Kniha o Eurolanche (19.)
Eurolanche zverejňuje postupne celú knižku o svojej histórii na webe počas leta.Epilóg
To bola jazda! Eurolanche mi zmenil život. Zmenil životy mnohým fanúšikom. Za 10 rokov sme spolu prežili toho naozaj nekonečne veľa. Ak by mi niekto v roku 2003, keď som po prvýkrát sledoval naživo hokej Colorada Avalanche povedal, že raz budem tam, medzi tými tisíckami malých hláv a rúk, tam v Pepsi Centre, sedieť a povzbudzovať hráčov pred mojimi vlastnými očami, tak by som mu neveril. prvá Invasion bola priekopnícka. Ani som nevedel ako, a skutočne som burácal a povzbudzoval, aby Avs porazili nenávideného rivala z Detroitu v prvom zápase fanklubu Eurolanche.
Na fanklube a jeho posledných desiatich rokoch je krásne to, že projekt nezostal iba pri jednom, či zopár fanúšikoch. Ďalší a ďalší sa mohli vďaka nemu pozrieť rovnakým spôsobom do Denveru a mnohí z nich aj do iných štátov USA. Podarilo by sa im to niekedy vôbec, ak by Eurolanche nevznikol? Väčšine nie. Ďalšou skupinou členov boli tí, ktorí doposiaľ nemali príležitosť vycestovať, avšak zúčastnili sa niektorých európskych akcií pod záštitou Eurolanche. Aspoň tak sa mohli na pár hodín či dní ocitnúť v prostredí podobných bláznov, ktorí holdujú severoamerickému hokeju.
Eurolanche ma mnohému naučil. V prvom rade som sa vďaka nemu zlepšil v angličtine. Žiadna škola by to v mojej hlave nedokázala tak upratať. Naučil som sa upravovať fotografie, strihať videá, vytvárať oficiálne tlačové správy, posielať newslettre, komunikovať s oficiálnymi predstaviteľmi klubov a organizácií, nebáť sa robiť rozhovory s kýmkoľvek a sám poskytovať rozhovory, organizovať výlety v Európe a na druhý koniec sveta... Vďaka Eurolanche som sa mohol pozrieť na miesta, kde by som sa možno nikdy nedostal. To, že boli tieto výlety prepojené s mojím najobľúbenejším športom, bol krásny bonus.
Eurolanche sa stal pevnou súčasťou môjho života a života mojej rodiny. Nikdy nebude vynášať ako firmy Apple a Microsoft, na počiatku ktorých boli možno rovnaké nápady a náhody ako v prípade Eurolanche. Nemám pochybnosti, že najväčším profitom Eurolanche bude naďalej plnenie snov obyčajným fanúšikom, ktorí si raz povedali, že Colorado Avalanche bude ich tímom a nič ich nepresvedčí o opaku.
Eurolanche som vďačný za jednu podstatnú vec. Naučil ma, že nič nie je možné. A to doslova. Ak sa nám zdá niečo nemožné, je to nemožné iba v našej hlavne. Je to len na ľuďoch, aby sa cez pomyselnú nemožnosť dokázali preniesť a plniť si to, po čom túžia. Mne osobne pomohlo splniť si rôzne sny dlhodobé plánovanie. Napríklad v auguste 2016 som vedel, čo budem robiť konkrétne dni v auguste 2017. Budem na výročnom stretnutí Eurolanche. Dávno predtým som vedel, že pôjdem na Eurolanche Invasion IX. A aj na Invasion X. Pre mňa nikdy neplatili výhovorky typu Nemám čas, neviem, čo budem robiť, ešte je skoro. Považujem ich za podvedomé prekážky k naplneniu si svojich cieľov. Často sa opakovali prípady, keď niektorí členovia fanklubu tieto svoje prvotné rozhodnutia ľutovali, ale už bolo neskoro a na akciu sa nedalo pripojiť.
Mohlo by sa zdať, že za desať rokov sme dokázali všetko, čo sa dokázať dalo. Áno, je to tak, nemohli sme jednoducho dokázať už toho viac. Vysypali sme na stôl všetky karty a vyhrávali partiu po partii. Za moje slová hovoria konkrétne činy, o ktorých som detailne napísal v tejto knihe. Žiada samochvála, ale čistá štatistika a výsledok tímovej roboty.
Bez cieľov by nemal zmysel existovať. Rád by som pokračoval v tradícii Eurolanche Invasion, pokiaľ bude o ne záujem. Rovnako by bolo dobré neprestať organizovať členské stretnutia, tentoraz aj mimo tradičných miest či stretnutia s hráčmi Colorada Avalanche. Všetky tieto moje túžby v konečnom dôsledku momentálne závisia od európskych fanúšikov Avs. Ja som si splnil všetko, čo sa splniť dalo. Teraz je rad na vás. Ak si sny chcete skutočne plniť, Eurolanche tu bude a rád vám ich splní.
Mojim obrovským snom je získať status oficiálneho fanklubu od Colorada Avalanche. Po 10 rokoch viem len jedno: nebude to ľahké. Viem to, že so svojím tímom ľudí sme pre získanie tohto statusu spravili za posledné roky kus tvrdej práce. Ďalšie kroky nezáležia od nás. Na rade je druhá strana. My jej môžeme sľúbiť jediné: pokračovať vo fantastickej práci európskych nadšencov, získavať nových fanúšikov Avalanche a upevňovať silu európskej základne. Fanklub je tu od toho, aby klubu pomáhal. To je naša priorita. Preto veríme, že sa dožijeme historického momentu a zodpovednosti v podobe získania statusu oficiálneho fanklubu. Máme pred sebou dlhú cestu, nikam sa neponáhľame, na nikoho netlačíme.
Zostávame odhodlaní, a najmä oddaní v duchu hesla, ktoré dominuje šatni v Pepsi Center: It’s all about commitment. Je to o oddanosti.Nevzdávame sa a budeme veriť. Veď nič nie je nemožné, nie?
Poďakovania
Eurolanche by neprežil 10 rokov bez pomoci mnohých ďalších ľudí. V decembri 2008 na zápase v Pepsi Centre sa mi môj najväčší sen splnil, ale ja som s projektom fanklubu dodnes neprestal. Len vďaka podpore ostatných som vždy veril, že má zmysel pokračovať ďalej a budovať niečo, čo svet NHL dovtedy nepoznal.
Veľké poďakovanie patrí všetkým členom Eurolanche, ktorí na jeho chod prispeli finančnými príspevkami v jeho prvej sezóne. Bez nich by sa fanklub nedočkal tak skoro profesionálnej webovej stránky a domény.
Veľká vďaka patrí Jody Robinson,Petrovi Budajovi a Marekovi Svatošovi, ktorých úloha pri prvej Eurolanche Invasion bola nenahraditeľná. Jody nám umožnila bezplatne zostať v jej dome. Ešte pred odletom mi poslala viacero suvenírov Colorada, čím moju motiváciu zvyšovala. Priamo v Colorade bola našou hostiteľkou a sprievodkyňou v jednom. Ak by nebolo Petra Budaja a jeho prísľubu pomoci s lístkami a prístupom do zákulisia, kto vie, kedy a či vôbec by sme sa do Denveru odhodlali ísť ako organizovaná skupina Eurolanche. Jeho záujem o nás priamo na mieste bol príkladný a dodal nám pocit, že nie sme až tak ďaleko od domova. Vďaka Marekovi Svatošovi, že nás zobral po prvýkrát do šatne, za výborný obed a celkový prístup počas celej Invasion I.
Ďakujem Janovi Hejdovi,veľkej osobnosti a nášmu veľkému kamarátovi, ktorý sa nám venoval nielen štyri roky počas pôsobenia v Colorade, ale aj mimo nich a tiež v Európe. Jeho prístup k fanúšikom by mohol byť príkladom pre iných. Ďakujem aj Milanovi Hejdukovi za to, že si na nás vždy dokáže nájsť čas, aj keď má množstvo pracovných povinností.
Počas všetkých Eurolanche Invasion sme boli v kontakte priamo s predstaviteľmi klubu Colorada Avalanche a spoločnosti Kroenke Sports & Entertainment (KSE), ktorí nám mnohokrát vyšli v ústrety. Poďakovanie patrí Jeanovi Martineauovi, Brendanovi McNicholasovi, Ronovi Knabenbauerovi a v neposlednom rade Lesley Linscottovej.
Nielen vo svojom mene, ale v mene všetkých členov Eurolanche ďakujem tým hráčom Colorada Avalanche, ktorí si vždy našli zopár minút na bláznivých Európanov, ktorí prišli z druhého konca sveta, rozdali im množstvo podpisov a viackrát sa s nimi odfotografovali. Týchto hráčov bola vždy veľká väčšina, čo si vážime. Ich podpisy si vždy našli cestu k našim členom, ktorí s nami nemohli cestovať do USA. Či už formou súťaží alebo odmien pre najaktívnejších z nich. Ďakujem aj činovníkom klubu a trénerom na čele s Joe Sakicom, ktorí sa pri nás vždy bez problémov pristavili.
Fanklub Eurolanche by bez ďalších ľudí nefungoval v takej podobe ako dnes. Pretože aj v čase uzávierky tejto knihy stále platí, že náš web www.eurolanche.com produkuje každý deň počas sezóny minimálne tri články v slovenčine/češtine, čo ho robí najaktívnejším fanúšikovským webom Colorada Avalanche na svete. Veľké poďakovanie patrí celej súčasnej redakcii a všetkým bývalým redaktorom, ktorí tvorili a tvoria obsah nášho webu a ďalších informačných kanálov bez nároku na finančný honorár. Ich oddanosť, spoľahlivosť a dodržiavanie termínov môže byť len a len príkladom.
Redakcia pracuje ako jeden celok, ale napriek tomu mi nedá nevyzdvihnúť ďalšie zásluhy niektorých z jej dlhoročných členov, a to v abecednom poradí, keďže inak ich rovnocenné zásluhy nemôžem hodnotiť. Braňo Bukový je jeden z najdlhšie slúžiacich redaktorov, pričom zvykne sledovať väčšinu zápasov a robiť z nich reportáže bez rozdielu, či sa vyhráva alebo prehráva. Michal Hežely má z nás všetkých najlepšiu angličtinu, takže jeho rukami prechádzajú všetky naše autorské články v angličtine a všetky oficiálne materiály pre médiá či priamo pre Colorado Avalanche. Popri tvrdej práci, keď si láme hlavu nad našou priemernou angličtinou mu patrí veľké ďakujem aj za preklad tejto knihy. Úloha Jakuba Kantora je taktiež nezastupiteľná. Ako profesionálny grafik s vlastnou firmou Kantor Graphics tvorí celú grafickú identitu Eurolanche a jeho projektov. Všetky banery, infografiky, logá a v neposlednom rade letáky, sprievodcov a všeličo iné sú výsledkom jeho práce, za čo mu ďakujem. Jakub Klos je nervovým systémom Eurolanche. Od roku 2011 je našim hlavným programátorom. Buduje, zdokonaľuje a vylepšuje náš hlavný web, prípadne tvorí nové, sesterské weby. Bez jeho práce ako profesionálneho, vyštudovaného programátora by sme sa taktiež nepohli ďalej. Rudolf Šerý je podpredsedom Eurolanche a na starosti má okrem tipovacej súťaže Eurolanche League všetky ďalšie aktivity, ktorým sa nestíham venovať a nejako súvisia s chodom Eurolanche. Aj jemu patrí poďakovanie rovnako ako bývalému redaktorovi Norbertovi Gruberovi a Tomášovi Vnukovi, ktorý mi viackrát pomohol s výrobou našich reklamných predmetov.
Touto cestou sa chcem poďakovať všetkým priateľom a známym fanklubu Eurolanche, ktorí svoju podporu nášmu projektu preukazujú už dlhé roky rôznou formou. Či už pravidelnými stretnutiami v USA, aj v Európe, alebo mediálnymi výstupmi o našej činnosti, a hlavne podpornými slovami. V abecednom poradí ďakujem Josefovi Cafourekovi, Adrianovi Daterovi, Nicholasovi Daviscourtovi a jeho rodine, Terrymu Freiovi, Mikeovi Chambersovi, Andymu Kayovi, Kyleovi Keefemu, Conorovi McGaheymu, Petrovi McNabovi, Marcovi Moserovi, Petrovi Novotnému, Nicole Sharpe a Jakeovi Schroederovi. Skupinové poďakovanie putuje Filipovi a Petrovi a ich tímu z českej reštaurácie v Denveri Sobo151, Taylorovi a Gabeovi a ich tímu z oficiálneho obchodu Avs Altitude Authentics a v neposlednom rade Pat, Debre a ďalším zamestnancom z Pepsi Centra.
Chcem sa poďakovať všetkým novinárom a médiám, ktorí o Eurolanche za posledných 10 rokov písali. Bez ich ochoty uverejniť náš príbeh by o Eurolanche vedelo výrazne menej ľudí.
Veľké ďakujem patrí všetkým fanúšikom Colorada Avalanche, ktorí nás naďalej podporujú. Špeciálne poďakovanie patrí tým fanúšikom priamo z Colorada, ktorí nám viackrát bezodplatne darovali lístky na zápasy Colorada Avalanche a tým, ktorí nás mnohokrát pohostili. Tento zoznam by bol skutočne dlhý a nerád by som na niekoho zabudol, preto sa konkrétnym mien radšej zdržím. Vďačný im zostanem navždy.
A v neposlednom rade ďakujem aj svojim najbližším, ktorí si už za tie roky zvykli na moje pravidelné pobyty na druhom konci sveta a navonok nemajú až tak veľké obavy púšťať ma preč na takú diaľku (to neplatí o ich vnútorných pocitoch). Ďakujem aj svojej mame, vďaka ktorej prístupu a benevolencii hlavne počas mojich fanúšikovských začiatkov a začiatku Eurolanche som mohol fandiť tak vzdialenému tímu a začať budovať tento projekt unikátneho fanklubu.
O autorovi
David Púchovský (1990) pochádza z Bratislavy, zo Slovenska, kde získal magisterský titul na Univerzite Komenského na katedre žurnalistiky. V rokoch 2010-2015 pôsobil v najväčšom slovenskom vydavateľstve Ringier Axel Springer Slovakia. Počas posledných dvoch rokov v redakcii pracoval pre najčítanejší denník Nový Čas. Ako novinár našiel na vlastnú päsť tri unesené slovenské deti v Maďarsku a v Paname o čom napísal knihu Unesené (viac info na www.unesene.sk). Od roku 2015 pôsobí na Ministerstve vnútra SR, kde založil a ako hlavný administrátor v súčasnosti spravuje oficiálnu facebookovu stránku Policajného zboru Slovenskej republiky. Fanklub Eurolanche založil v roku 2007 a odvtedy je jeho predsedom. Za prvých 10 rokov existencie fanklubu sa zúčastnil ôsmich z deviatich Eurolanche Invasion do USA, počas ktorých videl na vlastné oči 52 zápasov Colorada Avalanche.
Eurolanche.com, Worldwide, eurolanche@eurolanche.com
25/08/2018 - 14:52
