Eurolanche

Príbehy fanúšikov

Na počesť 10. sezóny fanklubu Eurolanche sme v októbri 2016 spustili nový sesterských web Story.Eurolanche.com. Jeho súčasťou boli aj Príbehy fanúšikov. Každý týždeň počas trvania základnej časti 2016/17 sme našim čitateľom prinášali jeden príbeh fanúšika. V každej časti sme sa snažili predstaviť históriu jeho fandenia, ale aj niečo z jeho súkromného a pracovného života. Za každým členom Eurolanche sa skrýva samostatný fanúšikovský a životný príbeh. Týmto seriálom sme chceli poukázať na jedinečnosť projektu Eurolanche, ktorý nezasiahol iba Európu, ale celý svet. Uzávierka nasledujúcich príbehov bola počas sezóny 2016/17.

• Thiago Sim?es: Komentátor z ESPN
• Norbert Gruber: Majiteľ dresu nevýčisliteľnej hodnoty
• Louis Duchesne: Fanúšik od prvého dňa
• Boris Wiedemeyer: Zberateľ dresov Codyho McLeoda
• Alex Manton: Organizátor hokejových turnajov
• David Púchovský: Zakladateľ Eurolanche, ktorý našiel unesené deti • Jakub Klos: Hlavní admin webu Eurolanche
• Matěj Klucho: Šéftrenér mládeže ve florbalu
• Roger Rensch: Predseda fanklubu Davida Aebischera
• Jozef Illéš: Športovec a športový fanúšik
• Tomáš Vnuk: Nevšedný zážitok so Stanley Cupom
• Joona Leppälä: Prvý člen Eurolanche a známy umelec
• Peter Schnierer: Najväčší fanúšik Mareka Svatoša
• Andy Kay: Zorganizoval si vlastnú Invasion do Európy
• Rudolf Šerý: Podpredseda fanklubu a cestovateľ
• Myron Thiessen: Fanúšik Colorada z Belize
• Reudon Edwards: Avalanche fandí z Barbadosu
• Taylor Baker: Člen Eurolanche, ktorý pracuje v Pepsi Center
• Aleš Bubílek: Hráč amerického fotbalu
• Ján Jabrocký: Fanúšik vďaka kartičke Davea Karpy
• Michal Hežely: Hlavný prekladateľ Eurolanche
• Marko Keipi: Profesionálny hráč pokru
• Maja Andreuzzi: Fanúšička Avs a športového jazdectva

 

Thiago Sim?es z Brazílie: Komentátor z ESPN

Brazília je domovom futbalu. Na svete neexistuje človek, ktorý by nepoznal legendu Pelého. Ako sa teda mohol ľadový hokej dostať do života vášnivého športového fanúšika, ktorý žije v takejto krajine? Príbeh Thiaga môže byť príkladom v dvoch smeroch. V prvom rade, fanklub Eurolanche nie je určený iba pre fanúšikov z Európy, ale pre všetkých z celého sveta. V druhom rade, fanúšikovia Colorada Avalanche žijú na celom svete.

Thiago Sim?es, 36-ročný, začal sledovať hokej v roku 1988 vďaka videohre. Vtedy nebolo možné pozerať zápasy, keďže internet neexistoval.„Všetko sa zmenilo v roku 1992, keď moja rodina začala používať káblovú televíziu. V rovnakom čase vysielala jedna stanica zápasy inline hokeja. Brazílsky národný tím bol jedným z najlepších na svete,“ povedal Thiago, ktorý hrá inline hokej dodnes so svojimi priateľmi. Korčuľovanie na ľade nie je pre neho možné, keďže v Brazílii nie je ani jedno ihrisko pre ľadový hokej. Napriek tomu je v krajine veľa hokejových fanúšikov. Dôkazom je aj veľké množstvo fanúšikovských stránok tímov NHL na Facebooku.

Thiago fandil Quebecu Nordiques, takže to bolo pre neho samozrejmé, že klub nasledoval potom, čo sa presťahoval do Denveru. „Oba finálové zápasy Stanley Cupu som v Brazílii sledoval naživo. Mám rád Joe Sakica, ale mojim najobľúbenejším hráčom je Peter Forsberg. Jeho schopnosti ma vždy očarovali,“ povedal Thiago, ktorý sa členom fanklubu Eurolanche stal v roku 2011. „Pozdávala sa mi myšlienka byť členom fanklubu, ktorý je mimo Severnej Ameriky. Možno sa niekedy zúčastním Eurolanche Invasion,“ vysvetlil jeden z najväčších brazílskych fanúšikov Avs.

Thiago pracuje ako analytik-komentátor pre ESPN Brazil. NHL začal pracovne pokrývať v roku 2008, keď sa jeho novinárska kariéra začala v jednom z najznámejších rádií. O tri roky sa presunul pred kamery. Okrem neho komentuje aj futbal. O jeho typickom portugalskom komentári a kriku „GÓÓÓÓÓL“ informovali už viaceré severoamerické médiá vrátane klubu Ottawa Senators.

Thiago nie je iba fanúšik, ale aj zberateľ. Pre nejaký dôvod sa rozhodol začať zbierať hokejové karty všetkých hráčov, ktorí boli draftovaní z prvého miesta. „Je to veľmi unikátne vlastniť podpísanú hokejovú kartu v Brazílii. Najlepšie na tejto zbierke je, že sa nikdy neskončí, pretože draft je každý rok,“ uzavrel Thiago.

Norbert Gruber z Rakúska: Majiteľ dresu nevýčisliteľnej hodnoty

Rakúsko nie je atraktívnou krajinou pre ľadový hokej. Počas zimy miestni preferujú hlavne lyžovanie a čokoľvek, čo sa dá na lyžiach robiť. Pre Norberta Grubera, 33-ročného, to nikdy neplatilo a prím hral hokej. A to už od jeho desiatich rokov. Potom, čo tri roky sledoval NHL ako neutrálny fanúšik, rozhodol sa vybrať si svoj obľúbený tím. Bolo to práve v čase, keď sa do Denveru prisťahoval nový klub. „Rozhodol som sa vybrať klub, ktorý sa sťahoval, keďže za Nordiques hrali niektorí moji obľúbení hráči,” vysvetlil Norbert.

Norbert bol 12 rokov úplne osamoteným fanúšikom Colorada Avalanche. Až vznik fanklubu Eurolanche mu umožnil stretávať a zhovárať sa s ľuďmi podobného zmýšľania. Väčšinou diskutovali na internete alebo sa stretli párkrát do roka. Nakoniec bolo pre nich jasné, že chcú ísť osobne do Denveru a spoločne si pozrieť hokej Colorada.

V roku 2009 sa Norbertovi konečne podarilo odletieť po prvýkrát do Denveru spolu s ostatnými členmi fanklubu v rámci Eurolanche Invasion II. „Napriek tomu, že som už predtým vlastnil tri dresy Avalanche, bolo jasné, že vykúpim obchod so suvenírmi – nie

iba nákupmi oblečenia, ale aj dresov. Keď som si kúpil biely dres bez mena a čísla, napadlo mi, že by som prázdnu plochu na chrbte mohol využiť na zbieranie podpisov. Keď som sa tak rozhodol, nikdy mi nenapadlo, že môj dres bude vyzerať tak, ako vyzerá dnes,” povedal.

Norbertovi cesta do USA učarovala a bolo jasné, že sa do Denveru ešte vráti, aby získal ďalšie podpisy. „Čo by som mal povedať? Nevrátil som sa tam iba raz, ale ešte ďalších päťkrát. Po mojej piatej Invasion som zistil, že na chrbte už nie je miesto pre podpisy. Takže na šiestej Invasion som už musel na ich zbieranie používať aj plochu na rukávoch,” povedal Norbert, ktorý pracuje vo finančnom sektore.

„Samozrejme, že mojim plánom je rozširovať zbierku podpisov na drese naďalej. Možno na mojej ďalšej Invasion už budem musieť použiť aj jeho prednú časť. Musím byť však opatrný ako nikdy predtým, keďže každým novým podpisom hodnota dresu stúpa,“ uzavrel Norbert. Problémom pre neho je starostlivosť o cenný dres, ktorý nemôže hodiť do pračky. Musí si preto dávať pozor na jedlá a nápoje, aby na ňom náhodou neskončili.

Reklamná prestávka: NHL v Prahe

Nie, nebolo to Colorado Avalanche, ktoré som videl spomedzi tímov NHL ako prvé na vlastné oči. Pár týždňov pred Eurolanche Invasion I, koncom roka 2008, zavítala profiliga do Prahy v rámci podujatia NHL Premiere. Nemohol som tam chýbať. Na moje príjemné prekvapenie som dostal akreditáciu, aj keď som písal pre obyčajný menší web, NHLpro.cz. Moje plány nezmarilo ani to, že som sa tesne pred cestou dozvedel, že človek, u ktorého som mal štyri dni prespať, sa na mňa vykašľal. Nakoniec som zostal u iného známeho. Celé nasledujúce dni som strávil v útrobách štadióna v Prahe. Od rána do večera. Chodil som vždy v obleku podobne ako americkí a kanadskí novinári. Spoznal som niekoľko osobností zo severoamerických médií. Bol som svedkom ich veľkej profesionality. Pokrýval som tréningy a oba zápasy New Yorku Rangers a Tampy Bay Lightning. Videl som majiteľa druhého menovaného tímu. Sledoval som tlačovú konferenciu Garyho Bettmana. Pomýlil som si jedno anglické slovíčko v otázke smerujúcej vtedajšiemu trénerovi Tampy Bay Barrymu Melroseovi, za čo ma trochu vysmial... Bol to môj životný zážitok, ktorý bol len malou ukážkou toho, čo sa malo stať čoskoro v Denveri. Výletu v Prahe predchádzal priateľský zápas Rangers s tímom HC Slovan Bratislava z môjho mesta, ktorý hrá dnes v KHL. Aj tento duel som v Bratislave pokrýval ako novinár. Prvé dva rady na štadióne boli iba pre novinárov a niektorých VIP hostí. Odrazu som sedel vedľa nemeckej brankárskej legendy Olaf Kölziga. A tak som s ním počas zápasu spravil rozhovor. Po jeho skončení som sa dostal do šatne rozhodcov, medzi ktorými bola legenda Kerry Fraser. Na pozápasovej recepcii som sa odfotil naraz s ním aj s Igorom Larionovom. To boli krásne časy.

Louis Duchesne z Kanady: Fanúšik od prvého dňa

Niekoľko členov fanklubu Eurolanche fandí Coloradu Avalanche od jeho vzniku v roku 1995, keď sa klub presťahoval z Kanady. Avšak nie je veľa takých, ktorí fandili aj Quebecu Nordiques. A určite je veľmi málo tých, ktorí si ešte pamätajú éru z ligy WHL. Toto je príbeh Louisa Duchesneho z Quebecu, 57-ročného, ktorý je fanúšikom Colorada/Quebecu od skutočne prvého dňa.

„Mojimi obľúbenými hráčmi boli Peter Šťastný a jeho bratia Anton a Marián. Pamätám si veľmi dobre, keď Sakic, Sundin a Forsberg boli draftovaní. To bol jeden z dôvodov, prečo som nikdy nefandil inému tímu. Dnes

sú mojimi obľúbencami Duchene, Landeskog a MacKinnon,“ povedal Louis, ktorý pravidelne cestuje z Quebecu do Denveru na zápasy Avs. Naposledy bol v Colorade v októbri 2015, keď navštívil dva zápasy vrátane domáceho otváracieho duelu proti Dallasu Stars. Louis a jeho syn Derick mali šťastie, keď sa im podarilo stretnúť jednu známu tvár. „Keď sme boli v Pepsi Centre, stretli sme Joea Sakica. Bolo to veľmi dobré, že sme sa s ním mohli porozprávať a odfotiť sa,” spomína Louis na pamätný moment.

Louis je taktiež vášnivým zberateľom suvenírov Colorada Avalanche. V jeho zbierke nájdeme zápasové hokejky, dresy a puky podpísané od všetkých hokejových členov klanu Šťastných: od Petra, Antona, Mariána a od Petrových synov Paula a Yana. „Hlavnou časťou mojej zbierky sú postavičky s hýbucimi sa hlavami. Mám takmer metrovú figúrku Duchenea vyrobenú na zákazku. Celkovo ich mám asi 90 kusov. Trvalo mi 10 rokov ich nazbierať a pokryť tak všetky možné série,” povedal Louis, ktorý dodal, že si ju chce nechať, no ak by niekto prejavil seriózny záujem, možno by mu ju predal. Dokonca uvažuje o tom, že by ich mohol vystaviť v Pepsi Centre v rámci krátkodobej výstavy.

Louis, ktorý je jedným z najdlhšie fandiacich fanúšikov, sa členom fanklubu Eurolanche stal potom, čo si na jeho webe prečítal niekoľko článkov, hlavne o Eurolanche Invasion. „Odvtedy som vedel, že mám niečo s členmi Eurolanche niečo spoločné. Chcel som byť súčasťou rozrastajúceho sa fanklubu a možno sa k nim pripojím na niektorú Invasion, aby som mohol navštíviť môj najobľúbenejší hokejový tím,” vysvetlil Louis.

Louis je momentálne vo výslužbe, keď 35 rokov slúžil v kanadskej armáde, hlavne v zahraničí, a to napríklad v Nemecku po dobu piatich rokov. Precestoval kus sveta, vrátane Európy. V súčasnosti je civilný zamestnancom na oddelení národnej obrany, čo je pre neho už 41. rok služby pre svoju krajinu.

Boris Wiedemeyer z Nemecka: Zberateľ dresov Codyho McLeoda

Ak by ste sa chceli stretnúť s najväčším fanúšikom Codyho McLeoda, museli by ste cestovať do Nemecka, kde žije Boris Wiedemeyer. Tento 44-ročný fanúšik Colorada Avalanche a manažér v logistickej spoločnosti sleduje McLeodovu kariéru od roku 2011. „Začal som zbierať zápasové dresy pred štyrmi rokmi. Zameral som sa hlavne na Codyho McLeoda. V súčasnosti mám šesť dresov, v ktorých hral a ešte ďalšie štyri iných hráčov Colorada,” vysvetlil Boris.

Keď mu jeho kamarát-zberateľ predstavil fanklub Eurolanche, Boris neváhal a pripojil sa k skupine najvernejších fanúšikov Avs. „Vždy som chcel vidieť zápas NHL naživo - a najlepšie v Denveri. Spojil som sa s Eurolanche a prihlásil som sa na Eurolanche Invasion VIII, ktorá zahrňovala aj návštevu zápasu Stadium Series proti Red Wings,” povedal Boris, ktorý sa stal fanúšikom Colorada v roku 2007.

Jeho sny sa stali skutočnosťou, keď sa dokonca osobne stretol s Codym McLeodom počas Invasion VIII po jednom z hráčskych tréningov. Konečne tak mohol dostať od neho podpisy a spoločne sa s ním odfotiť.„Cody bol veľmi milý na mňa a celú našu skupinu. Dokonca vystúpil zo svojho auta a bol trpezlivý mi dať podpisy na všetky suveníry. Bol som veľmi nervózny, ale nakoniec som si to veľmi užil,” spomína Boris, ktorý si v Denveri kúpil tri zápasové dresy druhej farmy Avs z ECHL Colorado Eagles.

Boris sleduje hokej od roku 1988. V minulosti hraj inline hokej ako brankár, ale pre zranenie musel prestať. V súčasnosti je brankárom v ľadovom hokeji. Jeho brankárska maska je unikátnym dielom, keďže jej dizajn vytvoril profesionál na Borisovu objednávku.

Alex Manton z Thajska: Organizátor hokejových turnajov

Bangkok v Thajsku je mestom anjelov v krajine úsmevov. Situovaný v džungli. Asi by ste od tohto miesta nečakali, že tam nájdete ľad. Ale je, aj keď nie veľa. Väčšina z ihrísk nie je kvalitná. Avšak korčuľovať sa na nich dá. Mnohým prisťahovalcom i miestnym to na hranie hokeja stačí.

Bol to veľký šok, keď sa Alex Manton, 44-ročný, presťahoval z malého mestečka v štáte Wyoming, USA do Bangkoku. Na miesto dlhých zím nemá teraz zimu žiadnu. Jedlo, jazyk a zvyky domácich sú mu úplne cudzie. Hokej tak pre neho zostal jediným, čo sa nezmenilo. Sledovať ho začal ako dieťa, keď sa zameral na Hartford Whalers. Nebola to však žiadna vášeň. Dokonca počas šiestich rokov, keď žil v Colorade, sledoval iba jedným okom Colorado Flames a Colorado Rockies. Nestihol naživo vidieť ani Waynea Gretzkeho, keďže ako vojak námornej pechoty slúžil v Kalifornii. Až po začiatku štúdia vo Wyomingu to pomaličky začalo naberať hokejovým smerom. „Videl som v roku 1996 ako Colorado vyhralo Stanley Cup. Dovtedy som netušil, že majú znovu tím,“ povedal o svojich prvých zážitkoch s hokejom Avalanche.

Potom stretol svoju budúcu manželku, ktorá žila v Denveri a bola veľkou športovou fanúšičkou. Práve ona ho priviedla k fandeniu Coloradu Avalanche. „Zamiloval som si bojovný hokej Petra Forsberga, strelu Joea Sakica a magické schopnosti Patricka Roya. Epické zápasy proti Detroitu a Dallasu v play-off musel sledovať každý,“ povedal Alex.

Alexova nová záľuba dosiahla nové hranice. V roku 2005 začal organizovať jeden hokejový zápas s priateľmi týždenne. Najprv sa postavil do brány a nedopadlo to dobre. Preto sa presunul na post útočníka a zostal ním dodnes. Považuje sám seba za medzinárodného hráča, keďže odvtedy hral na viacerých turnajoch na rôznych kontinentoch. V zápasoch hral so spoluhráčmi rôznych kategórií – od štvorročných detí, ktoré sa učili korčuľovať po aktívnych a neaktívnych hráčov NHL.

V súčasnosti je jeho hlavnou hokejovou aktivitou organizácia turnajov. V Bangkoku má na starosti Siam Hockey League, ktorej prvej ročník sa začal v novembri 2016. Stala sa nástupcom Thai World Hockey League, v ktorej Alex hral, ale napokon zanikla pre časovú zaneprázdnenosť jej majiteľa. Alex taktiež pomáha s organizovaním dvoch medzinárodných turnajov. Ich tímy pochádzajú z celého sveta. Na najbližšom sa zúčastní 40 z nich a budú ich reprezentovať hráči z 22 krajín.

Alex je členom Eurolanche dva roky. Pripojil sa k nemu potom, čo zistil, že fanklub prijíma aj členov mimo Európy. „Myslím si, že je to vynikajúci projekt, ktorému sa darí. Rád si prečítam o výletoch, kontaktoch s hráčmi a udalostiach počas roka. Dúfam, že raz sa ich budem môcť zúčastniť,” uzavrel Alex.

David Púchovský zo Slovenska: Zakladateľ Eurolanche, ktorý našiel unesené deti

Keď sa David Púchovský, 27-ročný, po prvýkrát v roku 2000 od svojho kamaráta z detstva dozvedel o Colorade Avalanche (lebo iný klub nepoznal), nevedel, že sa mu ten deň stane osudným. Od toho okamihu sa o klub začal zaujímať, o tri roky videl konečne jeho prvý zápas v televízii a v roku 2007 založil fanklub Eurolanche. „Jedného dňa mi napadla myšlienka zoskupiť všetkých európskych fanúšikov Colorada. Nečakal som taký veľký záujem. Napokon sme po roku spustili prvý profesionálny web a dostali sa rovno do Denveru na prvú Eurolanche Invasion,“ povedal David, ktorý je od založenia Eurolanche jeho predsedom.

Celá táto kniha je o príbehu Eurolanche, a preto si v tejto časti spomenieme len najväčšie úspechy fanklubu. Za desať rokov existencie David zorganizoval deväť výletov fanklubu do Colorada pod názvom Eurolanche Invasion. Ide jednoznačne o najúspešnejší projekt fanklubu, ktorého sa zúčastnilo 54 fanúšikov. Spoločne už videli neuveriteľných 56 zápasov coloradských Avs. „Organizácia každej Invasion je veľmi náročná, keďže sa stále chceme zlepšovať. Spokojnosť našich členov je vždy pre mňa prvoradá. A pre tých, ktorí do zámoria s nami nemôžu cestovať máme vždy iné možnosti, ako napríklad stretnutia v Európe,“ opísal David.

O fanklube informovali všetky hlavné hokejové médiá. Eurolanche sa objavil na obrazovkách celoštátnej NBC Sports, v ktorej predsedu fanklubu vyspovedal Jeremy Roenick. Veľmi obľúbené sú aj vlastné rozhovory redakcie fanklubu s hráčmi. V tejto oblasti využíva David svoje skúsenosti profesionálneho novinára, ktorým bol v rokoch 2013-2015 v slovenskom denníku Nový Čas.

Ako redaktor pokrýval hlavné a exkluzívne udalosti dňa. Jeho najväčším úspechom bolo vypátranie troch slovenských detí, ktoré uniesli ich otcovia do zahraničia. „V prvom prípade uniesol moslimský otec svojho 4-ročného syna už po druhýkrát. Brutálne napadol pri tom svoju svokru. Našiel som ich po troch mesiacoch v Budapešti. Rodina chlapca si najala dvoch veľkých chlapov, s ktorými sme chodili celý deň po meste. Keď sme únoscu konečne zazreli na bicykli, upozornili sme okoloidúcich policajtov a rozbehli sme sa za nimi. Únosca chcel ujsť, ale nepodarilo sa mu to. Napokon bol vyhostený z Európy,“povedal David o prvom prípade.

Druhá kauza bola pre neho o mnoho náročnejšia, keďže na nej pracoval jeden rok. V roku 2011 zmizol slovenský otec so svojimi dvoma deťmi počas ich pravidelného stretnutia. Nezniesol, že sa mal s manželkou rozviesť. Slovenské úrady nemali o nich žiadne správy. David ich napokon v roku 2015 vypátral v Paname, v Strednej Amerike. „Bolo to veľmi ťažké, pretože o otcovi, neboli žiadne správy a na internete sa vedel dobre skrývať. Nakoniec spravil jednu chybu. Keď som ho našiel, musel som spolupracovať so slovenskými orgánmi, aby sme si boli istí, že ho panamské úrady vydajú a budú nápomocné. Pripravovali sme sa na to tri mesiace. V marci 2015 som išiel do Panamy s kolegom fotografom. Otca aj obe deti sme sledovali niekoľko dní. Keď bolo všetko pripravené, polícia ich zatkla. Mama si mohla prísť po deti, otec skončil vo väzení,“ opísal David.

O oboch detských únosoch napísal David knihu Unesené (viac info na www.unesene.sk). Koncom roku 2015 sa na vlastnú žiadosť rozhodol odísť z médií pre súkromné dôvody a v čase uzávierky textu tejto knihy bol hlavným administrátorom oficiálnej facebookovej stránky slovenskej polície.

Jakub Klos z České republiky: Hlavní admin webu Eurolanche

Fanklub Eurolanche by se svých 10. narozenin dožil v dnešní době jen velmi stěží, pokud by neměl funkční internetové stránky poskytující všem fanouškům Colorada Avalanche místo, kde se dozví vše, co se kolem jejich milovaného klubu děje, a kde mohou dát svému fanouškovství neomezený průchod.

Jakub Klos, 29-letý, si vybudoval vřelý vztah k lednímu hokeji již ve svých šesti letech, kdy jej rodiče začali pravidelně vodit na tréninky v rodné Kopřivnici. Hokej se tak stal nedílnou součástí jeho života, což se podle jeho slov již nikdy nezmění: „Hokejem jsem opravdu žil a snil jsem o tom, že si jednou zahraji za mé milované Colorado,“ řekl. Kvůli studiu na vysoké škole a náročnosti dojíždění Jakub po 16 krásných letech ukončil aktivní hokejovou kariéru, o to více se však začal hokeji věnovat pasivně: „Informace již v té době díky internetu byly snadno dostupné a já jsem bažil po jakékoliv sebemenší zprávě o tom, co se děje v souvislosti s mým milovaným klubem,“ řekl.

Když se Jakub v létě 2011, v té době již mnohaletý oddaný fanoušek Colorada, náhodou dozvěděl o komunitě fanoušků se stejnou vášní, jakou měl on sám, vůbec by jej nenapadlo, že to nebude trvat ani půl roku a převezme zodpovědnost za chod celého webu jediného evropského fanklubu Colorada Avalanche. Nejprve Jakub přispíval několika články týdně. „Byl jsem tehdy strašně rád, že se můžu nějakým způsobem zapojit do chodu fanklubu a hlavně, že mám možnost být v každodenním styku s dalšími fanoušky Colorada,“ řekl.

Nově vytvořený web fanklubu v té době ale potřeboval někoho, kdo by jej udržoval v provozu a rozvíjel dále. „Vzhledem k tomu, že jsem v té době studoval informatiku a žádný jiný adept se na místo administrátora webu nepřihlásil, nebylo nad čím váhat,“ komentuje Jakub začátek svého působení v roli administrátora webu. V současnosti Jakub pracuje jako analytik v IT společnosti.

„Velmi si vážím toho, že jsem důležitou součástí fanklubu a vůbec fanouškovské komunity Colorada. Do budoucna si nepřeji nic jiného, než abych mohl vymýšlet, jak náš web předělat tak, aby hezky zachycoval momenty, kdy MacKinnon a spol. drží nad hlavou Stanley Cup,“ uzavírá Jakub příběh malého hokejisty, ze kterého se stal administrátor webu největšího evropského fanklubu klubu NHL.

Reklamná prestávka: Dva veľké hokejové trapasy

Každý raz zažije trapasy. Neobišli ani môj život, ani jeho hokejovú časť. Niektoré väčšie, niektoré menšie. Za kandidátov na tie najväčšie považujem príhody súvisiace so Zlatým pukom, každoročným hokejovým galavečerom, na ktorom sa oceňujú najlepší slovenskí hokejisti. V roku 2007 som spoločne s ďalšími zberateľmi autogramov čakal na prichádzajúcich hokejistov pred divadlom, kde sa podujatie organizovalo. Okrem podpisov som si nahrával zopár vyjadrení niektorých hráčov, ktoré som použil pre články na web NHLpro.cz. Potom, čo hokejisti prišli na miesto a galavečer sa začal, uvedomil som si, že by som sa mohol dostať do vnútra. V peňaženke som mal kópiu novinárskeho preukazu (bez fotografie a bližších detailov) z vtedy už dávno neexistujúceho denníka Práca. Kópiu mi daroval jeden známy, tiež zberač autogramov. Ukázal som ho ochrankárom a tí dumali, či ma pustiť dnu. Spravil som jednu obrovskú chybu. Mal som oblečené riflové šortky s dierami na oboch kolenách (zámer výrobcu). Boli to asi najhoršie vyzerajúce riflové šortky, ktoré som kedy mal. Napriek tomu som si trúfal dostať sa do divadla. Dodnes ďakujem šéfovi ochranky, ktorý mi to nedovolil. Neviem si predstaviť, čo by sa stalo, aký by sa mi to podarilo. Možno by o mne písali aj prítomné médiá! Druhý trapas sa stal presne o rok. To už som mal oblek a riadnu akreditáciu vo vačku. Po skončení galavečera sme sa všetci presunuli do hotela na recepciu. Prišlo mi ľúto môjho známeho zberateľa, ktorý musel čakať vonku s hokejovými kartičkami. Tak som prišiel za ním, zošiť mu zobral a pristavil som sa pri stole top slovenských hokejistov, ktorým som ho dal rad za radom podpísať. Šatan, Hossa, Demitra... a ďalší, proste elita. Bolo mi to blbé ich takto otravovať s manželkami, ale nemal som zábrany. Dodnes svoje správanie ľutujem, ale poučil som sa.

Matěj Klucho z České republiky: Šéftrenér mládeže ve florbalu

Matěj Klucho se narodil v roce 1989 v Liberci, kde doposud žije. Od mala se zajímal o sport, dokonce se chtěl stát hokejistou, ale souhry okolností nakonec zapříčinily, že se začal věnovat sportu přinejmenším obdobnému, a sice florbalu. Matěj v Liberci vystudoval základní, střední i vysokou školu a momentálně absolvuje poslední ročník navazujícího studia Technické Univerzity v Liberci.

Ryzím fanouškem Avs se stal Matěj „až“ v sezoně 2000/2001. Asi jako jeden z mála fandů Avs nezačal tomuto mužstvu fandit kvůli Joe Sakicovi, Peteru Forsbergovi nebo Patricku Royovi, nýbrž kvůli obránci Rayi Bourqueovi. Jeho příběh Matěje doslova uchvátil a tou dobou mladičký student základní školy začal sledovat výsledky týmu, kterému přál úspěch.

Jak už to v některých sportovních příbězích bývá, vše dopadlo happy endem pro Bourquea i Avalanche a Matěj získal novou vášeň. V albech s hokejovými kartičkami se objevovalo stále více a více hráčů v dresu Colorada a populární hru NHL na počítači již od tohoto momentu nešlo hrát s jiným týmem. Původní záliba v klub zámořské soutěži v ledním hokeji však brzy nabrala úplně nový směr.

Jak již bylo řečeno výše, Matěj se kromě celoplošného sledování sportu (především hokeje) sám věnoval florbalu. V mládí navíc vynikal v psaní slohových prací, úvah, vyprávění a dalších, proto pro webové stránky libereckého florbalového klubu psal články již ve velmi mladém věku. Když se v roce 2007 objevila možnost nastoupit do řad fanoušků Colorada Avalanche v rámci projektu Eurolanche, spojil Matěj příjemné s užitečným a začal psát články i pro zdejší web.

Postupem času se z řadového člena vypracoval v důležitou součást fanklubu a nejen díky tomu mohl třikrát vycestovat přímo do Denveru v rámci Eurolanche Invasion a sledovat svoje idoly naživo. „Jednotlivé Invaze do Mile High City považuji za jedny z nejkrásnějších vzpomínek a vždy si je rád připomínám,“ řekl Matěj.

Stejně jako budoval svou pozici v Eurolanche, budoval si pozici i ve florbale. Z řadového hráče a člena klubu se stala důležitá postava FBC Liberec, později trenér několika kategorií a následně i šéftrenér mládeže. K tomu všemu působí v severočeském klubu stále jako hráč, na svém kontě má mimochodem přes 100 startů v nejvyšší soutěži, což je při délce základní části ve florbale (22 utkání) slušné číslo.

Vzhledem k přibývajícím povinnostem pracovního charakteru a náročnosti navazujícího studia Matěj vyklidil místo v redakci Eurolanche mladším, stále ale sleduje svůj oblíbený celek a přeje si, aby Colorado mohlo psát další krásné příběhy, jaké napsalo například v sezoně 2000/2001.

Roger Rensch zo Švajčiarska: Predseda fanklubu Davida Aebischera

Fanklub Eurolanche sa stal známym aj vďaka pravidelnej organizácii Eurolanche Invasion – výletov do Denveru na zápasy Colorada Avalanche. Členovia Eurolanche však neboli prvými z Európy, ktorí sa stretli s hráčmi Avs zoči-voči. Roger Rensch, 48-ročný, založil v roku 1997 fanklub Davida Aebischera. „Keď David oznámil, že odchádza z Fribourgu, stretol som sa s ním a rozprávali sme sa o vzniku jeho fanklubu. Počas nasledujúcich rokov sme sa stretli viackrát a dokonca sme zorganizovali sedem výletov do Denveru, tri do Hershey a jeden do Montrealu,“ vysvetlil Roger, ktorý sa k fanklubu Eurolanche pripojil minulý rok.

Názov fanklubu znel Oficiálny medzinárodný fanklub Davida Aebischera, teda The Official International David Aebischer Fan Club (TOIDAFC). Fanklub zanikol potom, čo David ukončil kariéru pred dvoma rokmi.„Napriek tomu sa s Abbym stále stretávam. V minulosti sme sa stretávali viackrát počas leta a na mojich výletoch do USA medzi rokmi 1998 a 2008. Švajčiarski fanúšikovia sú vášniví, takže nebol problém dostať viacero z nich na tieto stretnutia a výlety,“ povedal Roger, ktorý v súčasnosti pracuje v oblasti poisťovníctva.

Výletov do USA sa každý rok zúčastnilo od 25 do 40 fanúšikov. Tento počet nezahrňoval iba Európanov, ale aj jedného japonského fanúšika či miestnych z USA. Pre Rogera bol každý výlet unikátny, a preto je ťažké vybrať jednu konkrétnu spomienku. „Určite najlepším momentom bolo víťazstvo v Stanley Cupe v roku 2001. Zápas č. 4 som videl v New Jersey, číslo 5 v Denveri, číslo 6 tiež v Denveri, kde sa premietal v hale na kocke a číslo 7 napokon tiež naživo v Denveri. Bol to jeden z najväčších zážitkov v mojom živote,“ povedal Roger.

Medzi svoje ďalšie dobré spomienky radí moment, keď jeho skupinka odštartovala mexickú vlnu v Pepsi Center, sledovala Abbyho bitku s jeho dávnou dvojkou Philippeom Sauvé a celá hala kričala „Abby, Abby“, alebo nebezpečné fandenie v Detroite či na farme Philadelphie Phantoms, kde hrali Aebischerovi Hershey Bears. „Nevedeli sme, že tieto dva tímy sú rivalmi. Povzbudzovali sme Bears, ktorí zápas ľahko vyhrali. Veľa fanúšikov domácich sa hnevalo a z arény nás museli eskortovať policajti,“ usmieva sa Roger pri tejto spomienke po mnohých rokoch.

Roger je stále presvedčený, že výmena Aebischera z Colorada nedávala zmysel. Podľa neho bol vtedy v životnej forme. Švajčiarsky brankár napokon ukončil kariéru v roku 2015 pre zdravotné dôvody. Odvtedy pôsobí na poste trénera brankárov vo Švajčiarsku.

Než Rogerov príbeh uzavrieme, má predsa len ešte jednu spomienku z výletov po USA. „Keď sme prišli do arény v Hershey s naším bubnom z Fribourgu, zamestnanci arény nám ho počas rozcvičky pred zápasom zobrali, pretože bol príliš hlučný. Niekoľkokrát počas prvej tretiny hala kričala spolu s nami ‚My chceme bubon‘. Nakoniec nám ho na začiatku druhej tretiny dali,“ uzavrel Roger.

Jozef Illéš zo Slovenska: Športovec a športový fanúšik

Jozef Illéš, 33-ročný, žije vo Vranove nad Topľou na Slovensku. Podniká a vlastní dva internetové obchody a jeden kamenný obchod vo svojom rodnom meste. Predáva oblečenie, topánky, športové potreby, a hlavne potreby na cvičenie. Je veľkým športovým fanúšikom a rád sa pozrie na ľadový hokej, futbal a tenis. NHL sleduje od roku 1994. Jeho najobľúbenejším hráčom je brankár Patrick Roy. Práve jeho nečakaná výmena do Colorada v roku 1995 ho presvedčila fandiť Coloradu.

„Mojim najväčším snom bolo vycestovať do Denveru osobne a pozrieť si zápasy Colorada v Pepsi Centre. Splnilo sa mi to v roku 2016, keď som sa pripojil k Eurolanche Invasion VIII. Bola to jedna z mojich najlepších skúseností v živote. Je to niečo, na čo nikdy nezabudnem,“ povedal Jozef.

Jozef má viacero zážitkov z Invasion VIII, na ktoré si dodnes spomína. Asi najlepším bol zápas veteránov medzi Detroitom a Coloradom, keď sa ho zúčastnili legendy z oboch tímov. Veľmi dobré boli z jeho pohľadu aj osobné stretnutia s hráčmi Colorada. Všetci účastníci výpravy si tak mohli domov odniesť cenné suveníry v podobe podpisov a spoločných fotografií s hráčmi. „Členom Eurolanche som od roku 2013. Dúfam, že sa budem môcť ďalšej Invasion zúčastniť niekedy v budúcnosti,“ prezradil Jozef svoje plány.

Jozef má veľa koníčkov, keď sa venuje rôznym športom ako futbalu, stolnému tenisu, tenisu, ale aj šachu. Rád si zapláva, potápa sa, bicykluje, korčuľuje sa a behá. Behu sa začal aktívne venovať v roku 2013 a odvtedy sa zúčastňuje rôznych súťaží ako napríklad Spartan Race a Predator Race. V najťažších pretekoch v Európe, Spartan Race, skončil na druhom mieste. Na európskom turnaji zvládol 31 kilometrovú trasu so 45 prekážkami a na turnaji Ultra Beast 50 kilometrov so 75 prekážkami. „Pripravujem sa na svoj prvý maratón. Bude to ťažké, ale verím, že to zvládnem,“ uzavrel Jozef.

Martin Jurkovič zo Slovenska: Steward v lietadle

Martin si stále pamätá na jeho prvú skúsenosť z NHL z čias základnej školy, asi v roku 1995, keď všetci jeho spolužiaci zbierali hokejové karty. Nejako mal najviac kariet práve Quebecu Nordiques, ktorý sa tak stal jeho obľúbeným tímom. Neskôr presedlal na Colorado Avalanche. V rovnakom čase bolo veľmi rozšírené posielať listy do USA. Niekedy sa dočkal odpovede v podobe suvenírov alebo fotografií.

Keďže v tom čase nebol na Slovensku rozšírený internet, Martin vyhľadával všetky informácie o Colorade iba v časopisoch a na teletexte.„Po všetkých tých rokoch si stále spomínam na teletextovú stránku 261, kde boli výsledky; na 262 tabuľky a na 263 štatistiky. Taktiež si spomínam na napätie, ktoré som pociťoval, keď sa stránka 261 načítala a čakal som, či Colorado vyhralo alebo nie. Hlavne počas play-off. Bol som veľmi nervózny,“ spomína si Martin.

Martin, 29-ročný, pracuje pre aerolínie ako steward. „Často som na hoteloch, kde je nekvalitné internetové pripojenie, takže je pre mňa ťažké sledovať zápasy. Ale výsledky kontrolujem každý deň,“ povedal Martin. Jeho zamestnávateľ nanešťastie nelieta do USA alebo Kanady. Inak by podľa vlastných slov navštevoval veľmi ľahko zápasy NHL osobne. A práve preto sa rozhodol v roku 2016 zúčastniť Eurolanche Invasion VIII – aby si Avalanche konečne pozrel naživo.

Okrem klasických zápasov v Pepsi Center mal šancu pozrieť si zápasy pod holým nebom, medzi ktorými bol aj duel veteránov na čele s Royom, Forsbergom a Sakicom, ktorých ako dieťa obdivoval. „Bolo to pre mňa veľmi špeciálne. Ako keby som sa vrátil do svojho detstva, keď mi to všetko bolo tak vzdialené, v ďalekej Amerike. A teraz som tam bol, pozeral sa, ako hrajú iba pár metrov odo mňa. Neskutočný zážitok,“ povedal Martin.

Martin sa zúčastnil aj Svetového pohára v Toronte, aby mohol vidieť v akcii najlepších hráčov sveta. Navštívil päť zápasov a videl tak každý tím aspoň raz, vrátane hráčov Colorada Avalanche. „Súpisky boli neskutočné. Nestáva sa každý deň, aby ste videli hráčov ako Kane, Crosby, Toews, Gáborík a iných. Musím však povedať, že ma sklamala obsadenosť haly. Prekvapilo ma to, že dokonca ani zápas Tímu Severnej Ameriky s Austonom Matthewsom na čele nebol vypredaný,“ uzavrel Martin.

Tomáš Vnuk zo Slovenska: Nevšedný zážitok so Stanley Cupom

Tomáš Vnuk, 32-ročný, sa zúčastnil dvoch Eurolanche Invasion, počas ktorých zažil niekoľko neopakovateľných momentov. K fanklubu Eurolanche sa pripojil v roku 2012, aby si mohol splniť svoje sny a vidieť hokej Colorada Avalanche naživo. Bola to Eurolanche Invasion VII, na ktorej zažil netradičné stretnutie s ešte netradičnejším koncom. História tohto stretnutia sa pritom začala nepriamo písať už v roku 2013, keď bol Tomáš na dovolenke v USA a v Columbuse videl naživo v akcii slovenského útočníka Mariána Gáboríka ešte v drese Columbus Blue Jackets.„Odfotil som sa s ním a o pár mesiacov na to vyhral v rovnakej sezóne Stanley Cup. Začal som si robiť srandu pred kamarátmi, že ho vyhral vďaka mne, že som mu priniesol šťastie,“ povedal Tomáš.

Uplynul rok a Tomáš sa stal súčasťou svojej prvej Invasion v rámci Eurolanche Invasion VII. Po zápase medzi Coloradom a Chicagom Blackhawks sa pri skupinke fanúšikov, z ktorých bolo až sedem zo Slovenska, pristavil Marián Hossa. Napriek tomu, že všetci mali na sebe dres Avalanche, dal im niekoľko podpisov a vyfotografoval sa s nimi. V tejto chvíli nastúpil na scénu Tomáš a jeho stará príhoda s Gáboríkom. „Povedal som mu, že keď som sa vyfotil s Gáboríkom, tak v tej sezóne vyhral Stanley Cup. Teraz ho vyhrá vďaka fotke so mnou on. Majo sa zasmial a povedal, že ak to vyjde, tak si ma nájde,“ opísal Tomáš moment zo sezóny 2014/15. A ono sa to naozaj stalo. Hossa vyhral Stanley Cup.

O Tomášovom zážitku informovali slovenské noviny. Na základe jedného článku ho kontaktovala švagriná Mariána Hossu a pozvala ho na oslavu so Stanley Cupom. Tomáš si so sebou zobral ďalších dvoch členov Eurolanche. „Odfotili sme sa s pohárom aj Mariánom v jeho záhrade, kde boli aj iní fanúšikovia. Nakoniec nás Majova rodina pozvala do ich domu, kde vznikli ďalšie zábery s pohárom. Zatiaľ čo Majo jedol opretý o kuchynskú linku guláš, my sme sa v obývačke fotili s trofejou. Bolo to neuveriteľné. Je to dôkaz, aký je to pán hokejista,“ uzavrel Tomáš.

Tomáš žije v Čadci, v severnej časti Slovenska, kde pracuje v rodinnej firme. V minulosti žil jeden rok v štáte Kentucky, USA ako stredoškolský študent v americkej rodine. Aj po rokoch zostal so svojimi americkými rodičmi, ako ich volá, v kontakte a dokonca boli aj na jeho svadbe na Slovensku, o čom informovali lokálne americké noviny The Independent.

Joona Leppälä z Fínska: Prvý člen Eurolanche a známy umelec

Na začiatku jubilejnej 10. sezóny fanklubu bolo v Eurolanche registrovaných viac ako 600 členov zo 40 krajinách z celého sveta. Kto bol z nich prvý, kto sa vo fanklube zaregistroval v čase, keď ho David Púchovský založil v auguste 2007? Bol to Joona Leppälä, 23-ročný fanúšik z Fínska. „Už to je 10 rokov? Čas letí! Vždy som bol hrdý na to, že som súčasťou tohto fanklubu a som hrdý na to, že som jeho prvým členom,“povedal Joona.

Nie je veľa fanúšikov Colorada, ktorí si stále pamätajú prvé dni existencie Eurolanche alebo dokonca obdobie predtým. Väčšina členov fanklubu si preto nevie predstaviť, aké to bolo bez Eurolanche. Neboli žiadne výlety, žiadne stretnutia, žiadne články a exkluzívne rozhovory. Keďže je Joona prvým registrovaným členom fanklubu, môže sa podeliť o to, čo sa stalo pred 10 rokmi. „Myslím si, že to bolo v roku 2006, keď som sa dal do reči s niekoľkými fanúšikmi Colorada z rôznych krajín. Jedným z nich bol aj David Púchovský a pamätám si, že mal nápad, že by sme mali asi založiť fanklub Avs v Európe. Zaujalo ma to a chcel som, aby sa to podarilo,“ spomenul si Joona na históriu fanklubu. „Myslím si, že zo všetkých návrhov na meno bolo Eurolanche najlepšie. Najprv sme mali 10 členov. Spomínam si na tento čas ako na jeden z najlepších v mojom živote. Malo to všetko na mňa veľký vplyv a myslím si, že hlavne vďaka tomu sa stále zaujímam o Colorado Avalanche,“povedal Joona.

Fínsko je hokejovou krajinou, kde nie je ľahké podporovať tím,ktorý nie je populárny medzi miestnymi fanú&sc

Related Stories

Kniha o Eurolanche (16.)

Kniha o Eurolanche (15.)

Kniha o Eurolanche (14.)