Eurolanche

Sumár Eurolanche on Tour XIV

Sumár z výletu do Colorada som naposledy písal pred 15 rokmi, teda v sezóne 2008/09, keď sme sa po prvýkrát pozreli do vysneného štátu v rámci ešte Eurolanche Invasion I. Povedal som si, že to zopakujem práve tentoraz pri Eurolanche on Tour XIV z dôvodu jedinečnosti štrnásteho výletu Eurolanche. Stalo sa to totiž po prvýkrát, keď sme mali možnosť vidieť na vlastné oči play-off. A to rovno hneď tri zápasy Colorada Avalanche proti Dallasu Stars.  

Navštíviť vyraďovaciu fázu bol môj sen odjakživa. Chcel som naň dostať Eurolanche, no uvedomoval som si, že existovalo viacero faktorov, ktoré boli proti - finančná náročnosť, krátke trvanie a vybavovanie na poslednú chvíľu pre charakter samotného play-off a rozpisu jeho zápasov. Preto to do poslednej chvíle vyzeralo, že sa to nepodarí. No spomedzi našich členov sa našli dvaja českí fanúšikovia, Matěj a Robert, ktorí boli odhodlaní ísť za každú cenu. Neuveril som tomu až do momentu, kedy sme odrazu mali kúpené letenky a lístky na tri zápasy...

Tri zápasy ako tri zápasy. Keďže išlo o jednu sériu druhého kola play-off, netušili sme, či ich aj všetky uvidíme. V hre bol aj scenár, že sa všetko skončí veľmi rýchlo a po prvom, istom zápase, sa budeme v Colorade po zvyšok týždňového pobytu "na seba pozerať".  

Let z Viedne cez Frankfurt bol úplne bezproblémový. Dokonca ani na imigračnej kontrole v Denveri či v požičovni áut sme nečakali dlho. Všetko išlo ako po masle. V Denveri nás privítalo slnečné a veľmi teplé počasie. Písal sa máj, leto sa začínalo a teplo nás sprevádzalo po celý pobyt. Aký to bol kontrast oproti všetkým predošlým výletom! A neboj zďaleka jediný.

Z požičovne sme sa ihneď presunuli do Ball Areny, kde nás čakal štvrtý zápas série za stavu 2-1 pre Stars. Išlo o veľa. Bohužiaľ, viac ako výkon na ľade nás potešili stretnutia s našimi priateľmi v hľadisku. Hráči, akoby mali drevené nohy. Prehra 5:1 bola okorenená predzápasovým oznamom o Nichuskinových problémoch, ktoré ho vyradili na ďalší polrok. Úprimne vám poviem, že zlosť za jeho tretie zlyhanie bola cítiť po celom štadióne i v jeho zákulisí. Niečo podobné som ešte nezažil.  

Prvý celý deň v Denveri sme zažili neskutočne veľa aktivít. Keď sa tak spätne na to pozerám, nemali sme moc na výber - do USA sme takmer vždy išli na viac ako dva týždne, tentoraz sme museli všetko stihnúť za sedem dní. Preto sme začali vymetaním všetkých možných obchodov. Začali sme obchodmi v centre Denveru, ale aj mimo neho. Nemohol chýbať oficiálny obchod v hale, Altitude Authentics, ale aj pekná jazda do mestečka Boulder za špeciálnymi puzzle. Tých zastávok bolo naozaj dosť. Na večeru sme boli pozvaní k priateľovi Eurolanche, Kenovi a jeho rodine, ktorý výpravu fanklubu hostil po druhýkrát za sebou.  

Ani nie po 48 hodinách sme boli znovu na denverskom letisku. Oproti roku predtým sme do Dallasu nemali čas šoférovať, išli sme letecky. Takže play-off rovno na ľade hostí! Atmosféra v American Airlines Center bola fantastická. Žiadne dlhé, tiché pauzy ako v základnej časti. Keď si k tomu pridáte výhru 5:3, Makarov famózny výkon a zníženie stavu série na 2-3, boli sme v siedmom nebi.  

V Dallase sme plánovali byť len zopár hodín, prespať a ísť domov. V meste nebol čas na nič iné, akékoľvek aktivity uzemňovali vysoké horúčavy nad 30 stupňov, aby sa v deň návratu premenili na obrovskú búrku, ktorá spôsobila zrušenie nášho letu. Ďalší najbližší odlet do Denveru? O 14 hodín neskôr. Keďže vonku zúrila matka príroda, celý ten čas sme museli byť na letisku. Dnes sa na tom už len smejem, ale aj takáto nuda priniesla niekoľko vtipných momentov, na ktoré si z pohľadu priamych účastníkov radi spomenieme. Napadajú mi aj nejaké naše interné vtipy (Ahoj, Roberte!), ale tie si nechám pre seba, haha.  

Do Denveru sme prileteli o tretej ráno a boli sme vďační Chrisovi, ktorý pre nás prišiel a odviezol nás k autu, ktoré sme nechali pri jeho dome. Nevyspávali sme, nemohli sme stratiť ani deň. Doobeda sme išli autom rovno na vrchol Pikes Peak do výšky 4302 metrov nad morom! Znalci a pamätníci si spomínajú, že na túto horu chodí zubačka a že raz (z dvoch pokusov) sa vlak dostal úplne nahor. Tentoraz sme išli autom. Na naše šťastie sme tesne pod vrcholom zistili, že cestárske auto odstraňovalo posledné nánosy námrazy, aby nám ako medzi prvými v letnej sezóne uvoľnilo cestu až nahor. Videli sme neskutočné výhľady, ale vonku sa dal vydržať len pár sekúnd, aj keď už bol máj.  

Avs nakoniec večer prehrali 1:2 v druhom predĺžení a boj o Stanley Cup sa pre nich skončil. Bol to zápas nepremenených tutoviek a rozhodol ho nikto iný než Duchene. Sen o sledovaní zápasu č. 7 v českej hokejovej reštaurácii SoBo 151 sa rozplynul... Málokedy som mal toľko nervov a stresu ako v ten večer. Nakoniec som sa upokojil. Išlo len o šport a bol som v prvom rade nadšený, že sa nám to podarilo a že sme boli taká super mini partia. V jednej z prestávok sme sa dokonca stretli s Marcom Moserom a Jakeom Schroederom.

Eurolanche on Tour XIV ešte priniesla prechádzku v centre Denveru, jazdu do mestečka Fairplay a prvú návštevu len v lete otvoreného múzea South Park mapujúceho prvých dobyvateľov štátu Colorada (je to fantastické miesto, škoda, že je väčšinu roka zatvorené), vyhliadkové jazdy v horách i rezervácii s bizónmi, premiérove nahliadnutie na miestny futbalový štadión Colorado Rapids, návštevu amfiteátra a rozlúčkový večer v SoBo 151 s našimi priateľmi korunovaný hodinovou prechádzkou k Ball Arene s Jesseim.

Autor tohto sumáru je v strede na fotografii.

Bol to nadupaný, nezabudnuteľný týždeň. Eurolanche sa znovu zapísal do histórie a dosiahol niečo, čomu som ešte krátko predtým neveril. Aby som nezabudol, ďakujem všetkým našim americkým priateľom za podporu, ako aj americkej televízii FOX 31 za rozhovor - premiérovo rovno v rannom, živom vysielaní už druhý deň po prílete do USA. Znovu sme sa cítili ako doma a budeme veriť, že ďalší návrat Eurolanche na play-off sa skončí víťazným zápasom.

Nevynechajte:

• Denník v slovenčine/češtine 
• Fotogaléria
• Eurolanche na Instagrame
• Eurolanche na X
• Eurolanche na Facebooku