľovať médiám, prečo Colorado prehráva rad za radom. Niektorí experti z kabíny sa médiám radšej „nenápadne“ vyhýbajú. Za to Landeskog bol vždy prístupný. Aj vďaka tomu si mohla verejnosť všimnúť zmeny, ktoré ho zasiahli. Ťažké hľadanie slov, nový fráz, snaha moc nekritizovať do vlastných radov, sklesnutý výraz v tvári, nemohúcnosť. Hnusné slová, ktoré sa píšu ťažko a s ktorými by nikto nechcel mať nič spoločné.
Toto všetko je síce ako-tak v pohode, keďže veľa kapitánov vrátane Sakica (za čias Quebecu) si muselo prejsť podobným obdobím. Najhoršie na Landeskogovej situácii je, že ho už nikdy neberie vážne. Môže si za to sám. Môžu za to jeho plané sľuby. Príklad: ešte v prvých zápasoch prebiehajúcej sezóny schytalo Colorado zahanbujúci debakel na vlastnom ľade. Pre dobro môjho psychického zdravia radšej nebudem lustrovať o aký zápas presne išlo. Landeskog sa po jeho skončení vyjadril takto: „Sľubujeme všetkým fanúšikom Avs, že toto sa doma už nestane.“ Realitu poznáme všetci.
Prečo to vôbec Landeskog povedal? Povedal to, aby niečo vôbec povedal? Myslel to aspoň trochu vážne? A ak to myslel vážne a nakoniec to tím nedodržal, svedčí to o tom, že aj jeho spoluhráči ho prestali rešpektovať? Je naozaj chyba v spodných dvoch útokoch a kebyže sú tam iní hráči, tak je všetko OK vrátane Landeskoga? Veľa otázok, veľa špekulácií, žiadne pravdu-zaručujúce odpovede. Jedno je isté: vieme, čo sa deje pred našimi očami. Vieme, že Landeskogove výkony nie sú už ničím výnimočným. Vieme, že Landeskog nie je výrazným typom kapitána, ktorého je na ľade či striedačke počuť. Vieme, že okrem pozápasových sľubov neukazuje na ľade nič, čo by si možno daná situácia vyžadovala.
Samostatnou témou na článok by bol pohľad do hláv hokejistov – milionárov. Hlavne na tých, ktorí sa vďaka jednému dobrému výkonu zabezpečili na celý svoj život. Nemajú svedomie ukázať na ľade toho viac? Nemajú chuť užívať si každý zápas v lige, o ktorej snívajú stá tisíce mladých hokejistov, z ktorých sa väčšina k NHL ani len nepriblíži? Musia svoje vnútorné problémy ťahať na ľad a prehrávať tak zápas za zápasom? Je z objektívneho pohľadu normálne, že ak je sezóna stratená už v prvej polovici, nebude nič nezvyčajné, že hráči jednoducho jej druhú polku vypustia? Bez akejkoľvek snahy? Opäť otázky, nech si na ne odpovie každý sám. Faktom je, že medzi týchto hráčov sa v tejto sezóne zaradil aj Gabriel Landeskog.
Prečo pani Landeskogová? To je bonus na záver. Popritom všetkom, načo sa stále verní a ochotne platiaci fanúšikovia Avs musia pozerať, prišiel ďalší úder pod pás. Landeskog sa jednoducho začal svojim fanúšikom vyhýbať (mimo akcií, ktorých sa musí podľa zmluvy zúčastniť). Je takmer nemožné si ho hocikde odchytiť. Bežnou praktikou sa stalo používanie bočných východov s prehodenou kapucňou cez hlavu, alebo východov, ku ktorým to trvá neporovnateľne dlhšie, ako keby mal použiť štandardný východ, kde už sú však fanúšikovia. O Blakeovi Comeauovi som nedávno povedal: „Blake Comeau je mýtus. Za dva roky, čo je v Colorade, nikdy som ho nestretol napriek viacerým príležitostiam. Nikdy som si ho nevšimol ani v zápasoch. Je neviditeľný.“ Niečo podobné by sa dalo najnovšie povedať aj o Landeskogovi.
Tak ale prečo pani Landeskogová? Gabriel Landeskog totiž spoločne s ďalšími hráčmi preniesol svoje športové problémy na širokú verejnosť. Nedarí sa mi, tak to musíte znášať aj vy. Možno tak premýšľa, kto vie. Koniec koncov, nebude to mať ľahké, keďže len prednedávnom si kúpil v Colroade svoj prvý dom, v ktorom chcel stráviť zvyšok kariéry. Vidím v ňom istú pararelu so slovenskými predavačkami. Preto ten ženský rod.
Prepáčte, pani milé a slušné predavačky. Na Slovensku totiž nie je nezvyčajné, že keď prídete do obchodu, predavačky na vás zazerajú, prinajlepšom si vás nevšímajú. A keď sa niečo takej opýtate, buď vás ignoruje naďalej, alebo vám odvrkne. Čo je za tým? Nevychovanosť určite, ale často aj nedostatok zárobku a predovšetkým problémy v súkromnom živote. Zažil som situácie, že tieto problémy si do pracovného života prenášali nielen predavačky, ale aj učiteľky. Čo ma je však potom? Čo mi ma na tom záležať? Pani predavačka, ja chodím do Vašich potravín takmer každý deň. Nechcem ani pomyslieť na to, koľko peňazí u Vás mesačne miniem. Mám však Vaše produkty rád. Môj príchod a príchody ďalších verných zákazníkov sú pre Vás istotou, že nenastane prepúšťanie, že si naďalej zachováte svoju výplatu. Ja Vás svojim spôsobom nepriamo živím a Vy mi za to dávate dôležitú pridanú hodnotu. Preto, prosím Vás, ak máte problémy sama so sebou, ja s tým nič nemám, tak ich na mňa neprenášajte. Ani ja sa predsa tak nechovám.
Kde nájdem šunku, pani Landeskogová?
PS
Aby som sa stále nepohyboval vo svete metafor a subjektívnych pocitov, pokúsim sa na záver priniesť čo najobjektívnejší a racionálny pohľad. Skutočne si myslím, že Landeskog by mal z klubu odísť. Veľmi zlá sezóna ukázala, že na kapitánstvo v NHL nedozrel. Nie je ani tým typom hráča, ktorý by Coloradu v súčasnej situácii chýbal. Ak bude možno obklopený lepšími hokejistami, jeho čísla pôjdu na hor. Neprajem mu nič zlé, ale nie som úplne o tom presvedčený, že by to tak bolo. Sakic by mal využiť ešte jeho aký-taký potenciál a povesť, a preto by ho mal čím skôr vymeniť za ešte mladšie ročníky a posty, ktoré Avs potrebujú do novej prestavby ako soľ. Landeskog pre mňa zlyhal ako kapitán, nielen pre osobnú skúsenosť, ale pre celý komplexný balíček dobrého a správneho hráča.
David Puchovsky, Slovakia, eurolanche@eurolanche.com
15/02/2017 - 15:00