Eurolanche

Nekonečný príbeh?

Na úvod je asi nutné podotknúť, že v tomto prípade nejde o rodinnú drámu z polovice 80-tych rokov, aj keď dotyčnému hráčovi bude asi veľmi dobre známa. To že nejde o tento majstrovský kúsok podkladá aj ten otáznik za daným slovným spojením a v samej podstate nejde prakticky o žiaden majstrovský kúsok. V prípade tohto hráča by bolo práveže vhodnejšie použiť úplný protiklad, hoci ten sa hľadá pomerne ťažko.

Jediná spojitosť s daným filmovým dielom tak ostáva len v použitom slovnom spojení a zrejme asi každý tuší koho príbeh v súvislosti s Coloradom Avalanche sa môže javiť ako nekonečný. Aj keď je pravda že v súčasnosti by do úvahy pripadli v podstate „až“ dve mená. V tomto prípade si však treba ešte raz treba prečítať to slovíčko nekonečný a bude teda jasné že asi teda nejde o Matta Duchenea, hoci z určitého hľadiska by sa to tak dalo brať zvlášť ak by veci pokračovali tak ako počas predošlého obdobia.

Teraz však k samej podstate a k tomu menu okolo ktorého sa tu točím ako okolo horúcej kaše, ak teda ešte niekomu nezasvietila pomyselná lampička ako v kreslených seriáloch, tak ide o obrancu Duncana Siemensa. S ním je to na rozdiel od vyššie spomínaného kanadského útočníka o dosť dlhší príbeh, ba naozaj priam nekonečný. Súčasťou denverskej organizácie je totiž od roku 2011 a už podľa jeho pozície na drafte sa mal stať jedným z pilierov prestavby tohto klubu.

Teraz sa už ale píše rok 2017 a od jeho prvého nepriameho kontaktu z NHL ubehlo už viac než 6 rokov, avšak pri pohľade na jeho skúsenosti s najlepšou hokejovou ligou na svete sa skôr javí že od tej doby mal uplynúť maximálne jeden rok. Na svojom konte má totiž za spomínaný počet rokov iba 4 odohrané zápasy, čo ani len nedosahuje priemer čo i len jedného zápasu na sezónu a to sa nedá označiť inak než katastrofa.

Navyše nepochodil ani v príprave na túto sezónu a prednedávnom bol z kempu hlavného tímu poslaný preč, pričom s malou nádejou bol umiestnený na listinu voľných hráčov. Asi je každému jasné prečo s malou nádejou a ak nie tak je potrebné ešte raz si prečítať predošlý odsek. Je síce pravda, že obrancovia na rozdiel od útočníkov dozrievajú o niečo pomalšie, veď svoje by o tom vedeli povedať aj tí ktorí sa aktuálne radia medzi elitu, avšak niekde by mala byť proste hranica toho čo už je príliš.

Tú hranicu by pritom mal prípad menom Duncan Siemens výrazne prekračovať, aspoň z hľadiska väčšiny. V normálne fungujúcej organizácii by totiž už hráč ako on v podstate nemal miesto, alebo aspoň by neustále neboli živené jeho márne nádeje. Jediným pozitívom v jeho prípade je akurát fakt, že aktuálnu zmluvu má len na túto sezónu a daný „nekonečný príbeh“ napokon snáď aj skončí, s dôrazom na slovíčko snáď.

Aj keď sa to človeku nehovorí ľahko ale proste prvotriedny hokej nie je pre neho, hoci sa v juniorskom veku javil ako prísľub. Nie každý predpoklad sa však musí naplniť a práve to platí aj v jeho prípade. Všetko už je potom o nejakej sebareflexii, ktorá ho snáď v dohľadnej dobe privedie na cestu splývajúcu s jeho schopnosťami a svoju ďalšiu kariéru nasmeruje na kurz Európa.