Eurolanche

Viac noviniek z fanklubu

Rozhovor a stretnutie s Uwe Kruppom

Fanklub Eurolanche cestoval do Nemecka na stretnutie s legendou Colorada Avalanche.

Fanklub Eurolanche oslavuje 10. výročie v tejto sezóne, čo je výbornou príležitosťou organizovať viac podujatí. Fanklub preto zorganizoval počas uplynulého víkendu stretnutie s Uwe Kruppom, autorom rozhodujúceho gólu z finále Stanley Cupu 1996. Išlo o druhé hráčske stretnutie potom, čo sa fanklub stretol so Stevenom Reinprechtom v Nemecku, minulý rok v novembri.

Dokopy šesť členov Eurolanche z Nemecka, Slovenska a Švédska (pôvodom z Colorada) strávili jeden víkend v Berlíne, ktorý odštartoval zápasom nemeckej ligy medzi Eisbären Berlin a Kölner Haie. Kruppov Berlín prehral 1:2 po nešťastnom priebehu zápasu. Šéf miestneho komunikačného oddelenia po stretnutí privítal členov Eurolanche na pozápasovej konferencii. O pár minút nasledovalo 30-minútové stretnutie s Uweom, ktorý fanúšikom odpovedal na všetky otázky, rozdal desiatky autogramov a s každým sa odfotil. Z Uweho rozprávania bolo cítiť, že bol rád, keď sa mohol podeliť o spomienky na úspešnú časť svojej kariéry s fanúšikmi Colorada Avalanche. Všetci členovia Eurolanche budú mať šancu vyhrať Uweho podpisy v rôznych súťažiach v tejto sezóne.

Ďalšie dva dni boli o spoznávaní Berlína, keďže všetci účastníci ho navštívili po prvý raz. Členovia Eurolanche navštívili najznámejšie pamiatky v meste, ako napríklad Brandenburskú bránu, Checkpoint Charlie, Berlínsky múr alebo budovu Ríšskeho snemu. Všetky fotky zo stretnutia a z výletu si môžete pozrieť v samostatnej fotogalérii.

Pozrite si TU celú fotogalériu zo stretnutia a výletu

Kruppa si vybralo Buffalo Sabres na drafte v roku 1983 z celkového 214. miesta potom, čo ho v Nemecku objavil Scotty Bowman. V NHL a AHL debutoval v sezóne 1986/87 a hneď vyhral Calder Cup. Jeho kariéra v Buffale trvala štyri roky, počas ktorých sa z neho stal len druhý hráč z Nemecka, ktorý sa zabýval v NHL. Bol taktiež druhým Nemcom, ktorý si zahral v NHL All-Star Game.

Krupp bol vymenený do New Yorku Islanders, kde strávil tri sezóny. Napokon skončil v sezóne 1994/95 v Quebecu Nordiques, odkiaľ sa presťahoval s tímom do Denveru. Hneď v prvom zápase v histórii Colorada utrpel zranenie, ktoré ho vyradilo z hry na dlhú dobu a do akcie sa vrátil až koncom základnej časti. V play-off sa predstavil vo všetkých zápasoch a v treťom predĺžení rozhodujúceho zápasu č. 4 proti Floride Panthers vstrelil gól, ktorý znamenal pre Colorado prvý Stanley Cup.

V roku 1998 podpísal zmluvu s Detroitom Red Wings, kde sa znovu stretol so Scotty Bowmanom a v roku 2002 pridal ešte jeden pohár. Nakoniec ukončil kariéru štyrmi zápasmi v sezóne 2002/03 v drese Atlanty Thrashers.

Krupp je úspešným trénerom v Nemecku od roku 2005. Pod jeho palcom dosiahla nemecká reprezentácia dva najväčšie úspechy posledných rokov, keď najprv doviedol juniorov späť do „A“ kategórie a v roku 2010 sa so seniorským tímom dostal do semifinále majstrovstiev sveta (v rovnakom roku, kedy koučoval na olympiáde). Od roku 2011 je trénerom v nemeckej lige, kde prvé štyri roky trénoval Kölner Haie a následne berlínsky klub. V Kolíne trénoval aj svojho syna Björna Kruppa. V roku 2013 sa stal najlepším trénerom nemeckej ligy. V NHL bol sedem rokov najvyšším hráčom s výškou 198 centimetrov.

Prvá otázka: Kde je ten puk?

Myslím si, že ho má Pierre Lacroix. Myslím si, že som počul, že puk nejako skončil u neho potom, čo sme dali gól. To je naposledy, čo som o puku počul. Ak ho nemá, tak je stratený.

Ako si spomínaš na ten gól? Bol si prekvapený, že padol?

Pamätám si, že sme hrali dobrý zápas. Bolo to dosť vyrovnané. Šance boli na oboch stranách. Myslím si, že sme ich mali viac, alebo John Vanbiesbrouck predviedol niekoľko neskutočných zákrokov a Patty (Roy) sa tiež ukázal. Bol to skutočne dobrý zápas. Samozrejme, že sme neboli pod veľkým tlakom. Vedeli sme, že to môže byť pre nás rozhodujúci duel, keďže sme Panthers pritlačili k múru. Ak existuje pocit pohodlnej situácie, tak sme ju prežívali. Vedeli sme, že nám stačí hrať a udržať to.

Môžeš opísať, čo sa stalo po zápase? Boli nejaké oslavy, keďže ste boli na ihrisku súpera?

V prvom rade musím povedať, že jazda Floridy v play-off bola ako príbeh o Popoluške. Pamätám si, že si to ich fanúšikovia vážili. Keď vyhráte v predĺžení, zápas sa jednoducho skončí. Oslavovali sme na ľade, ale v hľadisku bolo stále dosť ľudí. Pogratulovali nám a musím povedať, že boli vďační. Bol to pre nás špeciálny moment, avšak v rovnakej chvíli sme rešpektovali úspech Panthers. V NHL boli noví a dostali sa až do finále. Museli sme im vzdať rešpekt rovnako, ako keď sme oslavovali a pred cestou, ktorá nás čakala.

A čo tvoj deň so Stanley Cupom v Nemecku?

Nezobral som ho tam. Strávil som 25 rokov kariéry v Severnej Amerike. V Nemecku moc nie, až na zopár výletov počas leta. Keď sme vyhrali Stanley Cup, Colorado sa pre mňa stalo mojim domovom, čo mi dávalo zmysel, aby som môj deň s pohárom strávil s priateľmi a rodinou práve tam. Bolo to pekné.

Pozrite si TU celú fotogalériu zo stretnutia a výletu

Si v kontakte s niektorými hráčmi Avalanche z tvojich čias?

Áno. Myslím si, že nikdy nestratíš kontakt so spoluhráčmi, hlavne s tými, ktorí sú stále aktívni v hokeji. Stretávaš ich na drafte alebo podobných podujatiach. Veľa z nich pracujú ako tréneri. So Sylvianom Lefebvrem sa stretávam preto každé leto. Videl som aj Joe Sakica a Craiga Billingtona. Keď som trénoval národný tím, videl som Petra Forsberga, keďže bol pre Švédsko konzultantom. Všeobecne, spoluhráčov vídaš všade, pretože hokejový svet je malý. Vyzerá to tak, že veľa spoluhráčom z víťazného tímu zostalo naďalej pri hokeji. Stretol som aj Valeriho Kamenskyho, Alexeja Gusarova a Pattyho, s ktorým som v kontakte odvtedy, keď začal trénovať v Quebecu Remparts. Neskôr trénoval Colorado, čo považujem za dobrý krok. Bolo to zaujímavé sledovať, ako sa celá situácia vyvinie. Podelili sme sa o krásne spomienky. Myslím si, že čas a úspech, ktorý si si užil s tímom, vytvára puto. Aj keď so spoluhráčmi nehovoríš pravidelne, tak ich stretávaš a do piatich minút sa cítiš, akoby ste boli uprostred sezóny. Chalani sa nemenia. Zabávači sú stále zábavní, tichí sú stále tichší. Boli sme vynikajúcim tímom a stali sme sa takou rozšírenou rodinou.

Venuješ sa stále psím záprahom?

Začal som s tým po skončení s hokejom. Nemyslel som si, že budem pôsobiť pri hokeji. Skutočne som si myslel, že ranč v Montane a psi sú niečo, čo by som chcel robiť. Ale nikdy nevieš, čo ti život nové prinesie. Prišli nové príležitosti a navštívil som trénersky program. Je to zábavné, ale ako tréner máš menej času ako hráč. Keď si hráčom, musíš sa o seba starať, zostať vo forme a spĺňať všetky predpoklady, ako byť dobrým hráčom. Ale ako tréner, si zapojený do všetkého. Nanešťastie, psi si vyžadovali viac času. Museli sme ich presťahovať do Paríža. Mali sme niekoľko dobrých psov a spravili sme všetko preto, aby skončili u dobrých majiteľov. Chýba mi to. Je to niečo, čomu som sa venoval dlhý čas a bolo to veľkou súčasťou môjho života. Trénerstvo je však pohlcujúce. Nie je čas na nič, ako len byť trénerom.

Považuješ kariéru v Avalanche za najúspešnejšiu časť svojej kariéry?

Bola to určite najúspešnejšia časť. Zahrňuje to aj môj čas v Quebecu, keďže prechod Nordiques k Avalanche bol skutočne zaujímavom aspektom môjho pôsobenia v tíme. Už nikdy potom, ani predtým, nebola moja kariéra tak zábavná a ocenená ako počas pôsobenia v Avalanche. Ľudia však zabúdajú, že to bolo po tvrdej práci. Hrať v NHL je privilégium, všetci preto robia všetko. Bolo to vynikajúce hrať za Avalanche, pre ich fanúšikov a žiť v krásnom Colorade. Život bol dobrý.

Máš nejakú radu pre súčasný tím Colorada?

Je to skutočné ťažké, keď prehrávaš, lebo každý sa sústreďuje na negatíva. Fanúšikovia chcú vidieť tím vyhrávať. Chcú podporovať víťazný tím. Je veľa aspektov, ako viesť tím v NHL. Na jednej strane, Colorado prežíva skutočne náročný čas, ale na druhej strane, je to skvelá príležitosť, príležitosť prebudovať tím cez draft, ak je tím v pozícii vybrať si jedného alebo viacerých talentov na drafte. Ak sa pozrieš na to spätne, ako Avalanche vyhrali svoj prvý Stanley Cup, uvidíš, že to bolo vďaka draftom, keďže Nordiques mali niekoľko zlých sezón. Ak by si sa opýtal Joea, bolo ťažké hrať za Nordiques. Myslím si, že Avalanche budú pokračovať v ťažkých časoch, ale hráči, ktorí dospievajú ako MacKinnon, Duchene alebo Landeskog sa dajú dokopy. Musí tam byť zohraná skupina, ktorá sa naučí vyhrávať zápasy. Videli sme, akí sú talentovaní. S Pattym na lavičke spravili dobrú prácu. Teraz dospievajú spolu a naučia sa ako vyhrávať. Musíš prehrať nejaké zápasy, aby si si zlepšil hru a tvoj celkový výkon, aby ste boli nakoniec úspešným tímom. Tím Avalanche zo sezóny 1995/96 zažil ťažké časy v Quebecu predtým, než sa presťahoval. Ľudia na to zvyknú zabúdať. Druhý tím z roku 2001 bol iný, pretože Pierre zostavil tím s cieľom vyhrať všetko. Prvý tím bol však zostavený na základe draftov a Lindrosovej výmeny. Existujú teda rozdielne cesty k úspechu. Stále im fandím, pretože sú stále mojim tímom. Želám im to najlepšie. Rád by som videl znovu ich úspech.

Existuje špeciálny dôvod, prečo nosíš číslo 4? 

Keď som vyrastal, číslo 4 znamenalo pre mňa to isté, čo Bobby Orr pre Severnú Ameriku. V Nemecku sme mali hráča, pre ktorého bol top hráčom práve Bobby Orr. Preto si zobral jeho číslo, pretože spravil v hokeji revolúciu. Jeho meno je Udo Kießling a myslím si, že jeho dres je v Sieni slávy, pretože hral väčšinu zápasov za nemecký národný tím. Bol skutočne špeciálny hráč. Keď som mal 18, hral za Cologne Sharks, kde som vyrastal. Mal som príležitosť spraviť svoje prvé kroky profesionála po boku s ním. Samozrejme, že som vtedy nemohol dostať jeho číslo, takže keď som prišiel do Buffala, zmenil som si číslo 40 na 4. Nechal som si ho aj v ďalších kluboch ako Avalanche, Islanders a Nordiques. Je to skvelé číslo pre obrancu. Veľa dobrých obrancov ho nosilo. Aj dnes, keď niečo robím na ľade, chcem stále číslo 4.

S akým najtalentovanejším hráčom si hral? Z tvojej generácie, alebo aj z Colorada.

Ťažká otázka. Ak by som mohol dať puk niekomu, s kým som hral, v tesnom zápase a povedal by som mu, aby ho pre nás vyhral, vidím tam iba jediné meno – Joe Sakic. Nie je to o tom, že by mal najviac talentu, keďže sme mali veľa talentovaných hráčov ako Petra Forsberga a Valeriho Kamenskyho. Ale Sakic mal špeciálny set schopností. Neviem, ako to mám opísať. Bol úžasný hráč. Je skvelý chlapík a spoluhráč. Bolo to pre mňa privilégiom hrať s ním a vyhrať s ním Stanley Cup.

Bol si v hľadisku, keď dal pohár Rayovi Bourqueovi?

Nie, nebol som, ale pozeral som to v televízii. Bol to hráč, okolo ktorého by ste chceli postaviť svoj tím. Musíme vzdať úctu Pierrovi Lacroixovi za to, že vybudoval tím, ktorý bol ako rodina a tak sa k nám aj choval. Bol tam vždy pre nás všetkých. Okrem hokeja sme mali svoje osobné životy a Pierre nám pomáhal aj v tejto oblasti. Bol výborným generálnym manažérom. Bol úplne zanietený v tom, čo robil. Všetko robil od srdca a ako hráč si mohol cítiť spojenie s manažmentom. Bolo to iné, keď som hral v Detroite, ale keď to teraz spätne analyzujem z trénerského postu, mnoho vecí mali organizácie spoločné a robilo ich to úspešným. Ako som povedal, Pierre bol špeciálny. On a jeho manželka boli lepidlom, ktoré nás držalo pohromade, ak sme sa dostali do ťažké situácie. Ako jednotlivcov, tak ako aj tím. Nemôžeš vyhrávať, ak nemáš okolo seba špeciálnych ľudí a Pierre ním jednoznačne bol. Ak sa pozrieš na jeho históriu, keď bol hráčskym agentom, nezastupoval hráčov ako klientov, ale ako skôr rodinných príslušníkov. Časom sa na toto celé pozeráš, ako to všetko fungovalo. Všetko sa robilo s vášňou a od srdca. Inak by sme nemali šancu vyhrať Stanley Cup.

Je šanca, že sa k Avalanche niekedy znovu pripojíš?

Teraz som trénerom v Nemecku. Nie je to rovnaké ako s hráčmi, ktorí môžu odísť, keď sú dobrí – napríklad z juniorky k profesionálom. Pracujú na sebe. Ako hráč máš predstavu o tom, o čom bude tvoja cesta kariérou. Lenže pri tréneroch to je iné. Máš prácu na nejaký čas, ktorý je ohraničený. Zvyčajne sa ti potom otvoria ďalšie možnosti. Ale vždy časovo obmedzené. Či už som bol alebo som v kontakte s Coloradom, musím povedať, že teraz niekde pôsobím, mám zmluvu a poslanie. Tu, v Berlíne, máme veľké ciele. Je tu vízia spraviť tím znovu úspešný ako v minulosti. To je moja priorita. Samozrejme, že sledujem, čo sa deje v Colorade a bolo by mi cťou, ak by som dostal telefonát so žiadosťou o pomoc v akejkoľvek forme. Ako som už však povedal, je to niečo, čo sa nedá ľahko predpovedať. Moje srdce tam stále je, takže ak by sa ma niekto opýtal na pomoc, bolo by mi cťou a spravil by som preto všetko. Hokej je veľký biznis a môžeš pomáhať rôzne – od rozvoja hráčov, po trénerstvo či skauting. Ale teraz mám prácu tu a Berlín je skvelé mesto.

Pozrite si TU celú fotogalériu zo stretnutia a výletu

V akej aréne si neznášal hrávať?

Neznášať je silné slovo. Na začiatku mojej kariéry, keď som bol v Buffale, len ťažko sme vyhrávali v starej Boston Garden. Bola to malá budova s oblými rohmi. Bruins boli doma veľmi dobrí. Taktiež starý Montreal Formu alebo Maple Leafs Garden boli ťažké miesta, kde sa hral hokej.

 

David Puchovsky, Slovakia, eurolanche@eurolanche.com
10/01/2017 - 08:00