Eurolanche

Vrcholom víkendu na Coors Fielde, ktorý mal byť pripomienkou na časy rivality medzi Detroitom Red Wings a Coloradom Avalanche, bol samotný zápas súčasných tímov. Ako už býva zvykom tímy sa predstavili v retro dresoch. V tomto prípade však, na rozdiel od Alumni, ani zďaleka nešlo o exhibíciu. Išlo o ostrý zápas a tak prvoradé pred užívaním si bola pre jeden či druhý tím bolo víťazstvo. Dotiahnuť svoju mužstvo k nemu mal na jednej strane (pozn. domácej) vo svätyni Semyon Varlamov, zatiaľ čo tréner hostí spoliehal na českú jednotku Petra Mrázka. So zápasmi tohto typu je taktiež vždy spojená aj predzápasová show, ktorá však ani tentoraz nevybočovala z priemeru. Aspoň sa ale človek tým viac tešil na zápas samotný.

Ten začal na pomery zápasov pod holým nebom a obvyklým zdržaniam vo veľmi dobrom čase, pričom vďaka tomuto faktu nevychladli ani hokejisti. Začalo sa vo veľmi svižnom tempe pričom vidieť bolo najmä Mikhaila Grigorenka a taktiež vo forme hrajúceho Jaromeho Iginlu, ktorý takmer profitoval zo strely Tysona Barrieho. Ďalším, ktorý skúšal pozornosť českého brankára bol Blake Comeau. Hosťom nasadené tempo v podaní domáceho tímu robilo obrovské problémy, postupne sa však odhodlávali k útočnému zatlačeniu aj oni. Hneď z prvého výraznejšieho tlaku sa im pritom podarilo to o čo sa domáci len márne snažili, otvorili skóre. Autorom gólu bol Tomáš Tatar, ktorý za svoj presný zásah okrem zapísaných prihrávajúcich hráčov mohol poďakovať aj Carlovi Söderbergovi. Domáci sa veľmi rýchlo snažili o vyrovnanie, keď sa prekvapiť českého gólmana v službách Red Wings snažil prekvapiť Blake Comeau. Čo nevyšlo jemu, vyšlo o niekoľko momentov Nathanovi MacKinnonovi, ktorý svoj projektil skutočne nemohol trafiť lepšie. Zakrátko sa o niečo podobné pokúšal na druhej strane Pavel Datsyuk, avšak našťastie neúspešne. Hostia navyše začínali byť s plynúcim časom čoraz drzejší. Svojou drzosťou si pritom dokázali vybojovať prvú presilovku v zápase, keď na trestnú putoval Andrew Bodnarchuk. Tá ale, ako vo vizuálnom, tak v efektívnom ohľade nebola z ich strany vôbec podarená. Trest takmer nenechal na seba dlho čakať, pekná strela od modrej v podaní Chrisa Bigrasa však letela mimo brány. Predtým neuspel proti Mrázkovi ani Alex Tanguay, druhá tlaková vlna ale nakoniec priniesla úspech, svoje útočné chute naplno predviedol Tyson Barrie. Ten z brankára hostí doslova spravil len štatistu, jeho presný zásah však na požiadanie trénera Blashilla ešte musel byť potvrdený. Prakticky okamžite po góle prišlo zbytočné vylúčenie Codyho McLeoda, ktorý si navyše za svoj prečin musel odsedieť dvojitú dávku. Aj druhá početná výhoda v podaní hostí bola opäť nemastná neslaná, avšak sami sme takmer svojou laxnosťou darovali gól Datsyukovi. Toho sa snažil upokojiť ako správny kapitán Gabriel Landeskog, ruský útočník s dlhodobou nálepkou gentlemana si však nenechal nič len tak.

Program prvej prestávky sa okrem obvyklých náležitosti niesol v znamení ďalšieho hudobného čísla. Na scéne sa predstavila lokálna pop-rocková skupina The Fray, po odohratí jednej zo skladieb ich repertoára sa ale mohlo pokračovať v dôležitom. V úvode druhej časti hry sa chcel ukázať najmä v prvej tretine nevýrazný Matt Duchene. Nasadenie podobne ako v prvej tretine nechýbalo, ale zároveň boli pozornejšie aj obrany oboch celkov. V prvej vážnejšej situácii sa objavil zhruba až po troch minútach Andreas Athanasiou. Tempo v tých momentoch bolo ako označenie nápoja v názve daného zápasu (pozn. light). Oživiť ho mala prvá presilovka domáceho tímu, keď si trest za nedovolený zákrok musel odpykávať Danny DeKeyeser. Nádej na oživenie prišla až po uplynutí trestu pre hriešnika z celku hostí, ktorí sa už v plnom počte odhodlali zaútočiť. Ich akciu potiahol Henrik Zetterberg, jeho dobrý pokus však skončil iba na ešte lepšom Varlamovovi. Potom sa to ale opäť vrátilo do koľají, nebyť bodyčekov nie je sa asi ani na čo dívať. Takým opätovným vybočením bola na jednej strane veľká šanca Alexa Tanguaya a na strane druhej strela nováčikovskej kométy Dylana Larkina. Ďalšou iskričkou do tla bolo ďalšie vylúčenie na strane domácich. Pykať tento krát musel Chris Bigras. Paradoxne sa ale mohli presadiť práve „Lavíny“. Landeskog však v úniku trafil iba konštrukciu brány. Zvuk zvonenia zrejme ešte počul pri svojom pokuse aj Tomáš Jurčo. Početná výhoda tak bola taká, na úrovni presiloviek tohto zápasu, aspoň niečo bolo stále. Pred domácou bránou to napokon horelo až po jej uplynutí. Pokus Darrena Helma si však ani len nenašiel cestu do priestoru medzi tri tyče. Krátko na to došlo pri striedaní hostí k zmätkom a domácim tak bola darovaná presilovka. Tá však, už ani netreba písať. Podobne veľa vzruchu prakticky neprinieslo ani posledných päť minút, ktoré dokonale podtrhovali druhú tretinu. Dôležité ale bolo udržiavanie tesného vedenia domáceho tímu.

Priebeh druhej prestávky, podobne ako samotná druhá tretina, sa niesol v takom pohodovejšom duchu. Každopádne počas nej v programe známej zámorskej televízie zaujala spomienka na hokejový zázrak. Hneď potom sa ale pokračovalo v samotnom vrchole víkendu Stadium Series. Aktívnejšie do záverečnej časti vstúpili opäť domáci avšak ani strela Erika Johnsona, ani pokus Gabriela Landeskoga sa neujali a Iginla mieril vedľa. Studenú sprchu domácim potom pripravil Gustav Nyquist, ktorý sa postaral o vyrovnanie. Domácim ale vyrovnaný stav nevoňal, dokonca ani Codymu McLeodovi. Prinavrátiť vedenie Avs sa snažil taktiež aj Barrie. Svoju vôbec prvú strelu v zápase v týchto momentoch vyslal na bránu aj Nick Holden. Na opačnej strane zahrozil Justin Abdelkader, po jeho pokuse ako bonus nasledoval tlak počas ktorého vypálil na ruského gólmana aj Brad Richards. Počas následného prerušenia potom narobil miernu šarapatu vietor, ktorý rozfúkal provizórnu snehovú pokrievku. To ako by rozhodilo Comeaua, ktorý sa potom dopustil nedovoleného zákroku. V tejto početnej nevýhode, počas ktorej došlo aj k výmene strán, zažívali domáci poriadne krušné chvíle. Nakoniec ju ale bez ujmy prežili a Comeau sa mohol dostať do úniku. Potom však oba tímy, uvedomujúc si riziko, že ďalší gól v ich sieti by mohol znamenať prehru, prepli na režim z druhej tretiny. Ten nanešťastie prišiel do domácej brány, keď nahodenie spoza brány v podaní Helma tečoval za chrbát domáceho gólmana Abdelkader. Hosťom však zrejme vyleteli hlavy do oblakov, čo na okamžité vyrovnanie po rozklade ich obrany využil Alex Tanguay. Za krátko ako bonus, po vylúčení Mikea Greena, prišla vhodne načasovaná presilovka. Trestuhodne však ostala nevyužitá a trest na žiaľ domácich fanúšikov aj prišiel. Bol však takpovediac karmicky šťastný, keď Richardsova strela prepadla za chrbát Varlamova s dávkou šťastia, až sa k tomu prímer nedá nájsť. Pri následnej hre bez brankára ešte zarazil posledný klinec do rakvy Darren Helm. Avs tak podľahli v zápase pod holým nebom Detroitu 5:3.

Napriek tomu, že aj po zápase nasledoval nejaký program, tento záverečný odsek radšej využijem ešte na krátky osobný komentár, hoci to k sumáru nepatrí, ale predsa len bol niečím výnimočný, aj keď opäť šlo iba o obvyklé dva body. Chce sa mi plakať, skoro som zaspal a vstal som doslova na poslednú chvíľu, počas zápasu som však povinnosť písať sumár neľutoval. Po jeho konci však zažívam rozčarovanie, prehrať sme si nezaslúžili, rozhodne teda nie v riadnej hracej dobe a rozhodne nie takým, takým, nenájdem slušného slova gólom. Kiež by sa ale Stadium Series hralo častejšie, nakoľko nasadenie tímu bolo zrazu o niečo väčšie. Aj keď pravda je že zas tu bola druhá tretina z ktorej opäť raz boleli oči. Ale proste za tento výkon sa hanbiť rozhodne nemožno. Sečteno podtrženo ako bolo povedané prehru sme si nezaslúžili, ale taký je hokej.

Smůla, nezkušenost, nevím, co zapříčinilo tak zbytečnou prohru v zápase pod širým nebem proti rivalům z Detroitu. Trochu jsem se obával, že pokud by Avs předvedli stejný výkon, jako v Detroitu, tak že neuspějou. Ovšem bylo to uplně jinak a to v pozitivním slova smyslu. Před přibližně padesáti tisíci diváky na stadioně Coors Field zápas možná byl pro hráče Avs bylo složitý, ovšem znát to na nich moc nebylo. Již od samého začátku se podle očekávání hrálo velmi aktivně, bylo vidět, že hráči obou týmů se na tento zápas velmi těšili. Avs celou dobu hráli stejně dobře, nebo častěji i lépe než Wings, ovšem rozhodly góly, které vůbec nemusely padnout. Podle mě, tak tři góly, které Detroit vstřelil byly naprosto zbytečné a nemuselo k nim vůbec dojít. Skvělá atmosféra hnala hráče obou týmů kupředu, a tak zápas také vypadal, hrálo se v opravdu velkém tempu. Možná hráče Colorada k dobrému výkonu, který podali, povzbudilo vítězství jejich "předchůdců" v Alumni game, která se hrála mmiulou noc. Jedna z celkem hodně věcí, která se mi na hře Colorada velmi líbila, byla oslabení. Celkově odehráli dvanáct minut s méně hráči v poli. S těmito minutami si ale poradili velmi dobře. Zajímavé je, že v zápase nepadl ani jeden gól v přesilové hře. Upřímně jsem od hráčů Colorada čekal horší výkon, překvapili mě, ovšem zároveň i zklamali, když nedokázali udržet alespoň remízu miutu před koncem třetí třetiny. Je to velmi velká škoda, body, o které se hrálo, byly velmi cenné, získat je ovšem dokázali hráči hostujícího týmu.