Odstúp! Odstúp! Odstúp! Odstúp!

Keď som písal naposledy komentár „Je čas zobudiť sa“, tak som ho myslel vážne. Lenže v Colorade Avalanche sa stále niekto nezobudil a vyzerá to, že v tejto sezóne sa ani nezobudí. Nie je pravda, že americkí fanúšikovia sú stále optimisti a žerú všetko, čo im organizácia predostrie. Už aj Denver Post si všimol, že mnoho z nich kritizujú Patricka Roya a žiadajú jeho odstúpenie. Žiadam ho aj ja a na nasledujúcich riadkoch vysvetlím prečo.
Keď Roy prišiel do Colorada pred dvoma rokmi povedal, že chce mať v tíme atmosféru naladenú na Stanley Cup. Povedal to, čo sme mu vtedy všetci s prepáčením zožrali. Konečne sa postavil do šatne chlap, ktorý jasne vytýčil cieľ, o ktorom sme roky snívali. Úprimnosť a cieľavedomosť nadovšetko. Lenže jeho vyjadrenia akurát tak uspokojili fanúšikov a nikoho iného. V nedávnom rozhovore na istej slovenskej stránke sa slovenský športový psychológ vyjadril, že prehnane motivované reči, a hlavne výroky s jasne stanoveným dlhodobým cieľom nikdy nebudú mať v športe úspech. Hovoriť o tom, že ideme na Stanley Cup znie skvelo, ale práve podľa ďalších odborníkov to je veta, ktorá môže zničiť celý tím. A to sa práve v Colorade deje a nie je to prvýkrát, čo Roy niečo svojimi výrokmi zničí.
V play-off 1998 sa stretli proti sebe vtedy najväčší športoví rivali Colorado a Detroit Red Wings. Detroit viedol v sérii 2:1. Roy sa vtedy na tlačovke chytil mikrofónu a začal obsiahly monológ o tom, ako Colorado ďalší zápas vyhrá. Motivačná reč hodná nuly. Odsúdili ju nielen denverské médiá, ale aj Adrian Dater po rokoch vo svojej knihe o rivalite medzi klubmi. Prečo? Lebo Avs ďalší zápas prehrali 0:6 a aj keď vyhralo nasledujúci rovnakým skóre, nakoniec sa zo série porúčali. Roy chcel tím motivovať, ale na miesto toho si pripravil pôdu pre obrovský debakel. NHL nie je Hollywood, kde motivačné reči rozhodujú veľkolepé zápasy tisícročia. NHL je okrem iného tiež o tvrdej psychológii a psychike. Kto ju nezvláda, neuspeje. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale Roy tú svoju nezvládal už ako hráč. Raz rozmlátil šatňu trénera Boba Hartleyho, lebo ho stiahol zo zápasu a tak si víťazstvo do štatistiky zapísala jeho dvojka Craig Billington.
Royove vyjadrenie o Stanley Cupe je staré dva roky. Pozrime sa však na jeho najčerstvejšie výroky, ktoré zazneli po tragikomickom zápase s Floridou Panthers.
„Bol som spokojný, ako sme hrali 5 na 5. Myslím si, že sme zvládli svoju hru veľmi dobre. Myslím si, že sme spravili veľmi veľa dobrých vecí.“
Neveríte? Prečítajte si to na Denver Poste. Roy hovorí v podobnom duchu o každom poslednom zápase, ktorý sa skončil hanebnou prehrou. Akoby sa nič nedialo. Áno, miestami vo svojich vyjadreniach priznáva, že niečo nešlo, ale vo všeobecnom hodnotení je spokojný. Panebože, bol tohto vôbec schopný Joe Sacco? Nemusím mať trénerskú licenciu, aby som pri pohľade na tabuľkové umiestnenie Colorada a výkony jeho hráčov vedel, že určite nie je väčšina vecí v poriadku.
Podobné výroky sú podľa mňa typickou Royovou aroganciou, ktorá ho nikdy neupustila. Stačí si prečítať jeho životopis z čias pôsobenia v juniorke za posledné roky. Konflikty, problémy s políciou... Je to stále ten istý Roy. Stále ten istý Roy, ktorý dokáže tímu rovnako pomôcť, ako ho potopiť. Lenže tá pomoc je stále nikde. Nepodarený posledný ročník je akoby víťaznou érou v porovnaní s tým, na čo sa pozeráme teraz. Nedá sa na to pozerať. To je fakt. Nemám chuť si pozerať zápasy ani po príchode z roboty domov. Tobôž nemám chuť vstávať v noci a sledovať živé mŕtvoly, ako nevedia dať gól. Zdá sa, že výsledky z prípravy predsa len mali nejaký význam. Až na pár doslova šťastných momentov je Colorado bezzubé a tragické ako nikdy predtým.
Keď už spomínam Royovu aroganciu, tak tu je dôležitá časť, ktorú by ste mali vedieť. Bohužiaľ, nemôžeme sa s vami podeliť o úplne všetko, čo na výletoch v Colorade v rámci Eurolanche Invasion prežijeme. Ak by ste to totiž vedeli, stratili by ste ilúzie o tomto tíme, o niektorých hráčoch... Ale myslím si, že v kontexte neustálej a slepej obhajoby Roya a jeho trénerských schopností je nutné uviesť nasledovné. Roy neznáša svojich fanúšikov a fanúšikov Colorada Avalanche. Ak sledujete amerických fanúšikov, ktorí sa v Denveri fotografujú s hráčmi Avalanche, tak nie je náhoda, že mať fotku s Royom je veľká rarita. My, z Eurolanche, vieme toho svoje. V Denveri sme boli dvakrát za posledné dve sezóny. Počas prvej Royovej na trénerskej lavičke sa pri nás vôbec po zápase nepristavil. A to sme stáli vo VIP zóne a často ako jediní fanúšikovia, ktorí boli ochotní na hráčov a neho čakať vyše hodiny po zápase. Nepomohli reči o tom, že sme Európania, že sem chodíme raz za rok na pár duelov. Ani sa na nás nepozrel. Prešiel a bol fuč. Zmena nastala až na poslednej Invasion. Poprosil som jedného z jej účastníkov, aby skúsil na Roya francúzštinu. Skúsil a Roy sa ďalší zápas pristavil na zopár sekúnd tak, že aspoň traja z ôsmich fanúšikov sa s ním stihli odfotiť. Rovnaké skúsenosti majú aj iní fanúšikovia. Roy sa nepristavuje ako hráči, pozerá do zeme a ide ďalej. Nepomôže vám ani to, že ste za ním prišli z druhého konca planéty. To, že sa o tejto téme veľa nehovorí je Royova zásluha. K novinárom sa správa ako k svojej manželke. Je milý, vtipný, pozorný. Srandičky. Otvorené odpovede. Žiadne arogantné vety. Verte mi, že ja som zažil Roya na tlačovke. Roy v miestnosti s novinármi je iný Roy. Nespoznali by ste ho.
Nebudem podkopávať Royov prínos Coloradu. Ako hráč bol kráľ a hlavne vďaka nemu tím vyhral dva Stanley Cupy. Toto mu nikto nikdy nezoberie. Ak ho niekedy niekto bude kritizovať rovnako ako ja dnes, tak to bude vždy len za jeho trénerské nepodarky. Veď sama história NHL na čele s Wayneom Gretzkym nás naučila, že nie je nikde garantované, že z hviezdneho hráča bude hviezdy tréner. Preto pre Roya nebude hanbou, keď odíde dnes preč. Bude to len ďalší podobný prípad do histórie ligy. No jeho prínos ako hráča zostane nepoškvrnený a my na neho nikdy nezabudneme.
Po prvom veľkom lockoute sme vedeli, že Avalanche čaká niekoľkoročná prestavba. Odhadol by niekto, že sa v nej budeme nachádzať aj po desiatich rokoch? Už to nie je sranda. Colorado má veľké problémy, ktoré ho môžu dostať do nekonečnej slučky, z ktorej sa tak skoro nedostane. Hrozí, že mnohí z nás sa ďalšieho Stanley Cupu už nedožijú. Tímu nepomôžu ani vysoké draftové výbery, ani skúsení veteráni. Pôjde dolu, kde zostane zapadnutý prachom. Nikdy som nemal v živote horší pocit z hokeja Colorada Avalanche ako teraz. Bojím sa, že to skončí totálnou katastrofou. Je len na Joshovi Kroenkovi, či chce, aby sme si jubilejnú 20. sezónu v Denveri pamätali ako najhoršiu v histórii klubu, alebo ako najhoršiu v histórii klubu, ktorú spôsobil Patrick Roy. Nie je hanba priznať si svoje chyby, ale hanba je držať sa kormidla za každú cenu. A zo sebou ku dnu ťahať nielen svoju posádku, ale aj tisíce nevinných fanúšikov, ktorí chcú už konečne vyhrávať...
Roy, odstúp, odstúp, odstúp, odstúp.
Akých hráčov ešte potrebuješ? Kto ti v kádri chýba? Veď za tie dva roky si si stihol do tímu doviesť veľa hráčov len kvôli tomu, že sú tvoji kamaráti, alebo za teba niekedy hrali. Ale ani to kádru nepomáha. Nič sa nedeje. Talentom nabitá súpiska nevie dávať góly a je psychicky na dnes. A Kronke platí, platí, platí.
Roy, odstúp, odstúp, odstúp, odstúp.
PS: Ak by mal niekto pochybnosti nad tým, či treba zverejňovať negatívne komentáre, tak si môže prečítať knihu Adriana Datera „Blood Feud“ o rivalite s Detroitom. Nachádzajú sa tam prepisy komentárov novinárov z Denevr Postu, ktorí nielenže nešetrili Detroit, ale ak Colorado prehrávalo, tak mu vedeli naložiť vo veľkom štýle. V tom čase o Avs dokonca písali nie iba klasickí novinári, ale aj dvaja komentátori/stĺpčekári. Preto je kritika úplne správna. Ak by mali písať svoje komentáre dnes, tak by to asi papier už nevydržal. Netreba zdôrazňovať, aký vplyv mali ich komentáre. Po jednom z nich musel Pierre Lacroix vymeniť svojho vlastného syna Erica preč z Colorada...
PS2: Tento článok bol napísaný ešte predtým, ako sa jeho autor dozvedel o Soderbergovom výroku na adresu Roya.
David Puchovsky, Slovakia, eurolanche@eurolanche.com
29/10/2015 - 08:00