Kniha o Eurolanche (10.)
Eurolanche zverejňuje postupne celú knižku o svojej histórii na webe počas leta.Sezóna zmien (2010/11)
Po 10 rokoch existencie fanklubu môžem konštatovať nasledovné: Eurolanche Invasion sme zorganizovali deväťkrát, z toho dvakrát v jednej sezóne. Do Denveru sa nám nepodarilo odletieť iba počas dvoch ročníkov. V úplne prvom 2007/08 a v 2010/11. Historicky prvú sezónu nemôžem hodnotiť s vysokými nárokmi, keďže sme sa ešte len orientovali vo vzťahu NHL a európskeho fanklubu. Avšak roky 2010/11 boli už našou štvrtou sezónou. Bohužiaľ, nie vždy sa všetko podarí podľa plánov. Dnes už neviem presne, ale pravdepodobne pre nízky záujem o Invasion sme za oceán nemohli vycestovať. Isté problémy mohli trápiť aj môj finančný rozpočet. Za uplynulé dva roky a moje dve účasti na Invasion I a III som minul takmer všetky moje študentské úspory. Ďalšia Invasion sa jednoducho tak skoro nemala konať a mne začínalo byť za Denverom smutno.
Oveľa viac ako zrušená Invasion ma začala trápiť pasivita členov fanklubu. Začínal som mať pocit, že keď sa niekto dostal vďaka mne a Eurolanche do Denveru, začínal si myslieť, že po návrate pre fanklub nemusí už nič robiť a dokonca ani sa nezúčastňovať žiadnych ďalších podujatí a stretávok. Takýto prístup ma dosť ranil. Nielenže sa Invasion nekonala, no takmer nikto nebol ochotný a schopný aspoň sa na víkend stretnúť. Načo má potom existovať fanklub? Preto ma ani neprekvapuje článok, ktorý som objavil počas písania tejto knihy. Na celú vec som totálne zabudol. Pomocou archívneho vyhľadávača som sa dostal iba k jeho titulu, ktorý znel: „Veľký zmena, oznamujeme nového predsedu“. Text článku neviem nájsť ani v archíve v mojom PC. Skutočne neviem k tomu napísať viac. Neviem ani koho som za nového predsedu vymenoval. Ani to, ako dlho táto situácia trvala. Ako vidíte, nakoniec som sa k pozícii vedúceho Eurolanche vrátil. A neľutujem. Rany však zostali a začal som byť obozretnejší. Nemohol som slepo dôverovať komukoľvek. Postupom nasledujúcich rokov som sformuloval viacero pravidiel a vytvoril systém, vďaka ktorému k podobným náladám viacej nedošlo. Tak či tak, ani dnes nerozumiem ľudskej lenivosti. Čo na to povedať, keď niekto je lenivý si prísť dokonca aj po dres, ktorý mu chcete dať zadarmo? Každý sme iný a ja som veľmi rád, že za posledné roky sme sa v redakcii a pomyselnom vedení Eurolanche stali dobrou partiou, ktorá ťahá fanklub plnou parou vpred. Nemôžem zabudnúť ani na niektorých členov, ktorí síce pre pracovné aktivity nemajú čas byť v dennodennom nasadení, avšak často sa spolu stretávame a sme v kontakte. O tom má byť fanklub.
Aby toho nebolo málo, tak sezóna 2010/11 bola v tom čase najhoršou v histórii samostatného Colorada Avalanche. Na konte malo po konci základnej časti 68 bodov, druhý najnižší počet v lige. Na drafte vyberalo ako druhé, zvolilo si Gabriela Landeskoga. V klube už v tom čase nefiguroval Marek Svatoš, po sezóne išiel preč aj Peter Budaj. Na úsmevy nebol žiadny dôvod.
V prípade vážneho záujmu o celé, farebné vydanie knihy vo formáte PDF píšte na eurolanche@eurolanche.com. Tlačená verzia je vypredaná.
Prejdime od negativizmu k niečomu pozitívnemu. Tým môže byť stretnutie členov fanklubu z druhej polovičky sezóny, na jar 2011. Moje pochmúrne obdobie sa skončilo,pomaly sa začala črtať zostava na Eurolanche Invasion IV. Na stretnutí blízko Trenčína na Slovensku sme prišli siedmi. Dosť sme športovali, ja som si dokonca vyskúšal rolu hokejového brankára na ľade, hrali sme hru NHL na Playstation a diskutovali.
S blížiacim sa príchodom leta som pracoval na novom projekte. Pre už spomenuté dôvody som sa po roku a pár mesiacoch rozhodol opäť zmeniť hlavný web fanklubu.Tentoraz som na jeho výrobu dozeral intenzívnejšie a držal sa myšlienky, ktorá mi napadla pred spustením predošlej stránky vytvoriť web, ktorý bude hlavne svojou identitou reprezentovať fanklub, ale zároveň ponúkne spravodajstvo o Colorade, avšak nebude zbytočne komplikovanou štruktúrou konkurovať oficiálnemu webu. V jednoduchosti je krása. Web používame dodnes, takže celých šesť rokov. Pred začiatkom novej sezóny vždy na ňom niečo upravujeme, vylepšujeme. Nevidím dôvod ho v blízkej budúcnosti meniť.
Do tretice spomeniem ešte subdoménu fannight.eurolanche.com, na ktorú určite zabudli aj najvernejší členovia fanklubu. Hlavnou myšlienkou tohto projektu malo byť zoskupenie všetkých fanúšikovských webov zo Slovenska a Čiech s cieľom vytvárania spoločného spravodajstva počas vzájomných zápasov. Napríklad, ak by hrala Philadelphia proti Coloradu, tak by jedna redakcia napísala preview, druhá sumár a spoločne by vytvorili zápasový komentár. Okrem toho by sa spolupráca a vzájomná propagácia uberala ďalším možným smerom. Projekt nakoniec stroskotal pre jedinú vec – ostatné slovenské a české fanúšikovské stránky časom zanikali, rýchlo sa menili. Na Slovensku a Česku nájdeme iba jedinú fan stránku, ktorá funguje dlhšie ako Eurolanche – český web New Yorku Rangers, ktorý si v tiráži uvádza rok vzniku už v roku 2000.
V rovnakom čase, ku koncu sezóny 2010/11 sme začali byť aktívnejší na Facebooku a v septembri 2011 sme spustili konto na Twitteri. Na Slovensku síce Twitter nie je rozšírený, no v našom prípade zohral v mnohom kľúčovú rolu. A tak vlastne ako sa pozerám, naša štvrtá sezóna nebola nakoniec až tak strašná.
Sezóna Colorada Avalanche: Zmeny pokračovali. Do Colorada prišiel Erik Johnson v rámci veľkého trejdu so St. Louis Blues. Brankár Craig Anderson sa zranil, neskôr bol vymenený a dokonca verejne kritizoval svoj predošlý tím. Peter Forsberg sa vrátil na dva zápasy a potom definitívne ukončil kariéru. Manažment Colorada robil mnoho hráčskych zmien, avšak na play-off to nestačilo. Avs skončili na predposlednom mieste v Západnej konferencii so 68 bodmi.
Reklamná prestávka: Snívajte s nami
Za toľko rokov fandeniu Coloradu Avalanche sa mi snívalo množstvo, aj keď nie až tak veľa, snov spätých s týmto klubom. Raz som bol ich hokejista, raz som sa prechádzal v Denveri, druhý raz som zmeškal odlet do USA. Práve po začiatku projektu Invasion ma začali strašiť cestovateľské nočné mory. Spomedzi týchto snov existuje jeden, ktorý je pre mňa stále živý a nikdy na neho nezabudnem. Ide pritom o úplnú hlúposť. Písal sa rok 2003. V noci bol naplánovaný zápas All-Star Game medzi Západnou a Východnou konferenciou. Nemal som žiadnu možnosť niekde zápas pozerať. Bolo mi to ľúto, aj keď v ňom o nič nešlo. V tú noc sa mi sníval sen, že som išiel po Petržalke v Bratislave pešo okolo jedného námestia, kde boli zabudované veľmi staré televízory. Ľudia si ich mohli zapnúť a skontrolovať výsledky na teletexte. Spravil som to aj ja. Televízor sa po zatlačení tlačidla zatriasol od prachu. Pôsobil na mňa grandiózne. Na obrazovke sa objavil nejaký výsledok. Pamätám si na neistotu, ktorá ma opantala. Nevedel som totiž či snívam, alebo to je realita. Chcel som poznať skutočný výsledok. Západ napokon vyhral na moju radosť nad Východom 6:5 po samostatných nájazdoch. Patrick Roy sa stal najlepším brankárom víkendu.
Eurolanche.com, Worldwide, eurolanche@eurolanche.com
29/07/2018 - 14:29
