Exkluzívny rozhovor so Shjonom Podeinom
Fanklub Eurolanche prináša rozhovor so Shjonom Podeinom, ktorý s Avs v roku 2001 vyhral svoj jediný Stanley Cup.Shjon Podein bol draftovaný Edmontonom Oilers zo 166. miesta v roku 1988. Svoju juniorskú kariéru strávil v univerzitnej NCAA, kde obliekal dres University of Minnesota-Duluth. Profesionálny hokej okúsil prvýkrát počas sezóny 1990/91, počas ktorej hrával na farme Oilers v AHL. Po svojom debute v drese Oilers sa Podein predstavil na dvoch majstrovstvách sveta po sebe. Podein sa s postupom času vyprofiloval ako špecialista na oslabenia, ktorý sa nebojí hrať do tela. V prvých dvoch sezónach svojej profesionálnej kariéry sa v oboch prípadoch tešil zo zisku Calder Cupu pre víťaza AHL.
Podein v drese Oilers nedostával na ľade priveľa priestoru, kvôli čomu sa v roku 1994 po otvorení trhu s voľnými hráčmi rozhodol upísať Philadelphii Flyers. V drese Flyers odohral vyše 300 zápasov a v roku 1997 sa s tímom prebojoval až do finále Stanley Cupu, v ktorom však podľahli Detroitu Red Wings. 12. novembra 1998 vymenili Flyers Podeina do Colorada Avalanche za Keitha Jonesa. Sezóna 2000/01 bola jeho najúspešnejšou v NHL – nad hlavu dvihol svoj jediný Stanley Cup a strelil 15 gólov, čím prekonal svoje kariérne maximum. V play-off pridal ešte dva presné zásahy.
11. februára 2002 bol Podein opäť vymenené, tentokrát k St. Louis Blues za Mikea Keana. Nasledujúca sezóna bola jeho poslednou v NHL. Po nej smerovali Podeinove hokejové kroky do Švédska, kde dve sezóny obliekal dres Växjö Lakers HC hrajúcich v druhej najvyššej švédskej lige. Sezónu 2005/06 strávil v Japonsku, kde hrával vo farbách Nikko Icebucks. Po sezóne sa rozhodol ukončiť svoju hráčsku kariéru.
V roku 2001 vyhral Podein za svoje aktivity mimo ľadu King Clancy Memorial Trophy. Podein sa do pamäti fanúšikov zapísal najmä tým, že po skončení siedmeho zápasu finálovej série v roku 2001 mal nasledujúcich 25 hodín na sebe oblečený celý svoj výstroj.
Kedy si začal hrať hokej?
Začal som ako päťročný, no nie s hokejom, ale s krasokorčuľovaním. Haha. Bol som veveričkou vo vianočnej šou.
Ako si spomínaš na začiatok svojej kariéry?
Spomínam si na všetkých nových priateľov a na to, ako som zbožňoval byť na štadióne. Tam som bol najšťastnejší.
Aké bolo hrávať v AHL počas tvojich prvých profesionálnych sezón v porovnaní s dneškom? Môžeš porovnať celý systém vzťahov medzi AHL a NHL, týkajúce sa napríklad hráčskeho rozvoja a podobne?
Pôsobenie v AHL mi pomohlo. Boli to tri roky, počas ktorých som sa mohol pripravovať na to, aby som sa stal hráčom NHL. Zároveň som si vďaka pôsobeniu na farme o to viac cenil možnosť hrať v NHL.
Bol si rád, že ťa draftoval bývalý tím Waynea Gretzkeho?
Ak mám povedať pravdu, tak som si myslel, že sú natoľko dobrí, že na nich nikdy nebudem hrať! Haha. Nakoniec však všetko dobre dopadlo.
Spomínaš si na svoj prvý zápas a gól v NHL?
Áno. Odľahlo mi, keď som strelil svoj prvý gól. Konečne som mal pocit, že naozaj patrím do NHL.
Pred príchodom do Denveru si bol dvakrát vymenený. Ako si sa vyrovnal s prvou a ako s druhou výmenou?
Prvá výmena bola ťažká, pretože som zbožňoval Philly. Druhú som už znášal lepšie, pretože som vedel, že výmeny sú jednoducho súčasťou biznisu NHL.
S ktorými hráčmi Avs si hrával najradšej?
So všetkými. Boli sme skvelá partia. Nerád by som ich menoval osobitne, pretože som mal šťastie hrať s toľkými skvelými chalanmi. Danny Hinote je okrem iného krstným otcom môjho syna.
Ako si spomínaš na svoj prvý zápas v drese Avalanche?
Bol som nervózny. Chcel som mojim novým spoluhráčom ukázať, že zapadnem do tímu.
Prečo si mal najlepšiu sezónu svojej kariéry práve počas sezóny 2000/01? Čo sa zmenilo v porovnaní s predošlými sezónami?
Neviem, haha. Vždy som robil to isté, no mám pocit, že sme si proste so spoluhráčmi lepšie rozumeli. Oni mi pomohli bodovať viac.
Spomínaš si na svoje dva góly v play-off v roku 2001?
Ani nie, haha. Myslím, že moji spoluhráči založili peknú akciu a ja som to nejak so šťastím dostal až do brány.
Aká bola nálada v šatni počas finálovej série?
Bavili sme sa, no zároveň sme boli plne koncentrovaní. Celý rok sme sa snažili o to, aby sme uspeli. Chceli sme vyhrať spolu.
Môžeš sa podeliť o detaily historky, keď si mal po poslednom zápase finále nasledujúcich 25 hodín na sebe svoj výstroj?
Hahaha. Bolo to odporné! Dokonca som si nechal aj korčule. S manželkou sme chodili do reštaurácii, barov, hostincov, všade. Nevoňal som práve najpríjemnejšie, no bola to stávka s Barrym Melroseom, ktorý presvedčil nejakého hráča, aby v nej bol 24 hodín vkuse. Asi som vo svojom vnútri ešte stále dieťaťom.
Vedel by si opísať oslavy v šatni?
Bola to zábava, no bol tam zhon a všetci to dosť prežívali. Bol som veľmi unavený, avšak nesmierne rád, že sa nám podarilo splniť náš cieľ.
Prečo si nosil číslo 25?
Aby som vyzeral väčší! Haha. Myslel som si, že vďaka dvom veľkým číslam na drese budem na ľade pôsobiť väčšie.
Bol si sklamaný, že ťa Avs, ktorí patrili k favoritom na Stanley Cup, nasledujúcu sezónu vymenili?
Zbožňujem Colorado, no keď sa vám nedarí musíte podniknúť kroky, aby ste sa zlepšili. Nechcel som preč, ale zároveň som to chápal.
Autor rozhovoru so Shjonom Podeinom pred Alumni zápasom v Denveri v roku 2016
Čo zo známej rivality Colorada a Detroitu sa ti ako hráčovi Avalanche vrylo do pamäti najviac?
Keď sme počas play-off leteli do Detroitu a prehrávali 0:2 na zápasy. Sériu sme nakoniec rozhodli šiestimi víťazstvami. Bol to skvelá séria a rád na to spomínam.
Prečo si sa rozhodol po sezóne 2002/03 odísť z NHL?
Vedel som, že v lige budem pomaličky končiť. Do ligy zároveň prichádzalo čoraz viac mladých hráčov. Som úprimne rád, že som mohol v NHL hrať tak dlho, ako som hral.
Aké bolo tvoje pôsobenie v Švédsku?
Úžasné. Bola to skvelá skúsenosť a stretol som tam mnoho skvelých ľudí.
Ako si sa počas svojej poslednej sezóny dostal do Japonska? Aké to bolo?
Opäť to bola skvelá skúsenosť. Bol som na druhej strane sveta a tamojší ľudia boli úžasní.
Nemal si ponuky hrať po sezóne v Japonsku aj niekde inde?
Moja dcéra začala akurát chodiť do školy a rozhodli sme sa, že keď začne chodiť do školy, tak necháme hokej hokejom a začneme žiť ako normálna rodina v Minnesote.
Čo v súčasnosti robíš?
Naháňam svoju 14-ročnú dcéru a svojho 10-ročného syna, haha.
Sleduješ ešte Avalanche? Ak áno, čo by mohlo byť riešením súčasných problémov tímu?
Ak mám byť úprimný, tak sledujem už len to, čo sledujú moje deti, čiže zostrihy na NHL Tonight. Nanešťastie neviem, ako na tom Avalanche v súčasnosti sú.
Funguje nadácia Shjon Podein Children’s Foundation aj naďalej? Môžeš opísať dôvody, prečo si sa rozhodol nadáciu v roku 2000 založiť?
S nadáciou sme začali už v roku 1997. Dávať niečo späť je skvelý pocit a ak mám byť úprimný, mám pocit, že dostávam oveľa viac, ako dokážem dávať. Som silne veriaci a verím, že čím viac dokážeme dať, tým viac následne aj dostaneme. Myslím, že to je celkom prosté.
Zdroje fotografií: alchetron.com, patch.com, legendsofhockey.net, Eurolanche
Autorom pôvodného rozhovoru je David Púchovský
.JPG){kind=icon}
Michal Hezely, Slovakia, hezely@eurolanche.com
25/02/2017 - 13:00
