MS: Ach jaj, Duchene a Barrie
Prebiehajúci šampionát píše aj klasické, negatívne príbehy späté s Coloradom.Pre niektorých hráčov Colorada Avalanche sú tohtoročné majstrovstvá sveta vrcholom sezóny a príjemnou záležitosťou, ktorá ich môže naladiť len a len pozitívne na dlhé, nasledujúce letné mesiace. Lenže medzi reprezentantmi tímu spod Skalistých hôr nájdeme aj dve výnimky, ktoré nás mrzia podobne ako skončená sezóna Avalanche. Matt Duchene a Tyson Barrie nedokázali prekročiť svoje tieň a je ťažké určiť, kto fanúšikov sklamal viac.
Barrie mal našliapnuté na životný turnaj. Po prvých troch zápasoch mal na svojom konte sedem bodov. Nebol to Barrie, ktorý len pred pár týždňami bol v defenzíve jalový. Odrazu to šlo. Nechyboval a plnil si to, čo sa od neho stále očakáva – posiloval útok, bol všade a rýchlo. Lenže prišla prvá pauza pre kanadské mužstvo a z Paríža začali dochádzať podivné správy. Najprv o jeho zranení dolnej časti tela. Potom detaily o tom, že sa vlastne kamarátsky bláznil, respektíve pobil so spoluhráčom na izbe. A aby tejto tragikomédie nebolo málo, môžeme len špekulovať, že tým druhým spoluhráčom bol Nathan MacKinnon, keďže sú obaja dobrí kamaráti a všade chodia spolu. Až ma prekvapuje, že pri coloradskom šťastí sa nezranil aj on. Aspoň na rok...
Barrieho situácia je smutná. Nezachoval sa ako hráč, ktorý má už niečo za sebou, ale skôr ako žiak, ktorý je po prvýkrát v zahraničí na nejakom malom turnaji. Je otázne, do akej veľkej mieri ho ovplyvnil MacKinnon, o ktorom som písal v iných článkoch, z ktorých vám veľmi ľahko môže vyplynúť, že by ma toto jeho správanie neprekvapovalo. U Barrieho však áno. Je to obrovská škoda, že si to takto dokašľal. Mohol sa rozohrať ešte viac a fanúšikom dokázať, že by nemal byť medzi kandidátmi na výmenu. Ako ďalej vysvitlo, kanadský tím Barrieho poslal rovno domov. Žiadne také, že by bol s klubom do posledného zápasu. Aj to nám môže naznačovať, že v reprezentácii javorového listu nebolo všetko s kostolným poriadkom.
Oveľa viac sa pozastavujem a oveľa viac ma trápi Matt Duchene. Po šiestich zápasoch je jedným z mála, málinka Kanaďanov, ktorý nemá na konte ani jeden bod. Áno, ten Duchene, ktorý na medzinárodnej scéne vždy bodoval. Doposiaľ sa na 27 góloch nepodieľal žiadnym smerom. Ak si zoberiete do úvahy môj názor, že MS sa nedajú porovnávať s NHL, keďže v takej Kanade nastupujú spolu top hráči a často hrajú proti takmer amatérskym výberom iných štátov, tak je Ducheneova nula absolútne nepochopiteľná. Čo sa s ním stalo? Ani zďaleka mi nepripomína „starého“ Duchenea, ktorý mal rýchle ruky, dokonalé korčule a vynikajúcu kľučku. Ako keby by som sa díval na o poznanie staršiu verziu. A popritom všetkom nastávajú obavy, že lepšie to už nebude...
Na Ducheneovu nevýkonnosť sa môžeme pozerať rôznymi smermi. Ani jeden nemá s pozitívnymi nádejami do budúcnosti nič spoločné. Po prvé, Duchene sa možno doteraz spamätáva zo spackanej sezóny v Colorade. Vieme, že vždy bol trochu labilný, preto by to nebolo prekvapujúce. Po druhé, možno cíti stále veľký tlak, lebo MS sú stále dobrou príležitosťou ukázať sa pred niektorými skautmi, ktorí o jeho výmenu môžu žiadať svojich generálnych manažérov. Možno chce Duchene hrať tak dobre, aby z Denveru vypadol, že mu to nejde. Po posledné a po najhoršie, ako som už naznačil, Duchene možno dosiahol svoj vrchol pred rokom a teraz to s ním pôjde dolu vodou. Výsledným spojovateľom všetkých troch scenárov je obava obáv – kvôli tomu, čo Duchene ukazuje na MS, spraví z neho nevymeniteľný artikel, resp. nikto nikdy nesplní požiadavky Joe Sakica. A to, či má Duchene odísť alebo nie, je síce kapitola sama o sebe, no z môjho uhla pohľadu to je hotovou vecou. Ako sa to však podarí za danej situácie, bude otázne.
MS našťastie ukazujú aj pozitívne príbehy ako líderstvo Nathana MacKinnona v kanadskom bodovaní, stabilitu Calvina Pickarda a Gabriela Landeskoga, dobrú formu Mikka Rantanena, naberanie skúseností zo strany J.T. Comphera či ukážky dobrej roboty nového obrancu Avs Andreia Mironova. Bohužiaľ, situácia v Colorade je však taká, že do očí v posledných rokoch bijú skôr negatívne kapitoly. Snáď ich bude už len čo najmenej.
David Puchovsky, Slovakia, eurolanche@eurolanche.com
16/05/2017 - 08:00
